SME píše zo zdrojov SITA:
Štvorčlennému kanadsko-britskému tímu cestovateľov sa podarilo v piatok dostať do stredu Antarktídy, takzvaného bodu nedostupnosti.
Ide o bod, ktorý má najväčšiu vzdialenosť od okolitých morí a nachádza sa vo výške 3725 metrov nad morom asi 870 kilometrov na severovýchod od geografického južného pólu.
V cieli výpravy ich čakalo zaujímavé prekvapenie: vysoká socha Vladimira Iľjiča Lenina, ktorú tam vztýčili sovietski polárnici.
Pravda píše zo zdrojov ČTK (a pripája sochu Lenina, ktorá nie je tá pravá...na rozdiel od tejto busty):
Sedem týždňov trvalo tímu britských a kanadských výskumníkov, kým sa cez skučiaci vietor a teploty pod bodom mrazu prebili až ku geografickému stredu Antarktídy. Stali sa tak prvými, komu sa podarilo dostať na odľahlé miesto peši.
V cieli výpravy však tím vedený skúseným polárnikom Paulom Landrym čakalo nemalé prekvapenie. V strede Antarktídy totiž našli bustu Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorú tam dotiahla sovietska expedícia v roku 1958.
„Na obzore sme postrehli čierny bod a ako sme sa približovali, línie busty sa začali rysovať jasnejšie. Nemohli sme tomu uveriť," napísal tím o svojej šťastnej chvíli na internetových stránkach. „Boli sme však takí unavení, že sme si vládali postaviť stan iba priamo pod prísnym Leninovým pohľadom!"
Lenin ale sotva mohol výskumníkov pripravujúcich sa na taký ťažký výlet prekvapiť. Informácia o buste Lenina bola napríklad na Wikipedii už v apríli 2005. Stránka tímu výskumníkov sa pritom na Wikipediu hneď v úvode odvoláva. Stránka expedície navyše v pláne cesty sama oznamuje, že by mali natrafiť na toho Lenina...:
Roby Sweet, Rupert Longsdon, Henry Cookson …and Paul Landry aim to complete the trip in around 50 days… When they reach their goal they will be met with the sight of the original hut the Soviets constructed some 48 years ago which bizarrely has a bust of Vladimir Lenin on its roof.
Taká BBC o výlete asi týždeň pred dosiahnutím cieľa písala, a spomínala, že ich tam čaká Lenin...
Ta odvolávka na prekvapenie uverejnené na stránke tímu (pozri 19 jan) je skomolená – prekvapenie je nie z toho, že sa Lenin našiel na takom mieste, ale že nebol zasypaný snehom, a nebola na ňom ani žiadna námraza.
V texte SME zaujala čitateľa Roberta Lukoťku ďalšia vec. Vraj ten ich cieľ cesty mal byť „asi 870 kilometrov na severovýchod od geografického južného pólu.” Od južného pólu sa však na východ či západ ísť nedá, len a len na sever… Inak by to bolo, a teraz už naozaj, nemalé prekvapenie.
Pesimista Leško, optimista Schutz, kde bol realista?:
25.3.2002, Kauza speje k obvyklému koncu, Marián Leško, SME (v komentári o nebankovkách, dva mesiace po krachu BMG a Horizontu):
...Zdá sa, že rovnako ako mnohé iné kauzy aj kauza nelicencovaných spoločností speje k obvyklému koncu. O niekoľko mesiacov ju prekryjú ďalšie kauzy a napokon sa vytratí do stratena.
11.1.2007, Fruni dostal jedenásť a pol roka, SME spravodajstvo
---------------
21.10.2006, Harabin, ale nie tragédia ($), Peter Schutz, SME
Skutočnosť, že poslancom sa nepodarilo zvoliť dostatočný počet kandidátov na post ústavného sudcu, predlžuje neistotu okolo tejto nezastupiteľnej inštitúcie. Nedá sa tvrdiť, ale ani celkom vylúčiť, že chýbajúce dve mená, ktoré by dávali zelenú pre prezidenta, aby si z nominácií vyberal, neprinesie ani náhradná voľba. To by neznamenalo nič menej, ako znefunkčnenie Ústavného súdu od januára. ...
Aj keď taký katastrofický vývoj nie je pravdepodobný, neschopnosť vygenerovať komplexnú politickú dohodu, z ktorej by vzišli kandidáti so skutočne najvyššou odbornou a morálnou autoritou, usvedčuje voliteľov z nezodpovedného prístupu.
Ústavný súd sa dostal do krízy, hlavný článok dňa, SME spravodajstvo, včera
Poučenie zoa zabíjačkového prešľapu: Únia žiada nahlasovať zakáľačky, ohlásila veľkú novinu ako prvá Pravda ešte 5.januára z prvej strany. Jozef Sedlák napísal:
Veselé domáce zabíjačky, na ktorých sa schádzala rozvetvená rodina, od februára spúta povinnosť ohlásiť zakáľačku veterinárom. Až doteraz boli zakáľačky výsadou vidiečanov, štát ich nijako významne neobmedzoval.
Dva roky po vstupe do únie sa však „tolerančný slovenský zabíjačkový patent" ruší. Veterinári z Bruselu chcú mať istotu, že Slováci ani čírou náhodou nezjedia s kúskom domácej klobásky aj parazita svalovca.
V článku žiadny dôkaz o vplyve EÚ nepadol, Sedlák v článku citoval len šéfa miestnej veterinárnej inšpekcie Bíreša, ale nie v súvislosti s Bruselom. Po Pravde informáciu priniesli ostatné médiá, zanadávali si euroskeptici, potom sa ozval Figeľ, že EÚ v tom prsty nemá, a že slovenskí veterinári si presadili taký zákon sami, a tak sa médiá zase opravovali, vrátane Pravdy .
Mávanie EÚ priemermi či štandardmi je už dlhšie národným športom, a preto by bolo dobré, keby sa novinári pozreli, kto presne a prečo argumentoval v tomto prípade EÚ legislatívou. Ale hlavne si vždy dali pozor a overovali, keď niekto argumentuje Bruselom, či má naozaj pravdu a či si tak náhodou niekto nerieši inštitucionálny či súkromný záujem na úkor spoločnosti.
