Hana Orlíková, novinárka regionálneho týždenníka MY – Liptov si od polovice februára našla prácu aj u nového primátora Liptovského Mikuláša ako jeho hovorkyňa, ako mi potvrdili na sekretariáte mestského úradu. Napriek tomu naďalej píše do Liptova pod svojim menom či skratkou, vrátane článkov o činnosti vedenia mesta a primátora. Na konlikt záujmov ma upozornil čitateľ. Liptov je sesterským periodikom denníka SME, oba vychádzajú v rovnakom vydavateľstve Petit Press. Liptov je pre Liptovský Mikuláš a okolie najdôležitejšími novinami, ktoré pokrývajú činnosť samospráv a nie sú financované mestskými či obecnými úradmi.
V minulotýždňovom čísle Liptova Orlíková napríklad informovala o tlačovke s vedením mesta, hoci sama už na tlačovke zastupovala mesto. Z článku sa to však čitateľ nedozvedel, Orlíková bola pod ním podpísaná ako ktorýkoľvek iný reportér. V najnovšom čísle Liptova prispela Orlíková troma článkami. Z toho dva (1 2) sú vlastne totožné s článkami, ktoré uverejnila Orlíková v marcovom čísle mesačného spravodaja Mikuláš (str.2), ktorý vydáva mestský úrad v Liptovskom Mikuláši, a distribuuje bezplatne občanom. V článkoch sa riešia veci verejného záujmu, sú citovaní poslanci aj viceprimátor.
Šéfredaktorka Liptova Eva Petranová v telefonickom rozhovore uviedla, že podobne spolupracovali aj s iným hovorcom v minulosti. Zárukou nestrannosti Orlíkovej článkov je podľa Petranovej jej vlastný dohľad ako šéfredaktorky. Uzavrela, že uvádzanie postu Orlíkovej pri jej článkoch by bolo možným riešením pre čitateľov.
Uff, aj o tom je naša regionálna tlač.
O koľko vzrástli platy politikov?: Moderátor k príspevku Michala Farkašovského z Markízy zahlásil:
Vrcholní politici dnes na Slovensku zarábajú štyrikrát viac ako pred desiatimi rokmi a ich mzda sa opäť zvýši.
Lenže to neberie do úvahy infláciu, takže takto vykazované zvýšenie nepovie, o koľko viac nás stoja poslanci v skutočnosti, v reálnych výdavkoch. Po prepočte to vychádza na dvojnásobok oproti stavu spred 10 rokov, nie 4-násobok.
Navyše ani ten 4-násobok nehovoril o zárobku poslanca. Ako vysvetlili reportérky Vavrová a Petková v ten istý deň v Pravde (tiež zamlčali infláciu):
Z daní občanov pôjdu na jedného poslanca dva milióny korún ročne, kým ešte pred desiatimi rokmi to bolo len 530-tisíc.
... Základný plat poslanca je totiž 56-tisíc korún, spolu so 45-tisícovým mesačným paušálom pre tých, ktorí nebývajú v Bratislave, to bude 101-tisíc. Mesačne na poslanca štát minie vyše 173-tisíc korún, keďze dostáva aj príspevok na asistenta a kanceláriu.
Teda tie ročné viac ako dva milióny (12krát 173tisíc) zahŕňajú platy asistenta a maximum nájomného za kanceláriu, čo sa nedá jednoducho označiť za plat poslanca, ako to urobila Markíza.
Trestné sadzby: Marek Poracký ma opakovane upozorňuje na zmätok v oznamovaní, aké tresty údajným páchateľom hrozia. Zjavne je to systémový problém, ľahko sa dá odpozorovať aj rozdielmi v trestoch uvádzanými rôznymi médiami pri rovnakom prípade. Aktuálny príklad z príspevku Kataríny Vráblovej z Markízy o zodpovednosti za Nováky:
Polícia prípad vyšetruje. Ak sa nájde vinník, hrozí mu trest odňatia slobody na štyri až desať rokov. Ak sa preukáže úmysel, sadzba je až dvadsaťpäť rokov.
Poracký píše: "Reč je o trestnom čine všeobecného ohrozenia: § 284 TZ hovori jasne:
"kto úmyselne
a. vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín atď...
b. ....
potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov."
Takže úmysel je už aj pre 4 - 10 rokov a nie len pre 25 rokov;
druhá chyba: § 284 ods. 4 - odnatim slobody na 20 - 25 rokov alebo trestom odnatia slobody na dozivotie sa trestá tazka ujma ci smrt viacerých – a teda hrozí nie len maximalna sadzba 25 rokov, ale aj dozivotie."
Expert watch: Prečo má Slovensko taký vysoký rast HDP?, skúmal Tomáš Kuča v Markíze. Čitateľ ma upozornil na jednu zaujímavú odpoveď:
Viliam PÁLENÍK, ekonóm SAV
--------------------
Hlavný faktor je vstup do eurozóny. Ďalšie faktory sú reformy, predovšetkým daňové, zdravotná a dôchodková sa zatiaľ podľa môjho názoru nestihli prejaviť.
