Stredajší príspevok (správa č.9) Tomáša Halána z Markízy vyznel veľmi zvláštne:
Jaroslav ZÁPALA, moderátor
--------------------
Slovensko má opäť ďalšie nelichotivé prvenstvo. V Európskej únii je najviac ľudí bez práce práve u nás...
Tomáš HALÁN, redaktor
--------------------
Slovensko má najviac nezamestnaných v rámci krajín Európskej únie. Miera nezamestnanosti sa drží na úrovni desať a pol percenta. Predbehli sme dokonca aj Španielsko a Grécko, ktoré v minulosti tradične kraľovali rebríčku nezamestnanosti. Ak by sme sa chceli dostať na priemer únie, slovenské podniky by museli zamestnať ďalších stotisíc ľudí. Dôvody vysokej nezamestnanosti sú stále rovnaké.
V prvom rade aké „ďalšie“ nelichotivé prvenstvo. Veď najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ máme mesiac čo mesiac už od novembra 2006, keď sa pod našu úroveň dostalo Poľsko.
V druhom rade Španielsko či Grécko kraľovali v EÚ nezamestnanosti v rokoch pred našim vstupom do únie, a nižšiu nezamestnanosť ako my už majú 9 rokov (Španielsko), respektíve minimálne 12 rokov (Grécko – staršie údaje za Grécko už ani neviem nájsť a porovnať). Nie teraz, ale v 90-tych rokoch nás predbehli... A také Španielsko práveže momentálne rapídne dobiehame. Teraz máme nezamestnanosť vyššiu ako Španieli o 0,6 percentuálneho bodu, kým pred rokom bol rozdiel viac ako 5-násobný: 3,2 bodu.
Dobrá predpoveď spred roka: Ivan Štulajter, komentátor SME, 3.7.2007, článok Ring je otvorený:
otvorenie II. piliera na niekoľko mesiacov pre tých, čo chcú z neho vystúpiť, ako aj pre tých, čo chcú doň ešte dobrovoľne vystúpiť, s jeho základmi nezatrasie.
Koľko sa u nás ročne utopí ľudí: Markíza minulý týždeň v titulku reportáže oznámila :
Na Slovensku sa ročne utopí asi 50 ľudí
Tibor Maťašovský k tomu citoval odborníka a zdalo sa, že to sedí:
Igor BARAN, prezident Vodnej záchrannej služby Červeného kríža
--------------------
V roku 2006, respektíve 2007 sa v Chorvátsku utopilo šesť ľudí v priemere ročne. Na Slovensku sa toto číslo pohybuje rádovo v päťdesiatkach.
Podobne Alžbeta Slováková v SME dnes píše :
Na Slovensku sa každý rok utopí asi 50 ľudí.
Aj ona cituje Barana, ale už s inou informáciou:
Počas sezóny sa u nás utopí okolo 50 ľudí. "Len pre porovnanie. V Chorvátsku, ktoré žije ako prímorský štát z turistického ruchu, sa v priebehu leta utopí asi šesť ľudí," upozorňuje Baran.
Takže nie za celý rok, ale len za leto! Tie čísla za Slovensko aj Chorvátsko boli aj podľa iných štatistík evidentne len za leto. SME napríklad minulý rok informovalo, že sa u nás v roku 2006 utopilo 147 ľudí, TV Joj pri Chorvátsku udávala číslo zhruba 130. Medzinárodná štatistika (s nejasným rokom merania) ukazuje podobné čísla. Skutočnosť za celý rok je teda asi trikrát horšia, ako informovali SME a Markíza.
Čudný prieskum o firemných dlhoch: „Firmy si dlhujú stále rovnako,“ hlásia dnes v titulku Hospodárske noviny. V článku Petra Jamrichová informuje o akomsi prieskume bez akéhokoľvek kontextu:
Firmy, pôsobiace na našom území, majú problém s včasným uhradením faktúr. Platia ich v priemere po viac ako mesiaci.
... "Dá sa povedať, že v deň, keď by mala byť faktúra uhradená, firmy ešte len uvažujú o jej zaplatení,“ hodnotí Tomáš Mezírka, riaditeľ spoločnosti Atradius, ktorá sa zameriava na oblasť poisťovníctva a vymáhania pohľadávok.
S úplným výpadkom zaplatenia faktúr sa u nás stretlo 36 percent firiem. "Prípady nezaplatenia pohľadávok vôbec sa na Slovensku vyskytujú najčastejšie zo šiestich skúmaných krajín,“ potvrdzuje Mezírka.
... Až 75 percent z opýtaných firiem sa v priebehu posledných šiestich mesiacov stretlo s problémami pri zaplatení faktúr. Zatiaľ čo priemerná predpísaná lehota splatnosti faktúr je 26 dní, slovenské podniky ich vyplácajú až po 31 dňoch. Kriticky hodnotia slovenské firmy aj svojich zahraničných obchodných partnerov. Až 24 percent z nich hodnotí platobnú morálku svojich zahraničných odberateľov ako priemernú alebo zlú. S oneskorením úhrad zo zahraničia sa pritom stretlo až 47 percent podnikateľov.
Tie čísla sú čitateľom na nič, lebo: ide vraj o prieskum 6ich krajín – autorka nenapísala, ktorých. Koľko slovenských firiem bolo zapojených do prieskumu, nakoľko je reprezentatívny? Nevieme. Výpadok zaplatenia faktúr – tých 36% - je za aké obdobie? Nevieme. Kedy bol vlastne prieskum robený, k akému obdobiu je aktuálny? Nevieme. Titulok porovnáva súčasnosť a minulosť, vraj sa nič nezmenilo. Článok ale nemá vôbec žiadne čísla, ktoré by nejaké obdobia porovnával.
Z kontextu celého článku sa zdá, ako keby šlo o prieskum/anketu firmy Atradius, ktorá sa zaoberá poistnou ochranou pohľadávok a má teda záujem zviditeľniť problémy s pohľadávkami (v článku je citovaná ešte ďalšia firma, ale s podobnou náplňou práce). Čo by nebol problém, ak urobili reprezentatívny a vierohodný prieskum. Už len táto autorská ničím nepodložená veta z úvodu článku zaváňa PR odkazom:
Miera ochrany firiem je pritom prekvapivo nízka, aj keď konečné nezaplatenie dlhov by pre mnohé firmy mohlo znamenať bankrot.
Výbornú reportáž: urobil Dušan Károlyi z markizáckej Paľby o praktikách poisťovne Rapid. To porovnávanie slov hovorcu poisťovne s faktami bolo ukážkové. Škoda, že na politikov býva v iných reláciách Markíza ďaleko mäkšia, a pritom by sa rovnakým štýlom dalo veľa vecí dať na pravú mieru.
Otázka: Existuje nejaká slušná odpoveď, prečo HN ani Pravda (okrem minipoznámky J.Füleho) neinformovali o čiernych zoznamoch v TA3? Na dôvody troch konkurenčných televízií sa radšej ani nepýtam.
