Čitateľ ma upozornil na zaujímavú správu TASR, ktorá sa cez víkend objavila na sme.sk „Tehotenstvo zabíja v USA oveľa viac ako v Európe.“ V prvom rade je táto správa vlastne prekladom takmer celého článku agentúry Reuters, hoci sa to čitateľ z neznámych príčin nedozvie.
O čom je článok?:
Miera úmrtnosti žien počas alebo tesne po tehotenstve je v USA výrazne vyššia ako v Európe, dokonca aj v porovnaní s niektorými relatívne chudobnými krajinami, napríklad Macedónskom a Bosnou. Vyplýva to z prvých odhadov päťročného celosvetového výskumu.
Správa zverejnená rôznymi agentúrami OSN a Svetovou bankou uvádza, že najnižšia miera úmrtnosti je v Írsku, situácia je najhoršia vo viacerých afrických krajinách.
Spojené štáty majú oveľa vyššiu mieru úmrtnosti ako európsky priemer: komplikácie spojené s tehotenstvom alebo pôrodom zabijú jednu zo 4800 amerických žien, čo je rovnaký stav ako v Bielorusku a o niečo lepší ako v Srbsku, kde zomrie jedna zo 4500 žien.
V Írsku počas tehotenstva alebo tesne po pôrode zomrie len jedna žena zo 47.600. Na druhom mieste sa umiestnila Bosna s jedným úmrtím na 29.000 prípadov.
...Štyri najhoršie priečky obsadil Čad, kde počas tehotenstva alebo po pôrode zomrie jedna z 11 žien, Afganistan a Sierra Leone s jedným úmrtím na osem prípadov a Niger, kde zomiera každá siedma matka.
V TASR si aspoň mohli dať tú minimálnu námahu, aby doplnili údaje o Slovensku. Podľa údajov v publikovanej analýze je riziko úmrtí pri tehotenstve u nás 1:13 800, respektíve 6 úmrtí matiek na 100 tisíc pôrodov, čo je na úrovni Maďarska, ale trochu horšie ako v Česku a trochu lepšie ako v Poľsku. Taký EÚ priemer.
Ale čitateľ ma upozornil na hlavný problém článku:
Doplietli dva druhy rizík - jedno, že žena zomrie počas či v dôsledku tehotenstva (merané ako počet úmrtí žien na 100 000 narodených detí) - a druhé, že žena počas života zomrie v súvislosti s tehotenstvom (merané ako pravdepodobnosť, že žena vo veku 15 rokov počas celého života zomrie počas či kvôli tehotenstvu). Čo mi na tom vadí je to, že porovnávajú krajiny kde má priemerná žena za život 1 až dve deti s takými, kde má kľudne aj 10 tehotenstiev, takže sa pravdepodobnosť, že na jedno z nich počas života zomrie pekne "nazbiera". Zjavne podľa analýzy OSN preferuje prvú štatistiku (počet mŕtvych žien na 100 000 detí). Je to aj prirodzené, keďže toto sa dá ľahšie merať, kým tá pravdepodobnosť za celý život je len odhad (keďže počas života sa tie šance na prežitie tehotenstva určite v čase menia). Na druhej strane senzáciechtiví novinári povytŕhali radšej tie druhé štatistiky, keďže tam sú najhroznejšie rozdiely (v Nigeri 1:7 oproti Írsku so skoro 1:50 000 počas celého života ženy). Férové porovnanie Nigeru a Írska je podľa mňa 1800 vs. 1 (na 100 000 narodených detí). Stále veľký rozdiel, ale asi štyrikrát menší.
Pohľad na štatistiky pôrodnosti dokazuje, že africké či ázijské krajiny vysoko vedú pred zvyškom sveta. Na spomínaný výber štatistiky trochu doplatili aj USA, keď už je o nich v článku toľko reči. Američanky (viac ako dve deti na ženu) totiž v priemere rodia o 40% viac detí ako Európanky (1,5 dieťaťa). Prirodzene teda podstupujú vyššiemu riziku, že tehotenstvo ohrozí ich život, ako Európanky.
Bielorusko, ktoré novinári porovnávajú s USA, má vo svete jednu z najnižších mier pôrodnosti. Kebyže mali rovnaké čísla v pôrodnosti, miera úmrtnosti v Bielorusku je podľa čísel OSN (tá „druhá štatistika“) o polovicu vyššia ako v USA. V tiež spomínanom Srbsku o tretinu vyššia.
Na druhej strane je stále zrejmé, že aj miera úmrtnosti matiek v tehotenstve či krátko po ňom (teda bez ohľadu na počet tehotenstiev) je v USA o niečo vyššia ako vo väčšine krajín EÚ.
Mimochodom, rozdiely medzi USA a EÚ sú z celosvetového pohľadu mikroskopické, čo ukazuje aj druhé najnižšie číslo Bosny v celosvetovom rebríčku (teda nielen USA sú za Bosnou, ako to uvádza článok, ale celý bohatý svet od Škandinávie po Luxembursko). 99% úmrtí matiek sa podľa správy deje v rozvojových krajinách. V nich je úmrtnosť viac ako 40násobná oproti vyspelým krajinám, ako sú Európa či severná Amerika. Keby sme zoradili všetky krajiny sveta do jedného grafu bežnej novinovej veľkosti, rozdiely medzi vyspelými krajinami by sotva bolo vidieť.
Parkovanie zadarmo: Jozef Andacký z TRENDU zvolil zvláštny prístup k otázke platenia za parkovanie pri vstupe k pamiatkam. V úvode článku píše:
Turistika na Slovensku má viacero aspektov. Napríklad krásnu prírodu a historické pamiatky. Ale tiež mizerné služby a snahu zarobiť na turistoch bez poskytnutia adekvátnej protihodnoty. Do tejto kategórie patrí parkovanie, z ktorého vedia podnikavci aj v najodľahlejších regiónoch spraviť zlatú baňu.
Nezriedka s požehnaním obcí, ktorých predstava o rozvoji cestovného ruchu sa začína a končí vyberaním poplatkov. Samospráv a správcov populárnych pamiatok, ktorí myslia dopredu a návštevníkov neobťažujú parkovacími poplatkami, je pomenej.
... Fakt je, že ani v turisticky vyspelejšej západnej Európe nie je bežné, že návštevník zaplatí síce možno vyšší, ale iba jediný poplatok za celý balík služieb vrátane parkovania.
... v ústrety európskym manierom sa vydal Spišský hrad. Hoci na parkovisku v Spišskom Podhradí, ktoré striedavo prevádzkuje mesto a súkromný nájomník, sa stále platí, na ploche v bezprostrednej blízkosti hradu stoja autá zadarmo.
... Prevádzka bezplatného parkoviska, samozrejme, nie je zadarmo. Napríklad pri Spišskom hrade, kde navyše dopravu usmerňujú dvaja zamestnanci, sa odráža vo zvýšených nákladoch múzea. Spolu s ďalšími položkami sa tak parkovanie zadarmo postaralo o zvýšenie vstupného.
Autor neponúka zahraničný príklad bezplatného parkovania, ale napriek tomu to vyhlási za európsky štandard. Ale hlavne nerozumiem tej apriori zaujatosti proti parkovacím poplatkom (o kvalite služieb by sa už diskutovať dalo). Veď je to cena za službu, vytvorenie a udržiavanie parkoviska. Presúvať ten náklad do ceny lístka je možno fajn pre motoristov, ale nemotorizovaní návštevníci za dotovanie motoristov platbou na udržiavanie parkoviska v cene lístka práve nadšení nebudú. A nabudúce možno radšej prídu autom a nie bicyklom či peši. Nehovoriac o negatívnych vplyvoch vysokej koncentrácie áut na životné prostredie.
Prečo je nevyberanie parkovacích poplatkov „myslením dopredu“? Prečo nekritizovať platenie za parkovanie v mestách, či hocikde inde? A prečo novinárovi Andackému vadí, ak viazanie služieb robí Slovak Telekom, ale nevadí mu, ba dokonca ho odporúča vlastníkom prírodných či historických atrakcií?
Pravda zase recykluje o výhodách benzínu Slovnaftu: Martin Kováčik z Pravdy napísal v sobotu už druhý krát za týždeň a tretí krát za posledné dva mesiace článok o kvalite benzínov u nás. Článok o tom istom a ničom inom, ako prídavné zmesi robia benzín Slovnaftu u nás najlepší, a to podľa výskumu samotného Slovnaftu. Koľko dielov bude ešte mať tento reklamný seriál zaobalený do spravodajstva?
Za koľko lístky na olympijský hokej?: Alex Wirdzek ma upozornil na chybu v správe agentúr SITA a TASR, ktoré prebralo viacero našich médií, od pravda.sk, Plus 1 deň po aktuálne.sk:
Kanaďania očividne stavili na popularitu niektorých športov a hokej je medzi nimi na špičke záujmu. Cenová hladina na zápasy mužského hokejového turnaja sa začína na úrovni 350 kanadských dolárov (356 USD)...
V skutočnosti ceny začínajú na 7krát nižšej úrovni. Wirdzek opisuje ceny uvedené na oficiálnej stránke olympiády: „To je zvlastne, pretoze na zapasy kvalifikacie a zapasy v skupinach maju listky stat 50 az 140 dolarov, na stvrtfinale od 100 do 300 dolarov, na semifinalove zapasy a zapas o bronzove medaily od 175 do 425 dolarov, az na finalovy zapas to bude od 350 do 775 dolarov.“
