Čitateľ ma upozornil na viacero problémov s príspevkom Jána Tribulu z Markízy:
Karol FARKAŠOVSKÝ, moderátor
--------------------
Arogancia tatranských autičkárov už prekročila všetky medze. Autá nekradnú len turistom a miestnym obyvateľom, ale o svoje súkromné vozidlá prišli už aj štyria policajti. Naposledy zmizlo auto zástupcovi riaditeľa Dopravného inšpektorátu v Poprade.
Ján TRIBULA, redaktor
--------------------
Scenár krádeží bol prakticky stále ten istý. Večer policajt zaparkoval auto pred panelákom a ráno už po ňom nebolo ani len stopy. Policajti si ale nemyslia, že by toto bolo spiknutie autičkárov proti nim.
policajt
--------------------
Túto situáciu skôr považujeme za náhodu.
Prečo teda uviesť príspevok, že ide o bezmedznú aroganciu autičkárov? Sami policajti považujú za nepravdepodobné, že by zlodeji vedeli, že dané súkromné autá patria policajtom. Ak to platí, ako teda mohli byť extra arogantní???
Ján TRIBULA, redaktor
--------------------
Za minulý rok majú autičkárske gangy na Slovensku na svedomí 5225 áut, v tomto roku okolo tritisícpäťsto. A o tom, že sa im tu celkom darí, svedčí aj fakt, že polícii sa tento rok podarilo majiteľom prinavrátiť len asi šesťsto z nich.
Tribula pri svojom strašení aspoň mohol uviesť, že počet krádeží na Slovensku posledné dva roky klesá a to pri narastajúcom počte áut v uliciach... Navyše tých 5225 ukradnutých áut za minulý rok je celkový počet krádeží, a to určite nekradli len gangy, ako straší novinár. Určite tam boli aj individuálne krádeže.
Titulok dňa: „ Gruzínci susedia s EÚ? Podľa nás áno ,“ znel včerajší titulok HN. Tomáš Nejedlý v úvode článku napísal niečo iné.
Gruzínsko a Jordánsko majú hranice s Európskou úniou. Aj také boli odpovede Slovákov v aktuálnom prieskume verejnej mienky Eurobarometer.
Teda niečo iné ako titulok, ale ani autor poriadne čísla nevysvetlil, akurát vyťahuje akože zaujímavosti, navyše bez kontextu. Spomínaný Eurobarometer totiž v tabuľkách ukazuje , že Gruzínsko ako suseda EÚ vidí 26% Slovákov, nemyslí si to 65% a zvyšok nevie. Je to jedna z najlepších znalostí geografie zo všetkých krajín EÚ. Podobne je to s Jordánskom: 9% Slovákov si myslí, že je susedom EÚ, 82% je opačného názoru, zvyšok nevie. Opäť jeden z top výsledkov.
„ Gruzínci susedia s EÚ? Podľa nás áno,“ oznámili nám včera Hospodárske noviny .
Titulok dňa 2: „ Minister žaluje svojich kritikov,“ píše SME (a podobne včera informovala aj TA3). Z článku sa dozvieme:
Šéf rezortu zdravotníctva Ivan Valentovič podá trestné oznámenie na Združenie zdravotných poisťovní SR pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy.
Ako ma upozornil Marek Poracký, ak by minister kritikov žaloval, šlo by o civilné konanie pred súdom, nie o trestné, ako je to v skutočnosti. V prvom prípade sa to môže skončiť finančným odškodnením, v druhom prípade aj basou. Pri trestnom konaní žaluje len prokurátor, ak na to vidí dostatok dôvodov, a nie podávateľ oznámenia.
Update 20.912: TA3 už opravila titulok aspoň v písomnej podobe k príspevku, ako ma informovala hovorkyňa Z.Vachová.
Povrchný článok o výdavkoch na vzdelanie: Zuzana Petková v hlavnom dnešnom článku Pravdy „Peniaze dostali školy na chvost vyspelého sveta“ v úvode píše:
Slovensko dáva do školstva tak málo peňazí, že sa ocitlo v poslednej tretine vyspelých krajín. Na jedného slovenského študenta nejde ani polovica z toho, čo je bežné v OECD. Vyplýva to zo školskej štúdie, ktorú včera zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Kým priemerné výdavky na žiaka od základnej školy až po univerzitu sú v najbohatších štátoch ročne okolo 180-tisíc korún, na Slovensku je to iba 74-tisíc.
Slovensko predbehli všetci susedia z V4. Tesne pred SR skončilo Poľsko, Česko a Maďarsko dávajú na jedného školáka vyše štyritisíc dolárov, čo je okolo 100-tisíc korún.
Petková vychádza zo štúdie Education at a Glance 2007, ktorú včera na webe OECD zverejnila. Novinárka vynecháva dôležité kontextové informácie. Čísla o výdavkoch, ktoré cituje, sú síce najčerstvejšie, ale ako OECD uvádza, sú za rok 2004 (.xls). OECD uvádza čísla v dolároch, Petková ich nápomocne prepočítava do korún. Aktuálnym kurzom. Čo je samozrejme chyba, lebo sú to 3 roky staré doláre. Ale ani historický trhový kurz by nemohol nepomohol, lebo OECD robila porovnanie dolárov cez paritu kúpnej sily, čo jednoducho znamená, že sú to umelo vytvorené doláre na účel porovnania. Všetky horevyznačené čísla v korunách sú úplne nanič.
Čitateľ môže mať z článku dojem, že sme sa niekde dole práve „ocitli.“ Keby si autorka pozrela predchádzajúce vydania tej OECD publikácie, zistila by, že vo výdavkoch na vzdelanie sme na chvoste vybraných vyspelých krajín už minimálne 5 rokov (najstaršia publikácia je z roku 2001 s číslami za rok 1999). Navyše, k tomu, čo je v OECD „bežné“ sa blížime. V roku 2001 boli naše výdavky menej ako tretina priemeru, v roku 2004, ako uvádza sama autorka, necelá polovica (presne 43%).
V článku Pravdy sa tiež píše:
Napriek tomu, že Slovensko investuje do vzdelania málo, slovenskí zamestnávatelia si žiadajú práve ľudí s vyšším vzdelaním. OECD uvádza Slovensko, ale aj susedné Česko ako príklady, kde sa v poslednom období výrazne zvýšila nezamestnanosť nekvalifikovaných. Kým priemerne sa v OECD zamestná 56 percent absolventov základnej školy, úspešnosť na Slovensku je len 22 percent a v Čechách 41 percent.
Petková tu zas zabudla uviesť, že v tomto prípade cituje čísla OECD za rok 2005 (.xls). Odvtedy ale nezamestnanosť spadla o tretinu. Je to taká zanedbateľná zmena, že sa stále oplatí zaoberať sa číslami z roku 2005?
PS Pravda od začiatku prázdnin prestala uverejňovať viacmenej pravidelnú rubriku Spresnenia o chybách vo svojom spravodajstve, ktorú zaviedla zhruba pred rokom.
