Pred rokom sa vďaka povrchným novinárom do obehu opäť dostala správa o tom, že na Slovensku vraj žije asi pätina ľudí v chudobe, čo je vraj najhoršie číslo v EÚ (písal som o tom koncom januára 2006). Zaujímavého čísla sa rýchlo chytili politici, vtedajšia ministerka ho zase spochybňovala. V apríli, teda už v predvolebnom čase, vydal náš Štatistický úrad nové číslo s novou metodikou (13,3%), ale proti číslu akože nezávislej inštitúcie Eurostatu už nemalo šancu. Pritom tých omieľaných 21% bolo samotným Eurostatom označené ako provizórne a problematické, a pochádzalo z dát z rokov 2002-3. S takýmito okolnosťami si už novinári veľké starosti nerobili. A o to menej politici, tu je pár najokatejších výrokov:
R.Fico, TA3, Téma dňa, 11.4.06
Predseda Európskej komisie priamopodporil reformy...prišiel sem v pozícii predsedu Európskej komisie apoužijem taký výraz, predviedol typickú politickú schizofréniu. Pretožeje to práve EÚ, ktorá jednoznačne hovorí o Slovensku ako o krajine, kdeje najväčšia chudoba, kde je druhá najväčšia nezamestnanosť a kde súnajnižšie platy v EÚ. Toto hovorí EÚ a on sem príde a povie, že vtýchto reformách, ktorých dôsledkom je najväčšia chudoba...
R.Kaliňák, TV Joj, Sedmička, 23.4.06
Jednoducho my musíme zabrániť tomu, aby podľa údajov Eurostatu na Slovensku naďalej bola dvadsaťpercentná chudoba.
R.Kaliňák, v TV Joj, Sedmička, 28.5.06
A pán poslanec Lipšic bolosem rokov vo vysokej politickej funkcii. A vy teraz nemôžete prísť avlastne spadnúť z neba a tvrdiť, že vy vlastne chcete nejaký program.Vy ste ho osem rokov robili. A osem rokov ste ho robili neúspešne.Pretože za osem rokov sa dostalo Slovensko na prvú priečku v počtechudoby v rámci Európskej únie. To predsa nemôžete poprieť. Predtým tamnebolo. A za vašej vlády, ktorej ste vy súčasťou, sa tam dostalo.
R.Kaliňák, v TA3, V politike, 4.6.06
...podľa výsledkov Eurostatu na Slovensku je najväčšia chudoba v krajinách EU... Eurostat vyčíslil, že Slovensko je postihnuté najväčšou alebo je ohrozené najväčšou chudobou, tam sme pred tým neboli, tam sme sa dostali, čiže to je výsledok vládnutia tejto vlády.
Pri októbrovej návšteve Fica v Taliansku padlo číslo 21% opäť, čo Dzurinda (spolu s ostatnými číslami Fica) označil za ohováranie svojej krajiny (pri mojom celkovom porovnávaní sa mi zdali čísla Dzurindu lepšieu ako Fica, vrátane chudoby).
Ako napísal (celkom dole) Martin Jaroš minulý týždeň v TRENDE, Eurostat už zverejnil nové číslo o miere rizika v chudobe v EÚ, vrátane Slovenska. Nové číslo pre nás je tých 13%, ktoré ohlásil Štatistický úrad už v apríli. Číslo je nižšie ako priemer EÚ (ale aj eurozóny, teda nejde o vplyv Rumunska či Bulharska) a je to z EÚ krajín 7. najnižšia nameraná miera...
Na to, o akú horúci debatu šlo, je súčasný nezáujem médií prekvapujúci. Samozrejme, ani nové číslo vychádzajúce z dát z roku 2004 ešte dôsledok reforiem na chudobu neporieši - hoci vtedajšie zavádzanie Fica či Kaliňáka bola jasné už z vtedy zverejnených dát a ich kontextu. Poučením z nového čísla by ale mohla byť skúsenosť, aké citlivé je meranie „mäkkých“ pojmov ako chudoba (skok z roka na rok z 21 na 13 po úprave metodológie). Na rozdiel od merania takej inflácie, napríklad. A aké dôležité je pre novinárov, aby poctivo skúmali vysvetlivky a metodológiu pri štatistických správach, vrátane Eurostatu (ten sám poctivo varoval pred tými 21 percentami), a v správach a článkoch pre verejnosť ich neignorovať.
Možno by ostalo viac času pre používanie poctivých argumentov vo verejných diskusiách aj pre politikov.
O koľko dní má žena pracovať viac?: Tomáš Árva ma upozornil, že Kateřina Šafaříková zo SME použila v článku „Ženy v únii berú o 15 percent menej“ dvojzmyselnú formuláciou (ktorá sa opakuje aj v infografike). Šafaříková píše:
Až v dnešný deň priemerná žena v únii zarobí toľko, ako priemerný muž za minulý rok. Inak povedané, žena musí pracovať o 53 dní viac, aby jej ročný príjem bol porovnateľný s ročným príjmom muža.
To, že dnes je 53. deň roka je síce správne, lenže podľa Arvu sa cez víkendy predsa v priemere nerobí. Takže po ich vynechaní (a odčítaní v priemere ďalších dvoch pracovných dní – sviatkov) musí žena skutočne pracovať nie o 53, ale o 37 dní viac. Nerátajúc ďalšie dva voľné dni ako nárok na dovolenku...Na druhej strane v zmysle pracovať ako byť zamestnaný má autorka pravdu. Ale nie, ak si pod jej formuláciou niekto predstaví, že pre ženu treba na rovnaký ročný plat ísť ráno do roboty o 53 dní viac ako pre muža.
Dopady prechodu zo živnostníka na zamestnanca: Ján Štieber ma upozornil na chybu v článku Petra Apolena z Hospodárskych novín „ Živnostníkov čaká nižší plat a vyššie odvody “ spred týždňa. Apolen napísal:
Odvody vyššie v priemere o 2 626 korún mesačne. Aj to môže byť popri predražení výpovedí v štátnej správe výsledok novelizácie Zákonníka práce. Ak sa nová právna norma do júla nezmení a prinúti živnostníkov, aby sa stali klasickými zamestnancami, o toľko viac zaplatia mesačne na odvodoch oni a ich zamestnávateľ.
Číslo ani spôsob výpočtu podľa Štiebera nesedí ia , pretože
Do úvahy treba brať totiž hlavne zamestnávateľa, ktorý rozhoduje o tom, či zamestná zamestnanca alebo živnostníka, lebo to ovplyvňuje náklady firmy. .. Pravdupovediac, neviem prečo v tabuľke porovnával, koľko by platil priemerný zamestnanec a živnostník do sociálnej poisťovne.
Ja som urobil porovnanie živnostníka a zamestnanca s tým, že by zamestnávateľ mal rovnako vynaložené náklady.
Celá Štieberova analýza je v prílohe vo Worde.
