Dôchodková reforma bola občanmi jednou z pozitívnejšie hodnotených reforiem minulej vlády – podľa výskumu verejnej mienky IVO s ňou v apríli 2006 súhlasilo 53 % občanov (37% bolo za jej zásadné zmeny). Petíciu SDKÚ-DS proti zmenám v druhom pilieri v minulom roku podpísalo vyše 100.000 ľudí. Dá sa pripísať pozitívny imidž reformy aj spôsobu informovania médií?
Analyzovala som ako televízie ako tie najvplyvnejšie a najsledovanejšie slovenské médiá (konkrétne hlavné večerné spravodajstvá Markízy, STV a JOJ) informovali o dôchodkovej reforme (DR) počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu (2002-2006), kedy sa reforma prijala, a počas súčasnej vlády Róberta Fica (2006 – apríl 2008), kedy sa reforma upravovala. Štúdia bola zameraná výlučne na hlavný prvok reformy, vznik a zmeny v druhom pilieri.
Priestor vlády a ladenie príspevkov
Televízie DR venovali pomerne toľko isto priestoru za štvorročné obdobie vládnutia Dzurindu ako za takmer dvojročné obdobie vlády Fica. To znamená, že sa jej venovali za Fica frekventovanejšie. Najmenej správ o DR – približne polovicu počtu STV a Markízy (ktorý mali podobný počet správ) mala TV JOJ.
Spravodajstvo bolo väčšinou neutrálne. STV a Markíza si boli v počte neutrálnych (zhruba 4/5 všetkých), pozitívnych a negatívnych správ vcelku podobné. TV JOJ bola relatívne najnegatívnejšou televíziou (za Dzurindu tretina negatívnych správ, za Fica štvrtina).
Počas oboch vlád dostala najväčší priestor zo všetkých zainteresovaných strán vláda SR. Ficova vláda dostala o niečo väčší priestor (43%) ako Dzurindova vláda (32,5%). Veľký rozdiel bol v priestore, ktorý dostala opozícia – počas Dzurindovej vlády dostala opozícia štyrikrát menší priestor (5%) ako počas Ficovej vlády (20%). Ak aj opozícia priestor dostala, zväčša povedala len to, že reforma je nesolidárna, a že s ňou nesúhlasí. Veľký rozdiel bol taktiež v počte správ, v ktorých mala vládna koalícia exkluzívny priestor (teda že okrem vlády sa v správe nikto nevyjadroval) – počas Dzurindovej vlády to bolo 23 správ (približne 13% všetkých) o reforme, počas Ficovej vlády len v jednej jedinej správe v Markíze. Rozdiel bol taktiež v počte správ, v ktorých opozícia nedostala žiadny priestor na vyjadrenie svojich názorov, avšak vláda v nich priestor dostala – počas Dzurindovej vlády to bolo 60 % správ (pri čom v STV až 87 % správ), počas Ficovej vlády 23% (najviac správ, v ktorých opozícia nedostala priestor bolo na Markíze – 34%).
Kto sa k reforme vyjadroval
Veľa priestoru počas oboch porovnávaných období dostali taktiež zástupcovia DSS (17% a 15%), ktorí sa k druhému pilieru vyjadrovali za Dzurindovej vlády pozitívne a počas Ficovej vlády zvyčajne vyjadrovali svoje výhrady k zmenám (až na návrh, že za prestup z jednej DSS do druhej DSS sa bude platiť poplatok). Pozitívne sa počas Dzurindovej vlády k druhému pilieru taktiež vyjadrovali ekonomickí analytici, ktorých televízie použili, a naopak negatívne sa vyjadrovali počas Ficovej vlády k jeho zmenám. Keď sa v správe objavil ekonomický analytik, takmer vždy vyjadroval svoj názor sám. Výrazne teda formoval nádych príspevku z nadstraníckej polohy experta.
K najcitovanejším analytikom pred voľbami i po nich patrili podporovatelia reformy Ivan Švejna a Martin Chren z Nadácie F.A. Hayeka, Peter Goliaš z INEKO a redaktor TRENDU Ján Záborský. Jediným analytikom, ktorý sa k zmenám za súčasnej vlády vyjadroval pozitívne – citovaný bol len v STV - bol ekonóm SAV Peter Staněk. Médiá však neupozorňovali na konflikty záujmov niektorých analytikov: Švejna a Chren sa zúčastnili na príprave dôchodkovej reformy a druhého piliera. Staněk je poradcom premiéra Fica.
O čom sa diváci nedozvedeli
Počas Dzurindovej vlády všetky televízie informovali o druhom pilieri, čo vlastne znamená, ako sa bude naňho sporiť – na vlastných účtoch prostredníctvom DSS, pri čom odvádzať budeme 9 % do SP a 9 % do DSS, a že sa nasporené peniaze budú dať dediť. Markíza a STV taktiež zasadili reformu do širšieho kontextu – je potrebná kvôli nepriaznivému demografickému vývoju. TV JOJ to neurobila. Na rozdiel od ostatných televízií taktiež ani veľmi neinformovala o tom, koľko bude reforma stáť a kde na ňu chce vláda zobrať peniaze – z privatizácie. STV ani JOJ veľmi nezaujímalo dlhodobé financovanie reformy – čo potom, keď sa peniaze z privatizácie minú? Jedinú správu o tom priniesla TV Markíza.
Ani jedna z televízií sa nezaujímala o alternatívy – prečo práve takáto podoba druhého piliera? Televízie taktiež veľmi neinformovali o rizikách druhého piliera. Ten, keďže súvisí s globálnou ekonomikou, je citlivý na vývoj svetových finančných trhoch a na také makroekonomické veličiny ako je napr. inflácia. Televízie taktiež veľmi neinformovali ako systém funguje v krajinách, kde ho zavedený mali, informovali iba (v minimalnej miere) o Čile a Markiza velmi pozitivne aj o Polsku. Avšak nejaký prehľad toho, v ktorých krajinách systém funguje a ako, v ktorých krajinách napr. nefungoval, koľko % sa platí na súkromné účty v iných krajinách, alebo či je systém povinný či dobrovoľný, televízie nepriniesli. Dzurindova vláda teda mohla odkomunikovať svoju víziu reformy bez problémov – v médiách ju takmer nikto nespochybňoval. Posolstvo znelo: dôchodková reforma a druhý pilier sú potrebné, nakoľko prvý pilier je dlhodobo finančne neudržateľný kvôli demografickému vývoju. Druhý pilier je riešenie tejto situácie a budeme mať z neho vyššie dôchodky ako by sme mali len z prvého piliera.
Výnosnosť 1. verzus 2.piliera
Počas Ficovej vlády boli najviac pokrývanými témami zmena pomeru % medzi Sociálnou poisťovňou a DSS-kami, možná a neskôr aj schválená dobrovoľnosť druhého piliera, a možné, a neskôr aj schválené otvorenie druhého piliera pre výstup a taktiež pre vstup. Televízie informovali, že Fico chce upraviť druhý pilier, aby vykryl deficit SP, ktorý sa prehlbuje aj kvôli druhému pilieru a venovali sa okrem iného aj diskusii, pre koho je druhý pilier výhodný a pre koho nie (pri čom posolstvo znelo, že sa to nedá jednoznačne povedať, lebo to závisí od veľa faktorov). STV a Markíza v tomto bode rozdielne poukázali aj na vplyv hypotekárnej krízy na výnosnosť druhého piliera. Zo správy STV o tom vyznelo, že tento vplyv je negatívny – znehodnotili sa výnosy, budú teda nižšie, pri čom v správe sa vyjadrovali dvaja ľudia – Erik Osuský, označený len ako manažér portfólia a Ficov poradca Peter Staněk, označený ako ekonóm SAV. Titulok správy znel "Vysoké výnosy sú minulosťou" a obsahovo v podstate zodpovedala správa titulku – fondy vynášajú kvôli kríze menej a bude to tak aj v budúcnosti. Naopak, v Markíze informovali o kríze pozitívne. V správe sa hovorilo, že dočasné znehodnotenie nie je dôvodom na paniku, pretože lacnejšie nákupy akcií v súčasnosti umožnia drahšie predaje v budúcnosti (a teda zvýšenie výnosov). STV ako jediná – avšak pomerne neskoro – informovala o porovnaní rizík druhého piliera – prvý pilier citlivo reaguje na demografický vývoj a nezamestnanosť, druhý pilier odráža vývoj na kapitálových trhoch (o iných faktoroch, ktorými sú makroekonomické ukazovatele, napr. inflácia, sa nezmienila).
Televízie pomerne včas a podrobne pokryli chystané zmeny a ich kritiku, ako aj ostatné aspekty druhého piliera. Čomu sa vôbec nevenovali (až na jedinú správu v Markíze) bola alternatíva riešenia vysokého deficitu v SP, a čo by sa stalo, ak by sa druhý pilier oslabil. Tejto téme sa venovala v jedinej správe TV JOJ – podľa odborníkov by akékoľvek ohrozenie stability druhého piliera prinieslo to, že do dôchodku budeme odchádzať starší. V podstate na akúkoľvek vládnu kritiku reformy média poskytli priestor pre protiargumenty. Napr. keď Fico prirovnal DSS-ky ku skrachovaným nebankovkám, médiá informovali o zákonných garanciách bezpečnosti druhého piliera.
Ficova vláda teda nemala v médiách podmienky na to, aby odkomunikovala svoju víziu dôchodkového systému a potrebu zmien v druhom pilieri tak ľahko ako Dzurindova. Súviselo to s tým, že medializované protiargumenty ukazovali na jej slabšiu odbornosť v tejto problematike, či s proreformne naladenými ekonomickými elitami. Posolstvo médií občanom teda znelo: k druhému pilieru sú momentálne dva protichodné postoje, jeden vládny - skôr politický a odborne pochybný - a druhý, argumentačne silnejší, postoj opozície, drvivej väčšiny ekonomických expertov, DSS-iek a Národnej banky.
