O utorkovom stretnutí premiéra s osobnosťami (vrátane vtedajších novinárov) z roku 1968 SME napísal ((pozri aj prepis celej reči ):
Premiér Fico... ospevoval slávny týždenník Kultúrny život, odvážnu Smenu a invenčné Echo. Žurnalistika bola vtedy podľa premiéra skutočnou tvorbou. O tom sa vraj dnes dá iba rečniť.
Začítal som sa teda do vydaní denníka Smena z augusta 1968. Tie noviny sa samozrejme nedajú porovnávať s dnešným SME po technickej stránke – teraz je kvalitnejší papier, existuje farebná tlač, možnosť používať infografiky či skrátiť čas od uzávierky po tlač na minimum. Ale odhliadnuc od technologického pokroku sa žurnalistika porovnávať dá.
A z toho porovnania Smeny a SME vyplýva, že rozdiel je skutočne obrovský. V prospech SME. Pri všetkej úcte, žurnalistika z údajne necenzurovaného obdobia je totálna katastrofa.
Pár postrehov:
Výber tém, hlavnej správy dňa: z obsahu Smeny hneď vidieť, že dominantné správy tvorili oficiality a banality zo života a rečí politikov. Nič exkluzívne, nebodaj výsledok vlastnej investigatívy. Tu je komplet hlavná správa dňa z 18.8.1968:
Úspešné rozhovory
Praha. Delegácia Rumunskej socialistickej republiky, na čele, ktorej bol generálny tajomník a predseda štátnej rady RSR Nicolae Ceašescu, opustila včera ráno po úspešných rokovaniach Prahu. Rokovania vyvrcholili podpísaním zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci (uverejníme ju v pondelok).
S delegáciou sa na letisku rozlúčili súdruhovia prezident republiky Ludvík Svoboda, prvý tajomník ÚV KSČS Alexander Dubček, predseda vlády Ing. Oldřich Černík a ďalšie osobnosti nášho života. Naposledy vykonal súdruh Ceaušescu v sprievode prezidenta republiky prehliadku čestnej vojenskej jednotky, rozlúčil sa s členmi pražského diplomatického zboru a obaja štátnici predniesli rozlúčkové prejavy. Ešte raz sa štátnici lúčili s Pražanmi, ktorí ich prišli vyprevadiť. Až potom mohlo lietadlo odštartovať na spiatočnú cestu do Bukurešti s čestným sprievodom čs. stíhacích lietadiel až po naše hranice. Z paluby lietadla poslali rumunskí predstavitelia našim predstaviteľom pozdravný telegram.
Návrat rumunskej delegácie do Bukurešti bol rovnako slávnostný a zachytili ho aj pracovníci čs.televízie. Rumunskí obyvatelia pripravili svojim predstaviteľom srdečné privítanie z rozhovorov, ktoré sa v Bukurešti považujú za veľmi úspešné.
Žiadny súčasný novinár pri zmysloch by tieto cestovné bludy na verejnosť nevypustil. Čo skutočne tá zmluva nové priniesla, ak vôbec niečo, v článku celkom chýba. Prečo boli rokovania úspešné, kto to presne hovorí, na základe čoho? Aký je kontext návštev, čo priniesli minulé?
A takto je to v Smene číslo za číslom. Novinári neinformovali o podstate rokovaní, čo z nich vyplýva, čo znamenajú pre politiku či bežný život, ale o tom, že rokovania, aktíva, schôdze a porady boli alebo len ešte budú. Z prvej strany bola vlastne taká funkcionárska nástenka. Chýbali postrehy zo sociálnych a ekonomických trendov, správy z firiem či bežného života.
Ničnehovoriace titulky: Titulky boli pričasto banálne (väčšinou bez slovesa, a teda bezdeja), takže ste si potrebovali prečítať kúsok článku, aby ste prišlina to, či je to pre vás zaujímavá téma, alebo nie. Mnohé titulky si neplnili svoju základnú funkciu - vystihnúť odkaz spravodajského článku. Pár príkladov:
„Pod záštitou prezidenta“, „44.týždeň horolezcov“, „V spoločných snahách sila zajtrajška“, „Do videnia, priatelia“ (akože delegácia), „Augustové slávnosti“, „Vitajte, drahí priatelia“ (akože nejaká delegácia), „Alkohol vraždil“ (podľa článku vraždil policajt)
Neprofesionálna štruktúra textu, žiadne citáty: Pri čítaní Smeny si všimnete, že nikoho priamo necitujú, čo kto tvrdí (ak teda nejde priamo o rozhovor). Len autori článkov niečo tvrdia, že to tak je. Články tak ostávajú nedôveryhodné a nudné.
Podstata článkov bývala nezriedka na konci. V úvode článku „Výmena áut ČSSR-Japonsko?“ (v skutočnosti žiadna výmena, ale japonská licenčná výroba u nás) sa najprv dozvieme, že novinár niečo zistil od členov našej delegácie v Japonsku a že naši niečo chceli a že si vyzdvihli podklady. Až v druhej polovici je článok o konkrétnej ponuke od Hondy. Samozrejme, článok nikoho necituje, z našej či japonskej strany.
Slabá kontrola mocných a autorít: Už z čítania tých banalít o politikoch je jasné, že niečo ako každodenná kontrola ich skutkov či sľubov novinármi, ako to poznáme z dnešných médií, bola blízka nule. Vyhlásenia vlády sa preberali bez overenia, či poskytnutia priestoru druhej strane:
Oznámenie Predsedníctva vlády - Prekrútená skutočnosť
PRAHA (čstk) — Agentúra REUTER priniesla 16. augusta z Viedne správu, podľa ktorej predseda vlády ČSSR Ing. O. Černík v interview, ktoré poskytol rakúskemu rozhlasu, údajne povedal, že Československo uvažuje o úvere od Svetovej banky, ako aj od firiem zo západných krajín. ČSTK bola splnomocnená vyhlásiť, že táto správa nezodpovedá pravde a skresľuje stanovisko, ktoré zaujal predseda vlády.
Reuter's či ich zdroj priestor v správe nedostal. A toto oznámenie pristálo na prvej strane Smeny daného dňa, bez ďalšieho kontextu témy pôžičiek zo zahraničia.
Podlizovanie autoritám: bolo bežné:
Simca a túžba
V nedeľnom čísle Smeny sme uverejnili v stručných odpovediach našim čitateľom aj tieto dve vety: „Prvý tajomník Ov KSČS súdruh Alexander Dubček vlastní staršie auto (Simcu). Predpokladáme, že v nej nesedel už dlhší čas, tento rok jeho rodina celkom určite nepočíta s dovolenkou ..." Informáciu o Simce sme prevzali z Mladého sveta a je — ako sme sa presvedčili — nepravdivá. Súdruh Dubček doteraz osobné auto nevlastnil. Jeho traja synovia našu informáciu komentovali tak, že by nebolo zlé, keby dajaké auto aj ich rodina mala. Za nesprávnu informáciu sa ospravedlňujeme a trom synom súdruha A. Dubčeka úprimne želáme, aby sa aj ich túžba čoskoro splnila.
Alebo príklad „otázky“ z rozhovoru s riaditeľom centrálnej banky:
Vo vašom nedávnom rozhlasovom vystúpení ste vyslovili krásnu myšlienku, že u nás by mohlo dôjsť k hospodárskemu zázraku...
Chýbajúce overovanie informácií: Neoverovanie sa netýkalo len autorít. Snaha prešetriť údajné problémy či sťažnosti bola minimálna. „Poburujúca surovosť policajta,“ hlásal titulok článku, ktorý začal takto:
Včera podvečer prišli do redakcie 5 pracovníci Krátkeho filmu. Priviedli invalida Martina Manďáka a rozpovedali nám otrasnú príhodu.
Článok pokračuje, ako vraj invalida zbili policajti. Smena teda uverejní popis údajného skutku a na záver sama skritizuje policajtov za brutalitu. Žiadny priestor pre vyšetrenie svedkov po vlastnej stope, žiadny priestor pre policajtov.
Slovný prejav: Slovná vata v spravodajstve či komentároch bola v móde, aby to náhodou čitatelia nemali také ľahko pochopiť text a bezpracne nájsť užitočné informáciu.
Jednoducho, čo sa kvality žurnalistiky týka - otras (jedinou výnimkou bola v Smene športová strana, tam je rozdiel s dnešným SME minimálny).
Samozrejme, nijako nechcem znižovať odvahu novinárov z roku 1968, ktorí posúvali hranice (samo)cenzúry či pracovali aj s ohrozením kariéry či života po príchode tankov. Ale ten produkt, ktorí nakoniec čitateľom ponúkali nesiaha z pohľadu žurnalistiky súčasným serióznym denníkom ani po členky. Aj napriek všetkým problémom súčasných médií sa o dianí u nás či vo svete z nich dozviete neporovnateľne viac a vo vyššej kvalite, ako z tých amatérskych plátkov slúžiacich autoritárskemu režimu spred 40 rokov.
