Prečo by aj politické diskusie nemohli mať odborné poroty ako Superstar či Bailando? Čitatelia amerického časopisu Slate nedávno diskutovali ako zlepšiť kvalitu televíznych diskusií kandidátov v tamojších prezidentských voľbách. Hlavnými vnímanými problémami boli povrchnosť odpovedí politikov, ikskrát opakované (naučené) klišé a nepravdivé či zavádzajúce fakty v diskusiách.
Jedným z navrhovaných riešení je vytvoriť odbornú porotu podľa témy – ekonómov, sociológov, politológov, komentátorov. Ich úlohou by okrem známkovania argumentov bolo v aj poukázanie na faktické či logické chyby v slovách politikov (odborníci by mohli mať pred sebou aj počítače s internetom). Politici s najnižšími známkami by mohli mať na nejaký čas zakázané v diskusiách vystupovať (resp. neboli by pozývaní), naopak tí najlepšie ohodnotení by dostali extra priestor. Prípadne v období pred voľbami by sa mohlo klasicky vyraďovať až do finálovej dvojice.
Odporúčané sú aj vzájomné otázky politikov (už to robí DeFacto, predtým Sito). Otázky ukazujú na uvažovanie politikov, a mali by odhaliť vnímanie konkurentov. Inou možnosťou je diskutovať o hypotetických otázkach. Tie sú dobré na odhalenie uvažovania politikov, o ich hodnotách v situáciách, ktoré ešte neriešili ale mohli by sa v nich ocitnúť (odhad schopností krízového manažmentu). Politici na hypotetické otázky samozrejme neradi odpovedajú, lebo ich budúcnosť ľahko môže nachytať pri nekonzistentnosti, ale pre voličov sú dobrým zdrojom spoznávania myslenia politikov.
Klasickým odporúčaním je debatu sústrediť na jednu-dve témy v snahe o hlbšie argumenty.
Čo by sa ešte dalo s diskusiami spraviť?
Nezvestní zamestnávatelia: Benita Tettingerová z STV na konci príspevku o sociálnej politike firiem zahlásila:
Niektorí slovenskí zamestnávatelia tvrdia, že na prorodinnú politiku nemajú peniaze. Neuvedomujú si však, že vyhľadávanie a školenie nových ľudí ich stojí viac, ako keď vyjdú v ústrety dobrému zamestnancovi, ktorý chce byť aj dobrým rodičom.
Opäť reportérka STV káže o niečom bez odvolania sa na autoritatívny zdroj názoru. A ako vieme, že si to zamestnávatelia nevedia spočítať, že na nedostatku „prorodinnej“ politiky prerábajú? A neplatí za tú sociálnu politiku sama zamestnankyňa (respektíve jej kolegovia) v nižších platoch (teda inou formou antirodinnej politiky)? Nič predsa zadarmo nie je.
V príspevku inak chýba názor akéhokoľvek zamestnávateľa. Ak by si ministerstvo práce (jej predstavitelia sú nosnými ľuďmi v reportáži) robilo PR príspevok, veľmi by sa nelíšil od Tettingerovej práce.
PS Podobný bol aj príspevok Renáty Goldírovej z Markízy o plánoch Európskej komisie na sankcie zamestnávateľov za využívanie nelegálnych imigrantov. Nik zo zamestnávateľov nedostal priestor vyjadriť sa o sankciách či svojich potrebách, repotérka si vystačila s (navzájom súhlasiacimi) politikmi.
Nechýbal záver so známym klišé o neznámej budúcnosti:
V roku 2050 má Únii chýbať už dvadsať miliónov pracovníkov. Do akej miery novinky túto medzeru vyplnia, je zatiaľ otázne.
