Pravda je najčítanejší seriózny denník
Pravda - 21.6.2006
BRATISLAVA - Najčítanejšími mienkotvornými novinami je denník Pravda. Denne ju číta 10 percent ľudí. Za Pravdou nasleduje denník Sme - Práca, ktorý má deväťpercentnú čítanosť. Pozíciu najčítanejšieho celoštátneho denníka si udržal Nový Čas, ktorý číta 26 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu Market & Media & Lifestyle - TGI.
Denníky číta na Slovensku vyše 86 percent ľudí
Pravda - 15.2.2006
BRATISLAVA - Čítanosť denníkov na Slovensku od polovice augusta do začiatku decembra minulého roka stúpla o percento. Aspoň raz do týždňa dennú tlač čítalo vyše 86 percent ľudí nad 14 rokov. Vyplýva to z prieskumu Market & Media & Lifestyle - TGI agentúry Median SK.
Najčítanejším mienkotvorným denníkom zostala Pravda, ktorá má viac ako milión čitateľov týždenne...
Najnovšie výsledky zverejnil SME už minulý týždeň:
SME je najčítanejším mienkotvorným denníkom
SME - 12.10.2006
BRATISLAVA - Najčítanejším denníkom na Slovensku je Nový Čas, najčítanejším mienkotvorným denníkom SME a najčítanejším týždenníkom Plus 7 dní. Vyplýva to z prieskumu Market & Media & Lifestyle -TGI, ktorý uskutočnila spoločnosť Median...
A mediálne.sk dnes pod titulkom: „MML: Najväčší prepad zaznamenal denník Pravda.“
Médiá sú tradične selektívne v zverejňovaní svojej úspešnosti, ale od Pravdy by som čakal aspoň toľko poctivosti, že svoj pokles nezamlčí...Potvrdenie známeho postrehu, že čím viac sa informácia dotýka média/vydavateľa, tým viac šachovania v spravodajstve. Problém je, že mimo čítanosti a biznis záujmov vydavateľstiev je tie selektívne ošetrené témy ťažké odhadnúť.
HN hlási neúspech bez dôkazov: V hlavnom článku dňa Karol Svozil píše:
Zákaz predbiehania kamiónov na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou sa prvý pracovný deň týždňa neosvedčil. Nehôd neubudlo, práve naopak: Už pred siedmou hodinou ráno boli na úseku tri a všetky sa stali počas desiatich minút. Na ceste zo Senca do Bratislavy tak vznikla dvojhodinová zápcha.
Ako autor vie, že sa systém neosvedčil? Neponúka žiadne informácie, či tie nehody súviseli s kamiónmi, ktorých sa má opatrenie týkať. Alebo že nehody akokoľvek súviseli s novým poriadkom. Možno by inak bolo nehôd viac. A robiť záver na základe zhluku nehôd v prvých hodinách opatrenia... Ako keby sa tie zjavovali v pravidelných rozostupoch.
Ďalšia rana proklamovanej serióznosti Hospodárskych novín.
Ilustračné foto dňa: upozornil ma naň Ján Štieber:
Foto k článku „Poľnohospodári dostanú viac peňazí “ patrí skôr na folklórne slávnosti. Na Slovensku možno už všetci vedia, že obilie sa už desaťročia mláti kombajnami, nie mláťačkami.
Ako nehľadať kvalitné škôlky: Peter Pažitný mi poslal posteh k príspevku Markízy:
"Kedze sme pred par tyzdnami riesili a aj vyriesili otazku skolky pre nasu dceru Nelinku, trocha som sa v teme predskolskeho vzdelavania skusal orientovat (ake su sluzby v BA, co poskytuju, ake je vybavenie skolok, aka je flexibilita skolky voci potrebam rodicov, ako prebieha vyucovaci proces, ake maju vysledky a pod.)
Zaujal ma preto prispevok televizia Markiza s nazvom „Nasa buducnost “ odvysielany 11.10.2006, ktory porovnava sukromne a statne skolky:
Zaverecna veta je carovna: „Po celodennom skumani sme zistili, ze rozdiel medzi sukromnymi a statnymi skolkami je skutocne len v cenach.“
Skutocne?
Moje pripomienky:
Jedna z metod porovnavania kvality sa vola Donabedianov koncept a je zalozena na tom ze porovnava tri komponenty kvality:
1. struktura (vybavenie, ludia)
2. proces (ako funguju procesy a ako je nastavene know-how)
3. vysledok (porovnava vysledok dosiahnuty pri danej strukture a procesoch)
Nuz, Markiza sa zamerala len na porovnanie struktury (aj to len velmi povrchne) s uplnou ignoraciou procesov (ako prebieha vyucovanie) a vysledkov (su deti zo statnych , resp. sukromnych skol sikovnejsie, zrucnejsie, inteligetnejsie alebo nie?)
Zaroven v poslednom cisle (41) Domino Forum je pekny clanok o tom, ako deti zo skolky a skoly Montessori predcia (starsie deti maju mensi naskok a mladsie vacsi) svojich rovesnikov. DoFo clanok prebralo zo Science (29.9.2006). Ja som nasiel summary studie - Students Prosper with Montessori Method.
Zhodou nahod, sucastou Markizackej „studie“ bola aj Montessori v Kosiciach.
Zaver:
Podobne „jednodnove“ studie a-la Markiza vysielane vo frekventovanom case davaju s neznesitelnou lahkostou spotrebitelom informaciu, ktora nie je podlozena ziadnym vedeckym dokazom. A to v tomto pripade hovorime o mimoriadne dolezitych a pre rodicov citlivych veciach – ako je napr. predskolske vzdelavanie deti.
Disclaimer: Nasa dcera tiez navstevuje Montessori skolku v Bratislave."
