Dôležitou výbavou skutočných žurnalistov je hodnotový rozmer. Povaha tej práce si to vyžaduje: dodržiavanie dohôd, cit pre spravodlivosť a férovosť, odvahu postaviť sa mocným, nepodľahnúť úplatkom a množstvu tlakov na vyhovenie niekomu inému ako verejnosti, divákom a čitateľom. Rozoznať takýchto skutočných žurnalistov nie je pre verejnosť také ľahké, lebo väčšina ich práce je ukrytá v osobnej komunikácii a v redakciách. Ale dobrou príležitosťou posudzovania charakterov býva čas, keď novinári zmenia povolanie, ale pritom ostanú verejne činní. Napríklad keď sa ex-novinári stanú hovorcami.
Včera sme sa na sme.sk dozvedeli, ako hovorca Rače Martin Bartišek kašle na záujmy občanov, ako pohŕda prácou novinárov, ktorí majú otázky práve na neho, respektíve jeho šéfa:
to je ten zo Sme, nedá pokoj... Sudor, že videoreportáž so starostom, dal desať otázok a hotovo... A tento chujko furt otravuje. Čo už videoreportáž, choďte mi do riti. Ja neviem, kameraman, hentoto...
Pritom Martin Bartišek je bývalý dlhoročný moderátor Slovenského rozhlasu, ktorý nakoniec robil aj šéfredaktora Rádia Regina (regionálny kanál SRo), štúdia v Bratislave. Ako sa mohol tak k novinárovi a k verejnému záujmu správať ex-novinár? Ako mohol niekto s takýmto charakterom kedysi vôbec pracovať ako novinár? Koho záujmy tak asi obhajoval pri najmenšom tlaku moci či peňazí?
Prezident Gašparovič má tiež hovorcu, ex-novinára. Toť nedávno vyhlásený za hovorcu roka 2007. Marek Trubač predtým pracoval ako reportér a moderátor v TA3. Na prezidentovej oficiálnej stránke nájdeme Trubačove reakcie na mediálne pokrytie Gašparovičových aktivít. Trubač reaguje takýmto štýlom (citujem ostatné dve reakcie):
Na margo článku Mlčiaci prezident, Miroslav Čaplovič, PRAVDA, 30. 11. 2007, alebo Keď novinár perlí
V čase, keď je rozkývané postavenie vlády, parlamentu, sa dá celkom prirodzene očakávať, že práve prezident si v týchto nepokojných časoch zachová chladnú hlavu. Takéto správanie od prezidenta očakáva verejnosť, politická scéna a napokon aj médiá. I medzi nimi sa však nájdu výnimky, ktoré svoju neskúsenosť naivitu a neznalosť politických reálií povyšujú na všeobecnú pravdu. Do tejto kategórie možno zaradiť článok Miroslava Čaploviča, ktorý vyšiel v denníku Pravda 30. novembra pod názvom Mlčiaci prezident.
... Komentátor denníka Pravda, ktorý sa venuje väčšinou hodnoteniu zahraničnej politiky, bol zrejme zaneprázdnený čítaním zahraničnej tlače, keď mu unikol priamy prenos Ta3 vysielaný z Prezidentského paláca po stretnutí prezidenta SR s premiérom.
... Uvedený článok predurčuje Miroslava Čaploviča, aby sa vrátil k hodnoteniam zahraničnopolitickej situácie a vnútropolitické reálie nechal radšej na hodnotenie iným. Prekladanie článkov zo zahraničných časopisov mu totiž ide oveľa lepšie.
Reakcia na text Petra Schutza, denník SME z 12. 11. 2007 s názvom: Sobota plná bláznov
Sú také dni, keď komentátor tlačený časom pred uzávierkou hľadá pre svoj názor pointu. Keď publicistická múza mlčí a dáva si na čas a navyše v hre je honorár, vtip ide preč a nahrádza ho kopanec.
...Úcta k faktom a ich pravdivá interpretácia by mala byť základným mementom každého zodpovedného analytika. Ak však niekto účelovo zamieňa pero či počítačovú klávesnicu za pomyselnú bejzbalovú pálku je na zamyslenie či atmosfére „Soboty plnej bláznov“ nepodľahli aj niektorí komentátori.
Okrem vecných protiargumentov Trubač pripája prízemné urážky. Na konto svojich bývalých kolegov novinárov, ktorí majú kontrolu mocných v náplni práce. Tí sa možno v kritike mýlili, možno nie, ale pohŕdavá forma Trubačových odpovedí ukazuje, že toto tiež nikdy nebol skutočný novinársky charakter.
Hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová je svojou arogantnou komunikáciou známa, stačí občas sledovať správy. Novinárov kritizovala pre konflikty záujmov (pri zahraničných pracovno-dovolenkových výletoch), hoci predtým sama ako novinárka agentúry AFP na čas pracovala ako asistentka poslanca parlamentu Zalu - ďaleko horší konflikt záujmov ako jednorazový výlet. Pre agentúru SITA sa pred rokom tiež zdôverila, že:
Osobne bola vždy pravicovo zameraná a schvaľovala reformy Mikuláša Dzurindu.
O rok neskôr už bola hovorkyňou strany, ktorá ostro bojuje proti Dzurindovým reformám.
Bartišek, Trubač, Kližanová. Môžu to mať v životopise, ale ja neverím, že boli skutočnými novinármi. Na žurnalistiku zjavne charakter nemali a nemajú. A pre ich bývalé médiá je to tiež zlá vizitka, akých to ľudí na novinárske pozície prijali.
