Editor zodpovedný za kontakt s čitateľmi v denníku Chicago Tribune (náklad zhruba desaťnásobný oproti SME) zhrnul zo svojho ročného pôsobenia na pozícii zoznam najčastejších sťažností čitateľov na vlastné noviny.
Okrem produkcie a distribúcie (zlá tlač, chýbajúce prílohy, chyby v krížovkách, problémy s donáškou) a komunikácie (nedá sa novinárom dovolať, nefunguje odkazovač) a v oblasti obsahu novín najviac sťažovali na tieto veci:
banálne gramatické chyby
nič nehovoriace titulky
články, s ktorými nesúhlasia
chýbajúce údaje (napr. v štatistikách)
chyby v geografii (mapy, zlé adresy)
komentáre
chyby v písaní cudzích slov
výskyt informácií v cudzom jazyku (ako napr. v inzercii)
články s dlhými úvodnými príbehmi, z ktorých sa ešte nedá pochopiť podstata článku
Teda bežných čitateľov Tribune (respektíve bežných sťažovateľov) viac štve formálna ako obsahová stránka, čiže menej podstata žurnalistiky: či je článok dostatočne podložený faktami, dostatočne overený a dáva zmysel, a či dostatočne reflektuje dianie v spoločnosti a vo svete a či stráži mocných. Zaujímavé, aj v diskusiách k príspevkom našich novinárov je na môj vkus strašne veľa formalistov.
(via Romenesko blog)
Dovolenka=pracovná cesta: Pekný príklad žurnalistického populizmu predviedla Pravda (Schniererová, Petková) v prvom odstavci hlavného článku dňa:
Zatiaľ čo bežný Slovák musí siahnuť na úspory, aby zaplatil dovolenku v zahraničí, časť ministrov a poslancov precestovala za peniaze daňových poplatníkov už kus sveta. Za rok vlády Roberta Fica nevynechali jej predstavitelia Keňu, Egypt ani Karibik. Parlament z vyčlenených miliónov na cesty zase zaplatil výdavky na ostrove Madeira či v juhokórejskom Soule.
Takže porovnáva sa dovolenka s pracovnou cestou, a zároveň bežný Slovák s ministrom či poslancom... bulvár ako vyšitý.
Čo za rekord sú tie posledné búrky: „ Búrky ničili najviac za tri roky,“ oznamuje titulok článku Pravdy z prvej strany. Xénia Makarová píše:
Minulotýždňové víchrice spôsobili podľa odhadu poisťovní škody na majetku za vyše 100 miliónov korún. Ide tak o najničivejšiu živelnú udalosť za posledné tri roky. Väčšie škody napáchala len víchrica z novembra roku 2004, ktorá zasiahla hlavne oblasť Vysokých Tatier. Výška náhrad škôd na poistenom majetku ľudí aj firiem vtedy dosiahla takmer 150 miliónov korún.
Zaujímavé ako autorka kladie rovnosť medzi škodami na poistenom majetku a celkovými škodami pre spoločnosť, ako keby nebolo množstvo škôd na nepoistenom majetku. A medziročné porovnávanie tiež nebude najlepšou metódou, keďže s rastom ekonomiky a bohatstva by mal rásť aj pomer poisteného k celkovému majetku. Suché porovnávanie potom prispieva k umelo vytvoreným rekordom v spoločenskej škodovosti - a teda k dezinformáciám pre čitateľov.
Prvý bankomat u nás: Filip Hanker ma upozornil na otáznu presnosť správy ČTK uverejnenej v sobotu v SME o tom, kedy prišiel na územie Československa prvý bankomat:
Obyvatelia Československa sa mohli do roku 1989 stretnúť s bankomatom len v cudzine. Prvý off-line automat bol inštalovaný v pobočke Českej sporiteľni 15. januára 1989 na Václavskom námestí v Prahe. Slúžil však len pre zamestnancov sporiteľne. Prvý on-line bankomat v krajinách bývalého RVHP uviedla do činnosti vo februári 1992 Komerčná banka.
Podľa (inak podlízavo-reklamného) rozhovoru Lýdie Kokavcovej v týždenníku Slovo z roku 2000 s vtedajším šéfom oddelenia kartových produktov Slovenskej Sporiteľne bol na Slovensku prvý bankomat už v roku 1988.
PS Hanker ma tiež upozornil na horúceho kandidáta na výhru v dvoch kategóriách: najhorší spravodajský titulok, najhoršie písaná správa.
Tip na rozhovor či článok: Ako sa portál natankuj.sk a Rastislav Oravec stále viac objavujú v médiách, možno by čitateľov zaujímal príbeh tohto biznis projektu. Príbeh tej stránky predsa veľa hovorí o tom, ako dnes fungujú firmy založené na internete a ako spolupracujú s vlastnými užívateľmi.
