Až štyridsať percent potravín v obchodoch na Slovensku je pokazených a po záruke. Tvrdí to Štátna veterinárna a potravinová správa. Sú voľne v predaji a ľudia ich bežne kupujú. Odborníci tvrdia, že predajcovia takéto potraviny podsúvajú zámerne, pretože v čase predvianočnej nákupnej horúčky si to zákazník nevšimne.
Autor reportáže Michal Hečko v príspevku primerane dramatickým hlasom tiež oznámil:
Kontrolóri preverovali hlavne výrobky, ktoré zákazníci najčastejšie nakupujú pred Vianocami. A z každého druhu je vyše štyridsať percent nevhodných na konzumáciu.
...
Jozef BÍREŠ, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
--------------------
Číslo štyridsať percent, nechcem povedať, že je bežné, ale to nie je nevedomosť, to je aj v mnohých prípadoch zámer.
...
Problém je, že tých 40% je o niečom celkom inom, stačí si pozorne prečítať, čo vlastne kontrolóri zistili (tiež stojí za všimnutie, že riaditeľ Bíreš v citáte hovorí o 40tich percentách, alebo nepovie, čo vlastne znamenajú...). Informácie som si overoval aj na sekretariáte riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správe (ŠVPS). Ako píše úvod najnovšej správy kontrolórov:
V novembri 2006 vykonali inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky celkom 3 294 kontrol. Z celkového počtu prekontrolovaných objektov 2 747 boli nedostatky zistené v 1 121 prípadoch, čo tvorí 40,8 % (v októbri to bolo 42,82%).
Teda 41% kontrolovaných objektov malo nedostatky. Nie potravín v obchodoch, nie kusov z každého druhu potravín...
Čo sú tie kontrolované objekty? Z 2/3 maloobchodné prevádzky, zvyšok tvorili výrobcovia (v maloobchode aj mimo), baliarne, distribútori či prepravcovia. Teda nešlo len o (malo)obchody.
Čo sú tie nedostatky? Správa ich rozčleňuje do kategórií, v poradí podľa početnosti nedostatkov:
nevyhovujúca hygiena (53% všetkých nedostatkov)
nevyhovujúce výrobky (19%)
nedostatky v dokumentácii (9%)
porušenie zásad správnej výrobnej praxe (8%)
tovary po dátume spotreby (7%)
iné (4%)
V kategórii nevyhovujúcej hygieny boli hlavné problémy v nepredpisovom skladovaní, hygiene budov a na treťom mieste zlej hygiene predaja. Pri nevyhovujúcich výrobkoch bol cez 80% prípadov problém nedostatkov v označení.
Ani náhodou teda nie je 40% potravín v obchodoch pokazených či po záruke, ako uviedla Markíza. Ak spočítame počet nájdených nedostatkov „výrobky po dátume spotreby“ plus „nevyhovujúce výrobky kvôli cudzorodým látkam, mikrobiológii či zmene chuti/vzhľadu“, dostaneme číslo 10,4% zo všetkých nájdených nedostatkov pri kontrole. Inými slovami, drvivá väčšinu nedostatkov, čo kontrolóri našli, sa týkala spôsobov predaja/výroby tovarov. Teda konaní, ktoré síce môžu v konečnom dôsledku viesť k horšej kvalite potravín, ale nerovnajú sa rovno nájdeniu pokazených výrobkov.
ŠVPS v správe nikde nevykazuje, koľko percent potravín, ani tovarov v rámci jedného druhu, je nevyhovujúcich, či nebodaj škodlivých, ako o tom informovala reportáž. Asi najbližšie k odpovedi, aký je asi podiel nekvalitných tovarov na všetkých tovaroch má takéto zistenie kontrolórov:
Vo všetkých organizáciách, ktoré vyrábajú alebo predávajú potraviny, bolo do laboratórií na kontrolu kvality a zdravotnej bezpečnosti odobratých 2 667 vzoriek. Z tohto počtu nevyhovovalo platným právnym predpisom 127 vzoriek, čo tvorí 4,76 %.
Do tých 5% nevyhovujúcich vzoriek je priemer aj v rámci mnohých druhov potravín, ako to sumarizuje výročná správa kontrolórov za minulý rok. A aj tu vyslovene pokazené potraviny sú len časťou nedostatkov.
Vneposlednom rade titulok správy Markízy o „škodlivých“ potravinách je tiež mimo. Potraviny môžu byť klamlivo označené obsahovo či cenou, alebo trebárs aj po záruke, ale vôbec nemusia byť škodlivé. Deformovaná čokoládová figúrka (jeden z častých nájdených nedostatkov citovaných v správe) sa predávať nesmie, ale sotva komu pri konzumácii ublíži.
Zato o neškodnosti deformovaných novinárskych reportáží by som si už taký istý nebol.
