Reportéri STV sa včera venovali vo svojej nosnej reportáži sporu TREND vs Bartolomei Finance. Novinárka obehala všetky strany, niektoré mlčali, iné v zásade zopakovali, čo už vieme. Vcelku štandardná reportáž. Trochu mi vadil v príspevku ničím nepodložený úvod:
V ostatnom období je však na vzostupe snaha umlčať médiá hrozbami neúmerných finančných postihov. Dobre platení právnici firiem striehnu na každý formálny nedostatok, aby nepohodlný hlas médií umlčali.
Ale hlavná vec, čo mi vadila bolo, že tou novinárkou, ktorá reportáž urobila, bola Katarína Začková. Začková totiž bola dlhé roky reportérkou TRENDU, dokonca aj v januári 2004, keď v TRENDE vyšiel ten text o Bartolomei (posledné články pred odchodom do STV napísala Začková v polovici roka 2004).
A tak v príspevku nájdeme Začkovú skúmať pravdu a kriticky sa pýtať aj konateľa TRENDU – jej dlhoročného zamestnávateľa. Alebo jej bývalého kolegu, spoluautora článku o Bartolomei Finance. Keď už naozaj nik iný z Reportérov nebol schopný túto kauzu robiť, diváci aspoň mohli dostať varovanie. Začková ale svoj bývalý vzťah k TRENDU v príspevku neoznámila.
Takto sa bojuje za slobodu médií?
Ceny za najlepšie titulky časopisov: v USA sú už známe za rok 2007, a to v rôznych kategóriách. Možno poslúži pre inšpiráciu či porovnanie (vpravo na stránke je aj linka na príbehy, ktoré k titulkám viedli). U nás je pre mňa určite jednotkou .týždeň, občas poteší aj TREND, aj keď obaja majú na môj vkus celkovo priveľa tvárí.
Titulok dňa: „Slováci majú kultúru najradšej v televízii,“ hlási titulok Pravdy. Prieskum Eurostatu ale nezisťoval, kde majú ľudia kultúru najradšej, ale ako často sa kultúre v rôznych formách naozaj venujeme. Venovať sa niečomu najčastejšie neznamená mať to najradšej, veď sú tu aj faktory dostupnosti či ceny. Taký milovník opery môže preferovať operu, ale asi aj tak sa viac venuje kultúre v TV či rádiu. Mária Jenčíková v samotnom článku tiež otázku prieskumu dezinterpretuje, aspoň v prvej časti:
Z prieskumu Eurobarometra však vyplýva, že najradšej čítame (80 percent), potom navštevujeme pamiatky (64 percent), kino (50 percent), múzeá (40 percent), na koncerte bolo minulý rok 37 percent Slovákov, rovnako ako v divadle.
Inak, ten titulok ani fakticky veľmi neplatí, lebo tam chýba rádio - otázka bola na na kultúru v TV a rádiu spolu.
PS A tento titulok zo sme.sk za dodatočný komentár ani nestojí...(tip od Filipa Hankera)
Dane z prenájmu: Ján Štieber (pracuje na daňovom úrade) ma upozornil na chybný výklad zákona vo včerajšom článku Ľuboša Jančíka v SME:
Prenájom alebo zeleninaPrávo nezdaniť príjem do päťnásobku životného minima, teda do 24 900 korún ročne, môžu ľudia využiť len pri jednom zo spomínaných druhov príjmov. Ak niekto prenajíma byt, ale popritom si zarába aj predajom poľnohospodárskych produktov, musí sa rozhodnúť, pri ktorom z týchto zárobkov využije daňovú úľavu. Majiteľ bytu napríklad za rok z prenájmu zarobil 20-tisíc korún. Zároveň mal záhradku, v ktorej si pestoval zeleninu. Predával ju na trhu a zinkasoval z nej dokopy tri tisícky. V takom prípade oslobodenie od dane uplatní logicky iba na vyšší zárobok z prenájmu, to znamená, že sa mu zdaní príjem len z predaja zeleniny.
Štieber píše: "Nie je to pravda. V tomto prípade je úhrn príjmov 23 000 Sk a ak nemá iné príjmy nie je povinný podať daňové priznanie. Ak by mal aj iné príjmy a bude podávať daňové priznanie, tak uvedenú sumu 23 000 Sk vôbec do daňového priznania neuvádza. Teda aj pri kombinácii príjmov platí, že sa zdaňuje len suma nad 24 900 Sk."
Viď § 9 ods. 1 písm. h) zák. č. 595/2003 Z.z.:
§ 9
Príjmy oslobodené od dane
(1) Od dane je oslobodený príjem
h) podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima
39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“); ak takto vymedzené príjmy presiahnu päťnásobok sumy platného životného minima, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
- § 6 ods. 3 – z prenájmu nehnuteľnosti
- § 8 ods. 1 písm. a) – z príležitostných činností
- z príležit. poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
- z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí
