Komentátorov najčastejšie hodnotíme v politickej rovine, teda viac sa nám páčia, ak ich názory vychádzajú z rovnakých hodnôt ako sú tie naše, ak kritizujú najmä politikov, ktorých my neznášame. Čo je fajn, ale často to berieme ako jediné hodnotiace kritérium. Ficovci vidia reformy inak ako Dzurindovci, a katolíci vidia pápežove zázraky inak ako ateisti, a libertariáni vidia úlohu štátu inak ako socialisti, ale pri hodnotení komentárov by sme nezávisle od vlastných hodnotových východísk mali byť schopní nájsť aj spoločné kritériá.
Radím k nim schopnosť:
*povedať niečo nové
Teda nie to, čo väčšinu ľudí napadne už pri prečítaní si spravodajstva. Novosť môže byť v uhle pohľadu, vo vnesení novej súvislosti, analógie, nového faktu, či starého no prehliadaného faktu, či vo vyzdvihnutí známej, no prehliadnutej udalosti.
Je to banálna, no základná podmienka komentáru. Vo veľkej väčšine ju napríklad nespĺňajú komentáre v Hospodárskych novinách. Stratou času bolo čítanie Martina Krna v Pravde (dnes Žurnál). Naopak, podmienku veľmi často spĺňa názorová strana SME (Schutz, Leško, Štulajter, najnovšie aj Nicholson). Podobne nadpriemerne aj hlavný politický komentátor Pravdy Dag Daniš, a komentáre v týždenníkoch TREND a .týždeň.
Plus je tiež vlastná reportérska práca, teda nie len uvažovanie pri počítači. Podmienkou pri uvádzaní nových faktov je, podobne ako v spravodajstve, ale aj vysvetlenie ich pôvodu: kto to povedal, kto publikoval to číslo, ako vieme o tej popisovanej udalosti. Vlastnú spravodajskú prácu pre účely komentára u nás príliš nevidno. Snáď najviac ju cítiť v práci Daga Daniša. Problém v jeho komentároch je v ich nejasnej dôveryhodnosti. Daniš sotvakedy čitateľom aj vysvetlí, odkiaľ ich získal, o čo sa opierajú jeho tvrdenia, najmä o myslení a zámeroch politikov. Ťažko s niekým debatovať, keď si ľubovoľne vyťahuje nové fakty, nikto nevie odkiaľ, no ktoré akože majú podporiť jeho názor.
*okomentovať hlavné spravodajské udalosti
U nás to najlepšie robia Schutz, Daniš, Hríb a (o ekonomike) Štulajter. Hoci sa Leško venuje len domácej politike, často zaráža uňho mlčanie o hlavnej udalosti dňa. Súboj o predsedu v SMK Leškovi nestál (do dnes) za slovo. Súboj v KDH si vyslúžil dva komentáre ešte v minulom roku. Navyše Leško sa len málokedy odváži povedať na rovinu svoj názor typu – v súboji dvoch je X lepší ako líder pre stranu/spoločnosť, strana by mala riešiť to a to, tak a tak. Jeho doménou je mravčia práca s archívom a dokumentami, analýza rozporu v slovách, postojoch, názoroch. Čo je veľmi užitočná práca – ale o niečo menej užitočná ako odpovedať na hlavné otázky, ako to robia traja vyššie spomínaní páni.
*predpovedať budúcnosť
Schopnosť dobre odhadnúť budúce udalosti či následky súčasného konania je dobré merítko schopnosti rozumieť svetu. Pomer dobrých a zlých predpovedí by mal teda úzko súvisieť s kvalitou novinára (ale aj analytika).
Aj preto budem na blogu predpovede komentátorov s výslednou realitou naďalej porovnávať, vrátane úspešných nebanálnych predpovedí.
*správne používať logiku, narábať s číslami
Čo dodať... (pozri abecedu zlej argumentácie)
*napísať názor krátko, jasne, čítavo (štylistika)
Vyjadriť svoj názor zrozumiteľne na malom priestore je veľká vec. Upútať titulkom a úvodnými vetami. Schopnosť zavtipkovať. Priklincovať záver. Štefan Hríb a Peter Schutz to podľa mňa robia jasne najlepšie, blíži sa k nim aj Dag Daniš. Taký Peter Javůrek bol v SME (dnes Žurnál) väčšinou pre mňa utrpenie čítať – a nebolo to väčšinou o názore, ale forme. Na druhej strane, stále lepšie, ako je v zle napísanom texte nejaká myšlienka, ako keď je text čítavý, ale o ničom.
*pochváliť, hodnotiť politikov v súvislostiach
Kritika je pri komentovaní spoločnosti dôležitá, ale pri hodnotení je potrebné rozoznávať lepšie a horšie možnosti, a podporiť tie lepšie, respektíve pochváliť za ich výber. Z komentátorov slovenskej tlače za posledné roky (snáď okrem Schutza) by ste sa sotva dozvedeli, že na Slovensku sa presadili na svetové pomery nevídané rozsiahle ekonomické reformy. A k schopnosti vidieť súvislosti patrilo spojiť si zvyšujúci sa rast HDP v poslednom období s reformami (viď Schutz vs Štulajter).
Vidieť súvislosti je o rozhľade. Je určite na škodu, keď politickí komentátori nie sú schopní okomentovať vývoj v susedných krajinách či vo svete, a ak nemajú čo povedať na tému ekonomiky. Dobrý komentátor môže byť doma vo všetkom len na úkor kvality, ale na druhej strane schopnosť komentovať politiku si vyžaduje široký rozhľad. U nás z pohľadu rozhľadu nemá Peter Schutz konkurenciu, a myslím, že to jeho komentárom veľmi pomáha.
*byť transparentný
Priznať si konflikty záujmov. Ak už musím písať o veciach, o ktorých by som mohol byť osobne zaujatý (bývalý zamestnávateľ, príbuzný), je nutné čitateľa na konflikt záujmov upozorniť, vyložiť karty na stôl. Hríbova zmienka o Rehákovi koncom minulého roka bol dobrý príklad, Turčíkov komentár o STV v HN zas príklad negatívny.
*konzistentnosť, a zároveň flexibilita
Hovoriť jeden deň jednu vec a druhý deň opak ešte žiadnemu komentátorovi na sláve nepridalo. Konzistentnosť komentárov je o dôveryhodnosti autora. Druhá vec je, že zmena okolností či nové poznatky prirodzene môžu viesť k legitímnej zmene názoru. Lipnutie na konzistentnosti by v tom prípade práveže bolo chybou. Byť zároveň konzistentný a flexibilný vyžaduje jedno – pri zmene názoru objasniť, aké nové, doteraz neznáme okolnosti ma k zmene názoru viedli, a že teda kedysi som písal niečo iné. Hlavné je neskrývať, že som v minulosti písal niečo iné a tajne nedúfať, že mi snáď na to čitatelia neprídu.
Prínosom je aj intelektuálna poctivosť: Ak som u udalosti veľa písal, a zrazu príde veľa nových skutočností, je poctivé sa k téme vrátiť a vyhodnotiť platnosť starých argumentov. Pekným príkladom sú návraty k opodstatnenosti vojny v Iraku, naposledy u Schutza a Hríba.
*priznať si chybu, a opraviť sa
Okrem Petra Schutza (29.4.06, 26.10.05, 11.3.05, všetko v SME) si veru neviem spomenúť, že by to v posledných rokoch nejaký komentátor viackrát spravil. Pri tých množstvách komentárov je pritom nemožné, aby sa v nich nevyskytli chyby. To, že neboli skoro žiadne opravy nie je o tom, že tam chyby neboli, ale že si to komentátori nevedia priznať.
Kto mi teda vychádza ako naši najlepší komentátori z pohľadu neideologických kritérií?
3. Marián Leško
2. -
1. Peter Schutz
