Hovorkyňa SMERu Katarína Kližanová Rýsová (KKR) v stredu opäť raz vyzvala slovenské médiá k dodržiavaniu základných pravidiel novinárskej etiky. Podľa nej je strana SMER „znechutená správaním sa niektorých slovenských médií.“ Sťažuje sa oprávnene?
1. Šašo
KKR: Denník Sme sa v stredu 19.11.2008 opäť zaskvel komentárom Petra Schutza pod názvom „Salva k hranatému výročiu“, kde si okrem iného komentátor dovolil nazvať jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov „šašom“, čo už podľa nás prekračuje akékoľvek hranice slušnosti.
Schutz napísal :
Síce ako fraška, ale obrázky z dejín sa zvyknú vracať, ak im nepostavíme hrádze včas, ukázal s veľkou silou víťazný galop Fica (Gašparoviča, Pašku) po slovenských televíziách. Ba dokonca: Za boľševika sme toho videli veľa, ale Husáka so Štrougalom a ešte tretím šašom na hodinu v jednom štúdiu ani raz. Oni to ani nepotrebovali, všetky „médiá“ ovládali.
Mne z toho dosť jasne vyplýva, že šašom bol označený jeden z bývalých komunistických šéfov parlamentu z Husákovej éry, nie niekoho zo súčasnosti. Ozaj neslýchaná trúfalosť tak písať o predstaviteľovi bývalého režimu...
Ako si všimli viacerí, sťažnosť Smeru vonia pokrytectvom. Fico novinárom vulgárne nadáva bežne. Fico mlčal, keď vedľa neho na tlačovke kolega Slota označil uhorského kráľa Štefana (navyše pre katolíkov svätého a pre susedný štát morálny symbol) za šaša.
A Fico rovnako mlčal, keď člen vedenia jeho strany a podpredseda parlamentu Číž nazval v parlamente šašom opozičného poslanca (sám Číž sa neskôr ospravedlnil).
;
2. Kde býva Fico
KKR: Denník Pravda priniesol bombastickú informáciu, že premiér Robert Fico býva v súčasnosti v byte na ulici Čmeľovec, na ktorý má podľa zákona o platových podmienkach ústavných činiteľov nárok. Dokonca byt s väčšou rozlohou mal k dispozícii, a podľa rovnakého zákona, aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, len v inej lokalite v centre mesta. To ale mienkotvorný denník spomenul len tak na okraj jednou vetou a pokračoval v informáciách o majetku premiéra Roberta Fica, nezabúdajúc pritom opätovne pripomenúť byt od firmy Ikores a vinicu a to napriek tomu, že tieto záležitosti Robert Fico už niekoľkokrát verejnosti vysvetlil. Ale podľa hesla stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, sa denník Pravda snaží neustále navodiť dojem akýchsi pochybností v nadobudnutí tohto majetku.
Aké výhody v úrade požíva premiér „sociálnej“ vlády je úplne legitímna téma. Byt od Ikoresu či skoro zadarmo kúpená vinica sú tiež príbehy na pripomenutie, aj podľa mňa neboli dostatočne objasnené. Pravda píše o „otáznikoch“ pri týchto kúpach, čo je trefné. Že Fico niečo vysvetľoval neznamená, že vieme o prípadoch pravdu.
3. Ficova účasť v TV diskusiách
KKR: Rovnako by sme radi poukázali na absolútne absurdné obvinenia zo strany denníka Sme, ktorý sa pravidelne „odbavuje“ na svojej obľúbenej téme – účasť premiéra Roberta Fica v diskusných reláciách. Tak len na margo tejto témy by sme veľmi radi podotkli, že prím v účastiach v diskusných reláciách, ktoré vysielajú slovenské televízne stanice, hrajú od začiatku roka 2008 – Pál Csáky (SMK) – devätnásť účastí - Pavol Hrušovský (KDH) a Ivan Mikloš (SDKÚ) – po sedemnásť účastí – Vladimír Mečiar (HZDS) a Boris Zala (SMER-SD) – šestnásť účastí – Daniel Lipšic (KDH) – pätnásť účastí – a Robert Fico, ktorý od začiatku tohto roka navštívil diskusné relácie dvanásťkrát. Pripomíname, že túto štatistiku uverejnil internetový portál medialne.etrend.sk.
Ukážkový príklad manipulácie KKR. SME a iné médiá nepíšu o tom, že Fico je TV diskusiách najčastejšie, ale že je tam bez politickej opozície. Navyše, KKR sa snaží navodiť citovaním časti štatistík dojem, že opozície je v médiách viac ako koalície. Lenže cituje len vrchol tabuľky . Keby za tento rok sčítala všetkých, vyšlo by jej, že v TV diskusiách ľudia koalície celkovo vystupovali 194krát, kým z opozície celkovo 182krát (štyri vystúpenia Gašparoviča som nezarátal nikde).
4. Neoznačené konflikty záujmov analytikov
KKR:...rozhovor s ekonómom Eugenom Jurzycom o otváraní druhého piliera, kde autorka rozhovoru síce o pánovi Jurzycovi prináša pár informácií na dokreslenie jeho kompetentnosti hodnotiť druhý pilier, ale akosi pozabudla, asi naozaj len náhodne, na fakt, že spomínaný pán pôsobil aj ako neplatený člen poradných orgánov ministra financií Ivana Mikloša a ministerky práce Ivety Radičovej. V tomto prípade teda ide naozaj o názor „nezávislého“ ekonóma.
To už ani nechceme spomínať, ako slovenské médiá rady citujú „nezávislých“ ekonómov a analytikov, ktorí veľmi ochotne hodnotia ekonomické kroky tejto vlády na čele so stranou SMER – sociálna demokracia. Medzi týmito „nezávislými“ ekonómami dominujú už okrem spomínaného Eugena Jurzycu aj Peter Pažitný – bývalý hlavný poradca ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca; Richard Sulík – bývalý poradca ministra financií Ivana Mikloša a zakladateľ novej politickej strany Sloboda a Solidarita; Jozef Mihál, ktorý sa prihlásil k strane Richarda Sulíka; Vladimír Tvaroška – bývalý štátny tajomník ministerstva financií za ministra Ivana Mikloša alebo Ivan Švejna – člen prestížnej Mont-Pélerinskej spoločnosti, ktorá združuje najvýznamnejších liberálov z celého sveta a ktorý je iniciátorom zavedenia druhého piliera na Slovensku.
KKR osobne o konfliktoch záujmov niečo vie, keďže ako novinárka zároveň brala peniaze za prácu asistentky u poslanca Smeru, a nevidela v tom nič problematické, veď bola „vždy pravicovo zameraná“ a schvaľovala Dzurindove reformy. Preto dnes, logicky, robí hovorkyňu Smeru.
Ale áno, súhlasím, médiá by mali verejnosti naznačiť konflikty záujmov u analytikov, ktorých citujú. Naše médiá to podľa mňa robia správne väčšinou, aj keď nie celkom na 100%. Napríklad v tej tohtotýždňovej debate TV Joj urobil Daniel Krajcer chybu, keď pri Ivanovi Švejnovi neuviedol jeho spoluautorstvo slovenskej dôchodkovej reformy, o ktorej sa diskutovalo. Ale tam, kde sa Švejna vyjadroval k americkým voľbám či finančnej kríze, to potrebné nie je, stačí uviesť jeho Hayekovu nadáciu, ako to médiá aj spravili.
KKR u niektorých ľudí vyslovene zavádza. Prešiel som si posledný mesiac citácií Vladimíra Tvarošku – nikde nebol označený za nezávislého ekonóma - novinári vždy uviedli, že je to bývalý štátny tajomník ministerstva financií. Alebo Jurzyca - inak môj šéf v INEKO – bol neplateným poradcom nielen u Mikloša, ale aj Schustera a u Magvašiho. Aj ten konflikt je tam už otázny – politici sa neplatených poradcov pýtajú na ich názory, nijak si ich nezaväzujú, na rozdiel od platených funkcií. Podobne KKR pri Sulíkovi určite len náhodou nespomenula, že bol poradcom nielen u Mikloša, ale aj u Počiatka...
5. Údajné chyby SME
KKR: Pre detailné dokreslenie toho, ako sa redaktori a komentátori spomínaných denníkov neštítia narábať s absolútne nepravdivými informáciami, ktoré ale prezentujú ako pravdivé a overené, uvádzame pár konkrétnych príkladov z posledných dní: komentátor denníka Sme Peter Schutz a jeho „excelentne overená“ informácia o klimatizovanom tuneli na Úrade vlády SR za 30 miliónov korún (Fico reisen, 27.10.2008) alebo rovnako „super bomba pravdivá“ informácia od redaktorov denníka Sme Miroslava Kerna a Petra Morvaya o tom, že premiér Robert Fico odmietol rokovať so svojím maďarským partnerom Férencom Gyurcsányom v maďarskom Komárome (Fico vraj nechcel ísť cez most za Dunaj, 13.11.2008). Nehovoriac o tom, že spomínaní redaktori uvedenú informáciu napísali aj napriek tomu, že tlačový odbor Úradu vlády SR jej pravdivosť ešte deň pred uverejnením článku vyvrátil.
V obidvoch prípadoch išlo zjavne o uverejnenie nepravdivých informácií, pričom v prvom prípade bol denník Sme „ochotný“ uverejniť kratučkú opravu po viac ako týždňovom bojkote zo strany Úradu vlády SR a strany SMER - sociálna demokracia v podobe neodpovedania na otázky redaktorov tohto denníka. V druhom prípade sa denník Sme dodnes neospravedlnil.
Schutz chyby priznal hneď na druhý deň na sme.sk, ale je pravda, že oprava v tlačovej verzii prišla zbytočne neskoro. Článok SME o schôdzke premiérov citoval aj názor nášho úradu vlády, aj zákulisné informácie maďarských médií. Nevidím dôvod, aby novinári brali informácie Úradu vlády za automaticky pravdivé. Ale samozrejme dá sa diskutovať o tom, ako a či vôbec zverejňovať takéto neisté informácie. Ale KKR zavádza, lebo redaktori SME nič nevyhlasovali za pravdivé, už aj v titulku bolo vraj a v článku presne uvedený zdroj ako aj názor úradu vlády.
Celkovo vzaté, Smer ponúka takmer úplne nemiestnu kritiku médií.
