Markíza straší, že Slováci míňajú najviac peňazí za alkohol

A teraz nejaké tabletky. (zdroj: flickr-basswulf)

Moderátorka správ Markízy Martina Šimkovičová včera uviedla príspevok o cenách v zdravotníctve (príspevok č.5 archívu) takto:

Ceny v zdravotníctve oproti vlaňajšku narástli o viac ako 5 %. Hoci podľa Štatistického úradu míňame najviac za alkohol, hneď za ním zaťažuje naše peňaženky zdravotníctvo.

Štatistici namerali k januáru medziročný nárast spotrebiteľských cien v zdravotníctve o 5,1%, to platí. Sedí aj to, že z 12 kategórií tovarov a služieb, ktoré úrad v tomto ukazovateli vykazuje, bola kategória zdravotníctvo druhá a alkohol s tabakom prvá.

Zdroj: Štatistický úrad SR

Ale to, že ceny kategórie alkohol+tabak vzrástli medziročne najviac ani náhodou neznamená, že na to Slováci najviac míňajú. V priemere 4,5krát viac dávame na potraviny a nealko, a takmer 6krát viac míňame aj na bývanie a energie. Dokonca aj na to zdravotníctvo ide priemerne viac výdavkov ako na ten alkohol. Novinárka doplietla dve odlišné štatistiky - najvyšší nárast cien a najväčší podiel na výdavkoch.

Index korupcie check: Vývoj korupcie u nás a jej meranie vôbec sa evidentne stáva jednou z veľkých tém predvolebnej kampane. Aj včerajší článok v Hospodárskych novinách ukazuje, že novinári stále nie sú schopní efektívne kontrolovať výroky o indexoch korupcie, hoci na internete majú autori rebríčkov zverejnené dostatok informácií. Jana Holubčíková a Filip Obradovič v inak dobrom článku o sľuboch vládnej koalície priamo ku korupcii napísali:

Za obrovský problém Ficovej vlády považuje SDKÚ aj rastúcu korupciu. "Taká korupcia, aká je tu v súčasnosti, tu ešte nebola,“ tvrdí Mikloš. Odvoláva sa pritom na rôzne prieskumy, napríklad na Transparency International. Rezort vnútra však kritiku odmieta. "Existujú objektívnejšie prieskumy,“ odkázal hovorca Erik Tomáš. Poukázal na napríklad na Index ekonomickej slobody, podľa ktorého dochádza každoročne k neustálemu zlepšovaniu. "Index ekonomickej slobody a Index vnímania korupcie sú dve úplne rozdielne veci," reagoval Peter Kunder z Aliancie Fair Play pre HN.

Index vnímania korupcie CPI od Transparency International nijako neukazuje, že dnes je korupcia najhoršia. Absolútne najnižšia hodnota indexu bola publikovaná pre rok 2000, čo v realite meria úroveň rokov 98-99, teda výsledky práce Mečiarovej vlády. A Ficovej vláde odpovedá o necelú tretinu vyššia úroveň indexu. Tak či tak, tento index Transparency ani nie je príliš vhodný na dlhodobejšie porovnania vývoja typu "dnes vs pred 10 rokmi", lebo počet a kvalita prieskumov započítaných v indexe je variabilná a s časom je tak hodnota indexu ovplyvnená viac metodologickými faktormi ako skutočnou zmenou v úrovni korupcie. Na Transparency sa teda nedá odvolať s tým, že jej čísla ukazujú pre Fica historicky najhoršiu úroveň korupcie.

Index ekonomickej slobody, ktorý spomínajú hovorca Tomáš a analytik Kunder, sa síce venuje hlavne všeobecnému hodnoteniu ekonomiky, no má ako jeden z 10 subindexov aj "Slobodu pred korupciu." Podľa Tomáša je to objektívnejší ukazovateľ, podľa Kundera je to niečo iné ako CPI. Vtip je v tom, že subindex Korupcia sa presne rovná CPI (výnimkou sú krajiny, ktoré CPI nezahŕňa, tam sa používajú iné zdroje, ale to sa Slovenska netýka).

Slovensko sa v ukazovateli Korupcia v tom Indexe ekonomickej slobody pre rok 2010 naozaj mierne zlepšilo, a podobne to bolo v rokoch predtým. Lenže ako vysvetľujú autori, do úvahy zobrali hodnotu CPI pre rok 2008 (v roku 2009 bol v CPI ten veľký pád). Navyše, ako som už spomínal, sám CPI vždy hodnotí vnímanie korupcie s ročným až dvojročným oneskorením. Teda hodnoty pre CPI 2008 korešpondujú vývoju rokov 2006-7. Takže jednak je nezmysel odvolávať sa na Index ekonomickej slobody ako objektívnejší indikátor korupcie, a jednak výsledok súčasnej vlády zhodnotí najskôr až budúcoročné vydanie indexu, kde dojde tak ako v CPI k silnému nárastu vnímanej korupcie.


Voľby zo zahraničia: Miroslav Kern v SME v utorok napísal, ako sa volí zo zahraničia:

Slovenské voľby si vyžadujú oveľa viac. Najprv poslať z pošty do 50 dní pred hlasovaním doporučený list do Bratislavy s kópiou dokladov. Potom by si musel v Bruseli vyzdvihnúť na pošte doporučený list s hlasovacími lístkami a potom ísť na poštu tretíkrát, aby poslal doporučene označený hlasovací lístok opäť na Slovensko.... V krajinách Európskej únie sa za doporučený list na Slovensko zvykne platiť do 10 eur. Zo zámoria môže ísť o oveľa vyššie sumy.

Ako ma upozornil Dušan Zachar, doporučené posielanie listov sa nevyžaduje, len odporúča. Následne teda jeden list môže stáť výrazne menej, bežne do jedného eura.


HN už rieši konflikt záujmov štandardne: Koncom roka 2008 som kritizoval Hospodárske noviny za to, že píšu o baniach svojho (vtedy nového) vlastníka, Zdeňka Bakalu, bez toho, aby upozornili na svoj vzťah k tomuto podnikateľovi aj čitateľov. Tento týždeň písala článok o Bakalových baniach Slávka Boldocká. Na konflikt záujmov noviny na záver článku tento raz upozornili:

Bakala je popri ťažobnom sektore prítomný aj v mediálnej oblasti. Okrem iného vlastní vydavateľstvá Economia a Ecopress, ktorý vydáva aj Hospodárske noviny.

Tak to má byť, v Joj by si mohli brať príklad. Tiež sa mi páčilo, že keď prednedávnom bola redaktorka HN v Mníchove na predstavení nového Volkswagenu, noviny pod článkom (bohužiaľ nie v online verzii) uviedli, že „článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou VW“, čo v ľudskej reči zrejme znamená, že cestovné či pobytové náklady hradila automobilka. Ideálnou formou je samozrejme platiť si náklady vydavateľstvom, ale ako druhá najlepšia možnosť je to - občas - prijateľné. Tou najhoršou možnosťou je nechať si náklady zaplatiť a čitateľom to zamlčať.

Reakcie na kritiku: Medzi hlavné vlastnosti novinárov by mali patriť pravdovravnosť, ale aj schopnosť nadhľadu, respektíve na kritiku vedieť reagovať argumentami a so znalosťou veci. Presne v opačnom duchu verejne reagovali na môj minulý článok dvaja novinári. Peter Bielik z TA3 jednak opäť zaklamal (v diskusii ako „bilek“ o neexistencii čiernych zoznamov v jeho televízii) a tiež preukázal silné nepochopenie pojmu konfliktu záujmov – čo je záhada, keďže pre normy v politike ale aj žurnalistike má tento pojem vážne dôsledky. Druhou pozoruhodnou reakciou boli slová Magdy Želeňákovej z STV, ktorá jednu mnou kritizovanú reportáž s politológom Klusom robila. Niečo to o tých dvoch televíziách hovorí, že sú takéto osoby pripustené k práci v hlavnej publicistickej, resp. spravodajskej relácii.