Martin Halanda z TA3 v stredu na konci príspevku oznámil:
Podľa júnového prieskumu Štatistického úradu by strany súčasnej koalície volilo viac ako šesťdesiattri percent obyvateľov.
V skutočnosti je to podľa prieskumu 45% obyvateľov (63% krát 71% ľudí, čo vravia, že by šli voliť). 63% by to bolo po odčítaní ľudí, ktorí by voliť nešli alebo nevedia, koho by volili. Problému sa mohol Halanda vyhnúť lepšou formuláciou. Napríklad „Vo voľbách by podľa prieskumu získali koaličné strany 63% hlasov.“
Koľko je uránu na trhu?: Tomáš Árva ma upozornil na zmätočný text o budúcich cenách uránu v TRENDE v článku od Gabriela Beera a Petra Marčana:
V súčasnosti sa uránu celosvetovo ťaží o tretinu viac, ako potrebujú jadrové reaktory. Deficit sa pokrýva z rozoberania zbraní hromadného ničenia, no dlhodobo to nepôjde. Cenový boom podľa A. Ivanova do veľkej miery spôsobili burzoví špekulanti, ktorí kalkulujú s očakávaniami ďalšieho rastu cien uránu.
Árva sa pýta: „Ak sa uránu ťaží viac ako je spotreba, tak aký deficit treba pokryť ? Ak by sa ale Trend pomýlil a ťaží sa menej, potom cena nebude rásť najmä kvôli špekuláciám či nie ?“
Zrušiť ministerstvo školstva?: Pred necelým mesiacom napísal Dalibor Roháč (pred rokmi spolupracovník INEKO) pre TREND esej „ Prečo zrušiť ministerstvo školstva: Štátna podpora vzdelávania Slovensku nepomôže, len plytvá peniazmi “ (platený text). Roháč vysvetľoval:
...málokto spochybňuje, že použitie verejných prostriedkov na financovanie vzdelania je žiaduce a efektívne. Tento konsenzus je založený na presvedčení, že vzdelanie má niektoré charakteristiky verejného statku a že automaticky vedie k vyšším mzdám a väčšiemu blahobytu. Oba tieto predpoklady sú chybné.
... Elementárna ekonómia hovorí, že vo veci vzdelania niet priestoru pre efektívnu verejnú politiku.
V predposlednom čísle TRENDU mal Roháč ďalší článok, tentokrát recenziu . Píše:
V minulý rok vydanej knihe, ktorá sa stala bestsellerom, David Warsh ponúka vynikajúci exkurz do dávnejších, ale aj moderných dejín ekonomického myslenia týkajúceho sa rastúcich výnosov.
... V polovici osemdesiatych rokov dostal Paul Romer, mladý absolvent MIT a Chicagskej univerzity, nápad, ako pristúpiť k riešeniu otázky rastúcich výnosov. ...Prišiel s neoklasickým rastovým modelom, ktorý zahŕňal explicitne vedecký výskum a vývoj ako jeden zo sektorov ekonomiky.
... Romerov model má veľmi optimistické dôsledky. Klasických ekonómov, vyznávačov Solowovho modelu a napríklad aj dnešných environmentalistov vždy strašil populačný rast. V ich logike musí raz rastúca populácia naraziť na hranice obmedzených prírodných zdrojov. P. Romer a logika rastúcich výnosov ukazujú, že tento intuitívny záver nemusí platiť. To, čo ženie ľudstvo dopredu, nie je pôda ani zásoby nerastov, ale ľudská kreativita.
... V skvele napísanej knihe D. Warsh podáva strhujúci príbeh tohto kľúčového objavu.
Ako ma upozornil šéf INEKO Eugen Jurzyca, Roháč prekvapivo neuvádza závery, ktoré Warsh, respektíve Romer, robia na základe svojho výskumu (posledná kapitola knihy, " Conclusion "). Hoci – možno nie až tak prekvapivo. Warsh aj Romer totiž silne argumentujú za verejnú podporu vzdelávania ako jedného z prostriedkov tvorby kreativity a inovácií. Warsh v závere píše:
...[tvorba] ľudských a technologických zdrojov si vyžaduje určitú mieru aktívneho prístupu štátu.
...manažovanie technológií, školení a vzdelania bude nakoniec v krajinách celého sveta vnímané ako nutná a legitímna rola vlády, rovnako dôležitá ako monetárna či fiškálna politika, a ešte ťažšie dobre zvládnuteľná.
Nie je problém, že sa v recenzii vynechá časť, s ktorou autor recenzie nesúhlasí. Ale ak ide o jeden z hlavných praktických záverov knihy, je to veľká škoda. Radšej sa s argumentmi autorov popasovať verejne, ako ich myšlienky čitateľom zatajiť.
PS The Economist vo svojej recenzii ($) Warshovej knihy spred roka spomína aj tieto závery autora, vrátane podpory vzdelávania.
