Včera sa Richard Dírer TA3 vypytoval Róberta Fica aj na jeho prístup k straníckemu klientelizmu:
Fico: My nemôžeme diskriminovať a ani nebudeme diskriminovať viac ako šesťdesiat percent ľudí na Slovensku, ktorí sa hlásia k vládnej koalícii, či už ako členovia alebo ako sympatizanti.
...znovu opakujem, nebudeme diskriminovať šesťdesiat percent ľudí len kvôli tomu, že sympatizujú s touto vládnou koalíciou.
Dírer: Tak potom sa spýtam, pán premiér, a prečo diskriminujete tú jednu tretinu občanov Slovenska, ktorí nie sú sympatizantmi Smeru?
Nielen Dírer, aj ostatné médiá opakovali Ficove tvrdenie, že cez 60% ľudí na Slovensku sympatizuje s vládnou koalíciou. Teda že ak by podľahol mediálnemu tlaku, tak dve tretiny ľudí by bolo diskriminovaných v tendroch.
Ale koalícia zďaleka toľko sympatizantov nemá. Áno, jej volebné preferencie dosiahli naposledy dokopy 66%. Ale to je len podiel z ľudí, ktorí by šli voliť, či vedia koho voliť. A takých bolo v poslednom prieskume Štatistického úradu 63%. Ďalší buď na politikov kašlú a nešli by voliť (18%) alebo nevedia, koho by volili (19%). Takže koalíciu podporuje 66% zo skupiny 63% všetkých ľudí. Po prepočte (66% krát 63%) to znamená, že s koalíciou sympatizuje 42% všetkých obyvateľov SR s právom voliť. A to znamená, že nie tretina, ale viac ako polovica občanov by bola diskriminovaná.
Ako je možné, že novinári nezachytia zavádzanie v takej banálnej veci ako je miera podpory pre skupinu vládnych politikov?
Update: Čitatelia v diskusii sa pýtajú, prečo som nevoličov (tých spolu 37%) automaticky stotožnil s nesympatizantmi akýchkoľvek strán. Preto lebo: rok po voľbách Štatistický úrad namiesto otázky o volení kládol otázky o sympatii k stranám. Po zmene otázky sa počet nevoličov od počtu nesympatizantov štatisticky nijak významne nezmenil.
Ako jediný s podobnou argumentáciou vyšiel v dnešných HN komentátor Róbert Kotian.
PS Marek Poracký ma upozornil, koľko času venovali televízie v piatkovom večernom spravodajstve o premiérovom názore na akceptovateľnosť straníckeho klientelizmu:
Markíza - 1min 53 sek.
TA3 - 1min 39 sek.
STV1 - 0min 19 sek.
TV JOJ - 0 min 0 sek.
Titulok dňa: „ Ľudia sa eura už neboja ,“informovala nás včera Markíza (správa č.4)
V piatok Štatistický úrad vydal najnovší prieskum z názorov zozbieraných koncom júla. Podľa prieskumu 36% ľudí vníma prijatie eura Slovenskom osobne ako nevýhodu, 22% ako výhodu a 35% v tom zmenu nevidí (zvyšok nevie). Podobne dopadla otázka na dopad na hospodárenie domácností. O niečo vyrovnanejšie to bolo pri pocitoch optimizmu a pesimizmu. Ale tvrdiť, že ľudia sa eura už neboja je absolútna nepravda.
Zdroj a graf: Štatistický úrad
Reportér Tomáš Halán potom v tom príspevku povedal „Ľudia sa už novej európskej meny boja menej“, čo by sa aj dalo uznať, hoci tie pohyby sú štatisticky minimálne.
Životné minimum: Daniel Horňák z TA3 v piatok divákov pekne doplietol:
Ľudia s príjmom nižším ako je životné minimum, teda päťtisíc tristodeväťdesiat korún, majú nárok na sociálne dávky. Táto hranica sa každý rok zvyšuje približne o dvestopäťdesiat korún, aby držala krok s infláciou. Životná úroveň na Slovensku však rastie rýchlejšie, takže životné minimum zaostáva za reálnymi životnými nákladmi.
Ale životné minimum nemôže zaostávať za reálnymi životnými nákladmi, ak zhruba kopíruje infláciu. Že životná úroveň rastie, znamená, že platy rastú rýchlejšie akoinflácia (teda životné náklady). Tým pádom samozrejme rastie priemernáživotná úroveň rýchlejšie ako životné minimum naviazané na infláciu. No s rastom priemernej životnej úrovne samotné životné minimum nemá predsa nič spoločné – na rozdiel od inflácie.
Národné eurobankovky: V piatok Marek Gudiak z Markízy vymyslel slovenské eurobankovky (príspevok č.14):
Euro sa nezadržateľne blíži. Pri pohľade na najvyššiu stavbu Slovenska by tento fakt mal byť zrejmý každému už o pár dní. Práce sa síce ešte len začali, budova národnej banky však bude oblepená odvrchu až po dvanáste nadzemné podlažie. Spolu tritisíc štvorcových metrov bude zobrazovať jednoeurovú mincu a ostatné slovenské eurobankovky.
Všimla si to Silvia Augustínová: „Slovenské sú iba mince – euromince majú medzinárodnú a národnú stranu. Eurobankovky sú spoločné pre všetky štáty eurozóny, teda nie je nič také ako slovenská alebo nemecká eurobankovka.“ (Update 26.8: Ako ma upozornili čitatelia, eurobankovky majú všade rovnaké vyobrazenie, ale technicky sa bude dať rozoznať, ktorá bola vytlačená na Slovensku vďaka sériovému číslu).
Podvody TA3 pokračujú: Lukáš Kočišek z mediálne.sk našiel ďalší príklad, ako TA3 podvádza divákov skrytou reklamou. Spolupáchateľkou bola tentokrát reportérka Miriam Štefková.
