Má publicita lúpeží v televíznom spravodajstve vplyv na ďalších potenciálnych páchateľov?
Reportáže o bankových lúpežiach majú v sebe prvok senzácie, „hrdinu“ i obete. Zobrazujú traumu zamestnancov a zákazníkov, častokrát sa divák dozvie, akú úspešnú stratégiu lupič využil a akú za to dostal odmenu. Neinšpiruje akčné televízne spravodajstvo k podobným pokusom iných páchateľov?
Austrálske centrum pre policajné výskumy v roku 1990 publikovalo správu pod názvom Publicita v novinách a bankové lúpeže. Správa skúmala, či publicita úspešných bankových lúpeží v novinách spôsobuje nárast podobných lúpeží. Skúmali sa lúpeže v štáte New South Wales (v ktorom sa nachádza aj najväčšie austrálske mesto Sydney) v rokoch 1987 až 1989 a články o lúpežiach vo vtedajších dvoch hlavných bulvárnych denníkoch v Sydney. Bankových lúpeží v tom trojročnom období bolo celkom 631 a v dvoch denníkoch o nich vyšlo 161 článkov. Metódou štúdie bolo porovnať, či do týždňa po článku o úspešnej lúpeži sa zvýšil počet ďalších lúpeží – či ich bolo v týždni PO článku viac ako v týždni PRED článkom. Štatistický výskum nezistil žiadne náznaky, ktoré by potvrdzovali, že „efekt kopírovania“ lúpeží fungoval. Dokonca ani objem článkov k celkovému počtu lúpeží sa nezdal autorovi štúdie obzvlášť veľký, aj keď návratov k lúpežiam s informáciami o dolapení páchateľov bolo minimum.
Bankové lúpeže v Bratislave v roku 2006
Skúšali sme zopakovať štúdiu na slovenské pomery. Skúmali sme lúpeže bánk v Bratislave v roku 2006 a ich medializáciu vo vysielaní spravodajstva TV Markíza, ako najsledovanejšieho média, ktoré navyše často používalo atraktívne zábery z ochranných kamerových systémov bánk.
Za minulý rok v hlavnom meste prepadli banky 17krát. Ďalšie dve banky si vyhliadli lupiči v blízkom okolí Bratislavy. Objasnených bolo 13 lúpežných prepadnutí, neobjasnených zostáva 6. Markíza v roku 2006 odvysielala 12 reportáží o prepadoch bánk v Bratislave. Priamo lúpeže sa týkalo 9 príspevkov.
Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Alena Toševová nám poskytla informácie o lúpežiach v hlavnom meste s dátumami kedy sa stali. Porovnaním týchto údajov s dátumom odvysielaných reportáži na Markíze metódou austrálskej štúdie sa nepreukázala súvislosť medzi medializáciou lúpeží a ich následným častejším výskytom. Porovnanie komplikovali malé počty lúpeží a ešte menší počet páchateľov (v dvoch prípadoch páchatelia lúpili opakovane: 6 krát a 2 krát).
Aj keď štúdie doteraz nepotvrdzujú kopírovací efekt pri prepadoch bánk, diskusia o tom, ako medializovať „úspešné“ prípady je na mieste. Finančné ústavy najviac trápi zverejňovanie vysokých ulúpených súm. Hovorkyňa Slovenskej Sporiteľne Miriam Fuňová k otázke ako informovať o prepadoch bánk hovorí, že „principiálne platí, že banka neposkytuje médiám žiadne informácie o prepade. Všetky informácie poskytujú orgány činné v trestnom konaní. To platí aj o zverejnení/nezverejnení výšky sumy a spôsobu prepadu.“
Rok psa v Číne, rok ortute na Slovensku
Na rozdiel od bankových lúpeží je pravdepodobnejší kopírovací efekt v prípadoch nálezov ortute na verejných priestranstvách. V štyroch celoštátnych televíziách (Markíza, JOJ, STV, TA3) sa medializácia výskytu ortute v rokoch 2000 až 2005 vôbec nevyskytla. V roku 2006 sa to zmenilo, bolo odvysielaných 27 príspevkov o nebezpečnej ortuti, v roku 2007 pribudlo ďalších 10 reportáží. Aj keď je teoreticky možné, že nálezov ortute bolo aj pred rokom 2006 dosť, akurát si ich médiá nevšímali, najpravdepodobnejšie je, že prvé prípady v apríli minulého roka v Bratislave vyvolali aj ďalšie prípady po celom Slovensku vďaka mediálnej publicite (štatisticky, podobne ako pri bankách, to nie je možné uchytiť).
V medializovaných správach o ortuti sa vyskytovali dva hlavné motívy. Prvý hovorí o ľuďoch, ktorí sa chcú pomstiť či vyvolať pozornosť. Druhý o ľuďoch, ktorí sa bezohľadne zbavujú ortute tak, že ju pohodia na verejnom priestranstve. V roku 2006 pri prvom výskyte ortute sledované televízie informovali povrchne a skôr s dávkou senzácie, až po niekoľkých mesiacoch ponúkli informáciu, ako sa dá nepotrebnej ortute legálne zbaviť. Môžeme sa len domnievať, že ak by hneď prvý príspevok bol spracovaný širšie, ak by informoval o možnostiach likvidácie ortute, tak podobných prípadov by bolo menej.
