Ekonómovia z think-tankov v médiách: USA vs SR

Konštatovanie, že takmer všetci rešpektovaní (a mediálne najviac citovaní) slovenskí ekonómovia sú aspoň v našom bežnom ponímaní pravičiari je jedna vec. Ale nie je to bežné aj v iných krajinách? A ešte zaujímavejšie je zistiť, nakoľko zastúpenie citácií ekonómov s istými názormi zodpovedá konsenzu ekonómov vedcov.

Pre porovnanie s inými krajinami musí poslúžiť USA, keď len za ňu som našiel verejnú štúdiu o citáciách ekonómov z think-tankov. Výhodou je, že americké think-tanky patria k tomu najlepšiemu a najzaujímavejšiemu vo svete vôbec, podobne ako médiá, a celkovo aj ich intelektuálna diskusia.

Na základe štúdie o citácii ekonómov najcitovanejších US think-tankov v rokoch 1997-2002 som vybral top 10a zoradil ich podľa ideologického zaradenia na základe inej akademickej štúdie z roku 2004 (prípadne podľa info z Wikipedie), a prišiel som na takéto rozdelenie, vyjadrené v percentách z celkových citácií:

Stred/ľavica: Brookings Institution
Stred/pravica: Institute for International Economics
Ľavica: Economic Policy Institute, Urban Institute, Center on Budget and Policy Priorities
Pravica: American Enterprise Institute, Cato Institute, Hoover Institution, Heritage Foundation, National Center for Policy Analysis
Médiá: NYT, WSJ, WaPo, USAT, BW
(delenie na pravicu a ľavicu som spravil zhruba podľa názorov na úlohu štátu v ekonomike)

Rovnakým systémom dostaneme rozdelenie citácií ekonómov think-tankov na Slovensku z čísel roku 2006 (z inštitúcií, ktoré sa nevenujú len ekonómii, som započítal len citácie ich ekonómov):

Stred/ľavica: Slovenská akadémia vied
Stred/pravica: INEKO, M.E.S.A. 10
Ľavica: -
Pravica: Nadácia F.A.Hayeka, INESS, Konzervatívny inštitút, Health Policy Institute
Médiá: pozri metodológiu

Z porovnania amerických a slovenských médií vyplýva, že tie druhé dávajú spomedzi expertov pracujúcich v think-tankoch ďaleko väčší priestor ľuďom s vierou v minimálny štát ako najlepšieho ekonomického usporiadania spoločnosti. V amerických médiách prevláda väčšia diverzifikácia názorov, a o niečo silnejšie sú aj „stredové“ názory o optimálnom ekonomickom kurze.

To, že zastúpenie ekonómov z think-tankov bližších k libertariánskemu vnímaniu je u nás výrazne vyššie ešte samozrejme neznamená, že je to pre verejnú diskusiu u nás problém. Možno sú ich názory naozaj najbližšie ekonomickému optimu pre Slovensku.

Kontextom pre hodnotenie názorového rozvrstvenia mediálne citovaných ekonómov z think-tankov môže byť poznanie konsenzu vedeckej obce v oblasti ekonómie. Opäť poslúži výber najmä z amerických vedcov, vo svete bezkonkurenčne špička. Na základe názorov 300 ekonómov, členov American Economic Association (AEA), teda najprestížnejšej profesnej organizácie ekonómov na svete,z roku 2000 sa dá povedať, zhoda obce sa najviac sústreďuje v stredo-pravom umiestnení v našom spektre. Konsenzus je v škodlivých dôsledkoch ciel a obchodných bariér, veľkých fiškálnych deficitoch vlády, minimálnej mzdy pre zamestnanosť mladých či nízko-vzdelaných, ale aj v nesúhlase s apriori znižovaním verejných výdavkov, s nutnosťou vyrovnaného rozpočtu každý rok či so vzdaním sa úlohy vyrovnávania príjmových rozdielov medzi občanmi vládou. Takmer žiadny konsenzus neexistuje o účinnosti protimonopolnej legislatívy, či o tvrdení, že rozdiely v príjmoch medzi mužmi a ženami spočívajú v diskriminácii (a nie v schopnostiach či slobodnej voľbe kariéry).

Podobné výsledky ukázala anketa z minulého roka, tentoraz medzi 80 ekonómami AEA: obchodné bariéry, bránenie v outsourcingu do zahraničia či dotácie pre poľnohospodárov, ale aj nízke dane na energie a zrušenie daní z dedičstva sú zlou ekonomickou politikou, vydávanie kupónov na vzdelanie či zvýšenie veku odchodu do dôchodku ako riešenie krízy dôchodkového systému sú naopak odporúčané.

Opäť, že je niekto mimo vedeckého konsenzu neznamená ani náhodou diskvalifikáciu (podobne ako je to pri názoroch na globálnej otepľovanie, napríklad). Ale pre médiá je dobré si uvedomiť, kde vlastne ten konsenzus vedeckej obce je, a kde v spektre populárnosti názorov ten ktorý analytik vystupuje. Citovanie hlavného názoru vedcov-ekonómov by malo byť povinnou jazdou pri ekonomických sporoch. Čo neznamená neobracať sa na analytikov z okrajových smerov, samozrejme - oni sú okrajoví len v určitých oblastiach, v mnohých môžu veľmi dobre reprezentovať práve široký konsenzus ekonómov.

PS Článok sa pozerá len na citácie ekonómov z think-tankov. Pri zarátaní aj ekonómov z komerčných bánk by sa celkové citovanie ekonómov v médiách pohlo bližšie k stredo-pravému priestoru.

PPS Sám pracujem v INEKO. SPW je jedným z jeho projektov.