6,8 miliardový dlh za minulý rok konštatovalo ministerstvo zdravotníctva v správe, ktorú nedávno vláda zobrala na vedomie. Pozoruhodný je najmä údaj o štruktúre tohto dlhu. Ten je rozdelený medzi zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva a tie, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti, v pomere 4 435 000 000 ku 14. Čiže 4,435 miliardy ku 14 miliónom.
Nech by bolo rozdelenie výkonov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti akékoľvek (aj keby štátne nemocnice robili všetky finančne najnáročnejšie operácie), odkaz tohto pomeru je zrejmý. Kde je tlak na efektivitu (akciovky), tam sú dlhy výnimkou, a nie bezbolestným pravidlom.
Vec prvá: Ako ma upozornil Tomáš Árva, pomer 4,4mld k 14 miliónom nie je 4 435 000 000 ku 14, ale o šesť núl menší: 4 435 k 14.
Vec druhá: Autor porovnáva hrušky s jablkami. 6,8mld je stav dlhu ku koncu roka. 1,2mld je nárast dlhu v minulom roku. Porovnávať 4,4mld a 14 mil sa nedá, pretože to prvé číslo sú dlhy minulého roka plus roky predtým, kým 14 mil je len dlh za minulý rok, od kedy začali fungovať tie vybrané zariadenia – akciovky. Keď už, tak porovnávajme len minuloročný dlh. Potom dostaneme čísla 2,4mld versus 14 mil.Sk.
Vec tretia: Okrem zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva správa sleduje dlhy aj nemocniciach, čo sú najmä neziskovky, ale sú pod správami VÚC a obcí. U nich sa za minulý rok dlh dokonca znížil o 110 mil.Sk (a o 1,1 miliardy dlh klesol u poisťovní, ktoré akciovkami zase sú). Podobne včera opozícia poukazovala na pozitívny príklad neziskovky. Nezdá sa, že by boli dlhy neakcioviek (napríklad neziskoviek) "bezbolestným pravidlom."
Vec štvrtá: Prečo ignorovať rozdelenie výkonov medzi akciovky a neakciovky? Odkaz z čísel bez podrobnej analýzy môže byť tak dobrý pre ideológov, nie pre pátrajúceho novinára. Možno by čitateľa aj zaujímalo, že tých zariadení pod správou ministerstva je okolo štyroch desiatok, kým tých spomínaných vykazovaných akcioviek je 5. Aj keby boli teda rovnako efektívne, nemohol by nikoho prekvapiť 8-násobný rozdiel v dlhoch. Ale tie nemocnice ani porovnateľné nie sú: fakultné nemocnice, ktoré robia tie najkomplikovanejšie veci, sú práve všetky pod správou ministerstva. Podľa inej správy ministerstva majú takmer celý dlh z toho dnešného stavu 4,4mld na konte fakultné nemocnice a špecializované odborné ústavy. Možno sú naozaj neefektívne až hrôza, ale porovnávať ich s tými piatimi akciovkami je opäť jablkovo-hruškový mix, ak ignorujeme veľké rozdiely v ich celkových výkonoch.
Sám verím, že akciovky sú pre zdravotníctvo lepšie, no kvalitné argumenty do zdravotníckej diskusie sú ešte potrebnejšie.
Kto rozhodol o predsedovi SMK: Andrej Bán má v .týždni peknú reportáž o slovenských Maďaroch z ukrajinsko-maďarského pohraničia, a ich vzťahu k Slovensku a vnútornej politike. Akurát ma zarazila časť úvodu:
...ako ukázal aj nedávny snem SMK, práve dvanásti delegáti týchto „zabudnutých Maďarov“ zrejme rozhodli o novom šéfovi strany. Ak by totiž hlasovali za Bugára, ostal by aj naďalej lídrom on. Okresná organizácia SMK z Trebišova bola však jedna z prvých, ktoré sa jasne postavili za Csákyho. Presnejšie, ani nie tak za Csákyho ako za Duraya.
Naozaj rozhodli oni? To potom rozhodlo ktorýchkoľvek 12 (stačilo aj 8) ľudí, čo hlasovalo za Csákyho...no prečo práve (okrem dramatizácie príbehu) práve títo delegáti? Správna otázka je, či náhodou proti Bugárovi nehlasovali aj minule. Z článku práve vyplýva, že delegáti mali s vedením SMK už dlho problémy, a že boli skôr za Duraya. Ak niekto skutočne rozhodol o výmene Bugára, tak to boli tí, čo pred tým hlasovali za neho a na tomto sneme už za Csákyho. Bán to, či jeho skupina aj zmenila názor, však už nezisťoval, a z článku vyplýva opak. Ťažko ich teda vyhlasovať za rozhodujúcich delegátov.
Reportérske zdravotnícke prirovnania: Kde chodia Reportéri STV na tie lacné ničnevysvetľujúce prirovnania pre zdravotnícke témy?
Včera: téma – rušenie lôžok, názov reportáže – Vlnobitie
...Práve problém rušenia lôžok i celých nemocníc dnes eskaluje vlnobitie na nepokojnom mori slovenského zdravotníctva. Napokon rušiť postele v nemocniciach sa zastrájal takmer každý novodobý minister zdravotníctva, no ani jeden nepovedal, podľa akého kľúča bude postupovať. Vlnobitie v zdravotníctve zaujalo Ľuba Lazového.
6.3.: téma – efektívnosť zdravotných poisťovní, názov reportáže – Oheň na streche
...A práve o tom kto a za akých okolností má tieto zdravotné miliardy spravovať sa v ostatných týždňoch strhla ostrá diskusia. Štát chce, aby tí poistenci, za ktorých platí, teda dôchodcovia, deti či tehotné ženy, platili do jeho, Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Neštátnym poisťovniam sa to nepáči a oheň je na streche.
Aspoň dúfam, že sa tie rôzne živly nejako kompenzujú.
Prečo nedostať slovenské kačky?: Pavol Kováč (Čierny Peter TA3) urobil dosť neuspokojivú reportáž o príčinách, prečo sa v slovenských obchodoch nepredávajú kačky z domácich chovov. Od Kováča sa dozvieme podstatu takto:
Od roku 1999 sa na Slovensku katastrofálne znížil počet fariem chovajúcich vodnú hydinu to znamená kačice a husi. Toto neradostné konštatovanie si môžeme priblížiť na príklade kačacích chovov, kedy z pôvodných ôsmych fariem sa nám horko-ťažko zachovali tri. Ako hlavný problém rezonuje skutočnosť, že na Slovensku nie je špeciálna porážkareň na zabíjanie kačíc a husí.
... Súčasný stav s porážkarňami na Slovensku však nebol stále taký kritický. Ešte pred niekoľkými rokmi boli na Slovensku dve veľmi kvalitné prevádzky. Jedna v Dunajskej Strede a druhá v Galante. Tieto sa však zadĺžili z dôvodu riešenia opatrení pred vstupom do Európskej únie a dostali sa do likvidácie.
Takže nespĺňali EÚ štandardy (hygienické? etické? aké vlastne?), no podľa reportéra boli „veľmi kvalitné.“ Fajn, tak boli tie nastolené štandardy nezmyselné, dalo sa im vyhnúť? A prečo počet fariem „katastrofálne“ klesá od roku 1999, ak do EÚ sme vstúpili v roku 2004?
Kováč ešte v príspevku cituje šéfa komory farmárov, že tie štandardy boli u nás presadené dokonca prísnejšie ako v EÚ (klasická sťažnosť regulovaného subjektu, samozrejme). Žiadne skúmanie podstaty tých štandardov novinárom, žiadne oslovenie bývalého vedenia ministerstva pôdohospodárstva. Moderátor začne príspevok otázkou „Kto môže za to, že na slovenský trh sa dováža kačacie a husie mäso z Nemecka a Maďarska?“ a príspevok ani nepríde k slušnej odpovedi. Inak tie EÚ štandardy používajú novinári zvyčajne ako sa im hodí: najmä pri ochrane životného prostredia ako niečo dobré, čo by sme mali dodržiavať (reportáž stojí na tom, že ich nedodržiavame), naopak pri ochrane domácej výroby sú brané ako niečo zbytočne prísne (Kováčov príspevok). Bez skúmania podstaty tých štandardov v každom osobitnom prípade a bez komplexného videnia (mínus pre výrobcov, plus pre spotrebiteľa) sú také príspevky slabé a nepresvedčivé.
Spresnenie - Svedkovia Jehovovi vs kresťania: Viacerí čitatelia ma upozornili, že s kresťanstvom Svedkov Jehovových je to dosť pochybné, či minimálne kontroverzné. Na základe listu čitateľa som o nich písal ako o kresťanoch. Za neznalosť sa ospravedlňujem.
