Marína Urbániková, Masarykova univerzita, Brno, stážistka SPW, Gabriel ŠípošEkonómovia skúmajú fenomén koncentrácie firiem na trhu kvôli obave z monopolu a negatívnych dôsledkov pre spotrebiteľov. Koncentrácia na trhu médií býva obzvlášť sledovaná, keďže médiá hrajú dôležitú úlohu v kontrole moci a slúžia ako platforma pre demokratickú diskusiu. Pozrime sa preto na vývoj a veľkosť koncentrácie na slovenskom mediálnom trhu.
Za ostatných 20 rokov došlo k trom trendom, ktoré vplývali na intenzitu koncentrácie mediálneho trhu:
-oslabovanie štátneho vplyvu riadenou demonopolizáciou, resp. otvorením trhu pre komerčné subjekty, ako aj samotným slabým manažmentom verejnoprávnych médií
-budovanie trhovej dominancie silných hráčov a ich skupín (skupiny okolo TV Markíza, denníka SME či týždenníka Plus 7 dní)
-príchod internetu a technologické znižovanie bariér vstupu na mediálny trh
Prvý a tretí faktor koncentráciu oslabovali, druhý ju posilňoval. Ako dnes z pohľadu koncentrácie vlastníctva slovenský mediálny trh vyzerá? Jedným z najbežnejšie používaných indexov merajúcich stupeň koncentrácie patrí tzv. Herfindahl-Hirshmanovho indexu. Počíta sa ako súčet druhých mocnín percentuálnych tržných podielov všetkých spoločností na danom trhu, pričom výsledok variuje od hodnoty 100 (žiadna firma teda nemá ani len 10 percentný podiel – ide o vysoko diverzifikovaný trh) po hodnotu 10 000 (sto na druhú, teda monopol). Podľa klasifikácie protimonopolných inštitúcii v USA hodnota indexu menšia než 1000 bodov indikuje veľmi nízku koncentráciu na trhu, hodnota od 1000 do 1800 bodov indikuje miernu koncentráciu, a hodnota vyššia než 1 800 bodov indikuje vysokú koncentráciu na trhu.
Herfindahl-Hirshmanov index dosahuje v prípade slovenského multiregionálneho rozhlasového trhu hodnotu 2166 bodov, čo znamená vysokú koncentráciu. Pre porovnanie, vo viac-menej rovnako veľkom Chorvátsku je to 6050 bodov, v susednej Českej republike (ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov a tým pádom dvojnásobne veľký trh) dosahuje tento index hodnotu 3582 bodov. V Holandsku (ktoré má o niečo viac obyvateľov než Česká republika) má hodnotu len 1600 bodov, čo ho ako jedinú zo spomínaných krajín posúva do pásma miernej koncentrácie.
1. Koncentrácia na slovenskom celoštátnom rozhlasovom trhu
V prípade slovenského televízneho trhu dosahuje Herfindahl-Hirshmanov index hodnotu 3500 bodov, čo opäť znamená vysokú koncentráciu. Pre porovnanie, v Českej republike dosahuje index v tomto segmente mediálneho trhu hodnotu 3172 bodov, v Holandsku je to 2700 bodov a v Chorvátsku dokonca 5400 bodov.
2. Koncentrácia na slovenskom celoštátnom televíznom trhu
Vysoko koncentrovaný je i slovenský trh s dennou tlačou, kde Herfindahl-Hirshmanov index dosahuje hodnotu 2390 bodov. Ten istý záver je platný i pre Českú republiku, kde tento index predstavuje 2829 bodov, pre Holandsko, kde je to 4700 bodov, a aj pre Chorvátsko, kde je to 5400 bodov.
3. Koncentrácia na slovenskom trhu dennej tlače
Najmenšia koncentrácia vlastníctva vládne na trhu internetových spravodajských portálov. Tento segment patrí ako jediný do kategórie mierne koncentrovaných trhov, keďže Herfindahl-Hirshmanov index dosahuje hodnotu 1309 bodov. Na druhej strane ale platí pripomienka, že napriek existencii mnohých webových portálov množstvo ich obsahu pochádza z dvoch tlačových agentúr SITA a TASR, čiže index intezitu koncentrácie skôr podhodnocuje.
4. Koncentrácia na slovenskom trhu internetových spravodajských portálov
Dáta z medialne.etrend.sk (výskum AIMmonitor-AIM-Mediaresearch & Gemius)
Vidíme, že na televíznom, rozhlasovom a printovom segmente slovenského mediálneho trhu panuje podľa výsledkov Herfindahl-Hirshmanovho indexu vysoká koncentrácia. Výnimkou je spravodajstvo na internete s miernou koncentráciou. Treba mať ale na pamäti, že tento index nijako nezohľadňuje veľkosť trhu. Ak v dvojmiliónovej krajine existujú tri celoštátne mienkotvorné denníky s vyrovnanými podielmi na trhu vlastnené dvoma majiteľmi, situácia je iná, než keď ten istý stav panuje v krajine päťmiliónovej či desaťmiliónovej. Herfindahl-Hirshmanov index by bol pritom pre všetky trhy rovnaký.Pre doplnenie obrazu môžeme preto porovnať Slovensko s Českou republikou. Naši susedia majú dvojnásobný počet obyvateľov, a tým pádom dvojnásobne veľký trh, takže je logické očakávať vyššiu diverzitu vlastníctva (kvôli počtu konzumentov, ktorých je možné osloviť, a to či už populárnym mediálnym produktom alebo špecifickým mediálnym produktom určeným pre úzke skupiny). V nižšie uvedenej tabuľke vidíme, že na českom mediálnom trhu je koncentrácia vlastníctva vyššia než na Slovensku: na dvojnásobne veľkom trhu majú v sledovaných segmentoch porovnateľný počet staníc/titulov, ktoré vlastní dokonca menší počet majiteľov.
5. Porovnanie počtu staníc/titulov a majiteľov na Slovensku a v Českej republike
Pozn. Do kategórie českých celoštátnych denníkov zaraďujeme aj sieť 72 regionálnych denníkov s názvom Deník, ktorú vlastní nemecký koncern Verlagsgruppe Passau. V českých štatistikách sa táto sieť medzi celoštátne denníky síce nepočíta, no slovenské štatistiky do tejto kategórie obdobnú sieť regionálnych denníkov (Korzár) zaraďujú. Pre nastavenie rovnakých podmienok preto v obidvoch krajinách medzi celoštátne denníky tieto siete zahŕňame.
Samozrejme, vysoká koncentrácia na jednotlivých trhoch neznamená, že je taká aj pri bežnom kontakte občanov s médiami. Tí totiž majú na výber paralelne z viacerých segmentov trhu, teda okrem televízie aj rozhlas a tlač, a čím ďalej viac aj internet. V prípade sledovania médií z aspoň dvoch segmentov trhu padá koncentrácia z vysokej na miernu, a v prípade výberu z troch segmentov trhu na nízku koncentráciu, respektíve na teoreticky funkčnú konkurenciu. Kombinácia ktoréhokoľvek typu média s internetom znižuje koncentráciu na miernu.
Na druhej strane toto tvrdenie možno platí pre centrálne médiá, ale sotva pre regióny, kde dominujú obcami platené médiá s občasnou súkromnou konkurenciou. Ďalším rozmerom koncentrácie je aj kvalita vlastníka. Samotný počet vlastníkov ešte priamo úmerne nedefinuje pluralitu a kvalitu médií. Niektorým vlastníkom ide oveľa viac o vplyv na politiku či biznis ako o podporu žurnalistiky. Sledovať a poznať vlastníkov, ich záujmy a možné vplyvy koncentrácie na verejnú diskusiu je aj u nás dôležité.
