Piatkové noviny priniesli celkovo negatívny ohlas študentov na vysoké školy na základe prieskumu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ( ARRA), známej rebríčkom kvality vysokých škôl.
Tomáš Nejedlý z Hospodárskych novín napísal k prieskumu toto (prvý odsek vybraného citátu je úvodný odstavec odsek článku):
Vysokoškoláci pochybujú o školách, ktoré si vybrali. Tretina študentov by svoju univerzitu priateľom neodporučila. Štvrtina by už znova na tú istú školu nešla. Každý piaty študent je s úrovňou štúdia na vybranej fakulte výslovne nespokojný. Takúto podobu má vysoké školstvo na Slovensku podľa prieskumu ratingovej spoločnosti ARRA, ktorá pripravuje hodnotenie slovenských vysokých škôl.
... Kritika zo strany študentov sa v anonymnom prieskume obrátila predovšetkým voči vybaveniu školských priestorov. Nedostatočné je vybavenie knižníc, majú zlý prístup k počítačom a internetu. Najviac ich trápi organizácia štúdia.
Podobne začal Nejedlý aj svoj komentár v názorovej časti novín:
Tretina študentov by "svoju" univerzitu neodporučila priateľom. Štvrtina by už znova na tú istú školu nešla. Každý piaty študent je s úrovňou štúdia na vybranej fakulte vyslovene nespokojný. Aj takto dnes vyzerá vysoké školstvo na Slovensku podľa prieskumu súkromnej spoločnosti, ktorá sa v ostatných rokoch venuje hodnoteniu vysokých škôl.
Čo ma hneď zaujalo je, že Nejedlý sa stále odvoláva na menšinovú mienku z prieskumu. Nespomína, čo si to vlastne myslí väčšina študentov. Podobne článok natočila Veronika Šutková zo SME (box dole):
Veľmi spokojných so svojím vysokoškolským štúdiom je len 14 percent denných študentov, ukázal najnovší prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry.
... Len asi tretina vysokoškolákov by odporučila svoju školu ďalším študentom. Zhruba rovnaký počet by si svoju školu už druhýkrát nevybral.
.. Ak sú študenti spokojní, tak s učiteľmi. Naopak, najmenej im vyhovuje organizácia vyučovania. Prekáža im, že školy zaostávajú v počítačovom vybavení a v prístupe na internet. Problémom sú aj knižnice.
Ako aj Zuzana Petková z Pravdy :
Hoci študentom na kvalite príliš nezáleží, so svojím štúdiom je úplne spokojný len každý siedmy z nich. Asi tretina by na rovnakú školu druhý raz nenastúpila. Takmer 47 percent opýtaných si tiež myslí, že vedomosti, ktoré získajú na vysokých školách, sú v praxi len čiastočne alebo málo využiteľné.
Aké sú teda čísla z prieskumu? 60% študentov je veľmi (14) alebo skôr spokojných (46) so svojou školou, 19% je úplne (2) alebo skôr nespokojných (17), a 21% ani spokojných, ani nespokojných. Média namiesto celkového výsledku ponúknu číslo 14% v kontexte „len“, prípadne ako HN aj tých výslovne/vyslovene nespokojných celkovo ako pätinu, hoci úplne nespokojných sú necelé 2%, a spojenie úplne a skôr nespokojných sa nedočká protičísla – spojenia úplne a skôr spokojných.
Čo hovoria čísla o odporúčaní svojej školy priateľom: Cez dve tretiny určite (28) alebo skôr (40) áno, 15% určite (5) alebo skôr (10) nie, a zvyšných 17% ani áno, ani nie (niečo ako neviem). Ale novinári napíšu, že (opäť „len) tretina by svoju školu odporúčala. Prípadne, že iná tretina by svoju školu neodporúčala. Pritom ako ukazujú čísla, neodporúča s rôznou intenzitou 15%, ďalších 17% nevie, no média to nechali dokopy ako neodporúča...
Čo hovoria čísla o znovuzvolení tej istej školy: 66% určite (cez 34) alebo skôr (cez 31) áno, 25% určite (takmer 8) alebo skôr (takmer 18) nie, a 9% ani áno ani nie. A vraj tretina (Pravda, SME, no nie HN) by na svoju školu opäť nešla... A ani slovo o tom, či by šiel zvyšok.
Čo hovoria čísla o spokojnosti v jednotlivých oblastiach?: Záhadne pri referovaní týchto čísel sú zrazu už spájané odpovede (veľmi a skôr) do celkovej spokojnosti. A tak učitelia dopadnú dobre a počítače a internet akože zle. Hoci skupina „veľmi spokojných“ je u počítačov a internetu o tretinu väčšia ako veľmi spokojných s učiteľmi. Inak, podľa médií študentom prekáža organizácia štúdia, problémom sú knižnice, kritickí sú k tomu internetu. Tak podľa čísel je aj v týchto najkritizovanejších oblastiach skupina spokojných (veľmi plus skôr) aspoň dvakrát taká veľká ako skupina nespokojných (veľmi+skôr) študentov. Tento kontext média vôbec neuviedli.
Zaujímavé je, že SME, Pravda aj HN mali vedľa článkov grafy, ktoré hovorili niečo iné ako vety v článkoch.
Druhá vec je, že viaceré zavádzajúce informácie médiá bez overovania prebrali z tlačovej správy (či už cez agentúry, alebo priamo) od zadávateľa prieskumu, agentúry ARRA.
Inak, samozrejme, či výsledky prieskumu ako celok sú pozitívne či negatívne je na diskusiu, záleží od pohľadu. Ale čísla by mali sedieť vždy.
PS A takto výsledky spracovala agentúra ČTK:
Vysokoškoláci sú so školami spokojní
Napriek tomu, že vysoké školy podľa študentov často nedokážu učiť to, čo potrebujú v praxi a slabá je aj ich vybavenosť počítačmi, či knižnicami, väčšina vysokoškolákov je s univerzitami spokojná.
Máme reformnú vládu: Oľga Dúbravská z Markízy na záver príspevku o posilnení koruny povedala :
Prognózy analytikov v súvislosti s vývojom koruny sú priaznivé. V prípade, že vláda bude pokračovať v nastavených reformách, pozícia našej meny bude i naďalej optimistická.
To akože analytici si myslia, že vláda bude pokračovať v reformách? To ktorí tvrdia?
To je tak, keď ekonomiku zrazu robí reportérka z úplne inej sféry.
Summit v Bruseli: V správach z energetického summitu v Bruseli novinári skonštatovali, že dohoda nakoniec hovorí o cieli 20 percentného podielu obnoviteľných energií na výrobe celkovej energie pre rok 2020. Fajn, a koľko je to dnes, 19, 5 alebo 10%??? Žiadna televízia túto základnú kontextovú informáciu nepriniesla (TA3 - Pavluová, Markíza - Goldírová, STV -Tůma), a denník Pravda tiež nie . Plusový bod pre Kateřinu Šafaříkovú zo SME, ktorá to napísať dokázala (ten súčasný podiel je 6-7%).
PS Ešte vo štvrtok Martin Tůma si v živom vstupe nielenže splietol, čo vlastne znamená ten limit 20%, ale stanovisko vlády na summite prezentoval nie ako novinár, ale ako hovorca vlády (zvýšenie je nereálne, treba investovať do jadra)...
V piatok zase v jeho príspevku odznel 48-sekundový citát slov premiéra Fica, väčšina spravodajsky úplne bezcenná, ako ma upozornil kolega (šlo o prvú správu dňa v STV Správach). Tu je ten citát:
Ja môžem konštatovať, že sme prijali závery, ktoré patria...jedny z najzávažnejších, ktoré boli kedy prijaté na pôde Európskej Rady, a keďže sú to všetko záväzné ciele, tak sa o chvíľku objavia v konkrétnych schémach a právnych predpisoch Európskej únie. Som rád, že sme boli pri tom, a že sme mohli byť súčasťou tvorby tohto dôležitého dokumentu, pretože hoci to tak na vnútroštátnej úrovni na Slovensku nevyzerá, ale ochrana klímy a energetická politika sa stávajú top témami pre celú Európu, a možno naši občania vidia túto tému cez spotrebu energií, vidia ju cez prístup k lacným energiám, ale má to aj iné aspekty, na ktoré dokument Európskej rady jasne poukazuje.
PPS Michal Havran ml. vo piatkovom článku v Pravde plynule splietol dva ciele summitu do jedného:
Znížiť produkciu plynov so skleníkovým efektom a vypúšťanie oxidu uhličitého o 20 percent do 2020 sa však zdá nereálne. Slovenský premiér Robert Fico, ktorého v minulosti spájali médiá so záujmami jadrovej loby, prišiel do Bruselu povedať, že v súčasnosti slovenská ekonomika nie je v stave takýto záväzok splniť. „Nemecké návrhy by mali byť realistické a 20-percentný podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov zatiaľ taký nie je," vysvetlil pre Pravdu slovenskú pozíciu veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
