Diamonds International Corporation (D.I.C.) je štyri roky stará česká firma predávajúca diamanty, hlavne pre investičné účely. Zviditeľňuje sa výstavami diamantov, charitou, sponzorstvom Miss, či spoluprácou s celebritami. Bohato tiež investuje do reklamy (u nás momentálne TA3). Mediálne spravodajstvo je voči D.I.C. a investovaniu do diamantov veľmi ústretové, až k hranici skrytej reklamy. Ide najmä o lifestylové magazíny a bulvár, ale ani hlavné slovenské médiá si vždy neudržiavajú dostatočný odstup:
Diamanty nestarnú, SME/ČTK, 6.2.08
Diamant nepozná cenový pokles. Pokiaľ ho niekto ponúka so zaujímavou zľavou, treba sa mať na pozore, pretože s veľkou pravdepodobnosťou ide o podvodníka. „Diamant na rozdiel od zlata neosciluje, diamant stále len narastá. Nikdy neklesol. Viac než 100 rokov má trh s diamantmi pevné pravidlá,“ povedal Synek.
Diamanty? V čase krízy sa oplatia, 19.11.08, Pravda
Investovanie do diamantov, 19.7.09, Markíza
Kto chce mať istý výnos, môže si peniaze uložiť do banky. Dnes sa ale musí uskromniť s nízkym úrokom. Čoraz viac Slovákov však objavuje istý a výnosný obchod - nakupuje diamanty. Výnimkou nie sú ani zákazníci, ktorí takto investujú stovky tisíc eur.
STV, predvčerom, k práve aktuálnej výstave diamantov D.I.C.
Brilianty a drahé kamene za milióny eur môžete oddnes vidieť v našom hlavnom meste. Nie sú len ozdobou dám, ale najmä dobrou investíciou na burze. Hodnota diamantov totiž ani v čase finančnej krízy neklesla.
Ako D.I.C. informuje na svojej stránke, toto leto jej moderátorky STV dokonca predvádzali diamanty na módnej prehliadke (inak promovaná aj ako charitatívna akcia, vyzbieralo sa 300 eur... no médiám dominovali ženy s diamantami). Na akcii bola aj moderátorka hlavných správ STV Natália Žembová, akciu moderovala Zlatica Puškárová z Markízy.
A hoci spravodajskí moderátori či reportéri by si mali dávať na takéto konflikty záujmov, či už reálne alebo potenciálne, lepší pozor, za nadmieru pozitívnym imidžom investovania do diamantov u nás vidím skôr redaktorskú neskúsenosť a neprofesionalitu v oblasti investičných možností. Navyše, diamanty sú na rozdiel od takých dlhopisov či derivátov dobre uchopiteľné, robia sa z nich pekné reportáže a ľudia im aj emocionálne lepšie rozumejú. Ale aj práve preto by mali byť spravodajské príspevky vecnejšie a kritickejšie.
Diamanty, ako aj cenné kovy sú v zásade stabilnejší typ investície, no menej likvidné a (nepredávajú sa ľahko, čo raz pred rokom spomenula aj Markíza) a sú menej výnosné. Čo je klasický výsledok poučky, že čím vyššie riziko, tým je možný aj vyšší výnos, a naopak. Tak ako žiadna trieda investícií ani diamanty nie sú nejaký zázračný druh s vysokou stabilitou a vysokým výnosom. Inak by predsa skoro všetci investovali najmä do nich. Neplatí ani tvrdenie, že ceny diamantov nikdy neklesajú (teoreticky vzaté, keď sa zoberie dostatočne dlhé obdobie, tak to pravda môže byť, ale to platí pre množstvo iných investícií, vrátane akcií). Ak zoberieme najčastejšie laické chápanie „nepoklesu“ cien, že teda žiadny deň cenovka nie je nižšia ako predošlá, tak to nemá ani žiadnu logickú príčinu, a ani to nie je reálna skúsenosť. Samotná D.I.C. na svojej stránke pripomína, že od polovice roka 2008 „je cena stabilní (ovšem roste síla dolaru, což se projevilo při nárůstu reálné hodnoty), pouze ke konci roku 2008 byl lehký pokles tržních cen“ (podobne pozri vývoj indexu International Diamond Exchange).
Ďalšou otázkou sú alternatívy. Za posledných 10 rokov (k Dec 08) sú napr. výnosy rozličných typov diamantov veľmi slušné, ale aj na stránke D.I.C. je ešte lepšie zlato, a v mierne kratšom období aj platina. A to sa porovnávajú len veľké skupiny indexov akcií, takže určite sa nájdu krajiny či odvetvia (nehovoriac o individuálnych akciách), ktoré diamanty – aj vďaka vyššiemu riziku - ľahko tromfnú. Nehoroviac o iných investičných horizontoch.
Toto sú síce samozrejmé veci, ale médiá ich divákom – laikom – nedostatočne podávajú. Už len samotný predajca na svojom webe hovorí len o opatrnom zvažovaní investície:
Komu zbývá volných jen pár desítek tisíc, rozhodně by neměl podlehnout diamantové horečce. Diamanty jsou dlouhodobá záležitost spíše pro bohaté lidí a přes rok na nich ranec rozhodně neuděláte... Diamanty jsou dlouhodobá alternativní investice, která by měla představovat zhruba pět až deset procent investičního portfolia.
Trochu vecnosti v postoji k diamantom by médiám neuškodilo.
Bajanova hala: Články Pravdy, ktoré sa snažili Bajana namočiť do supervýnosného obchodu s pozemkami pod plánovanou halou ( a kde Bajan podal trestné oznámenie) ma teda vôbec nepresvedčili, a podľa mňa takýto polotovar ani nebol na zverejnenie. Super obchod vznikol tak, že od reštituentov pozemky niekto kúpil lacno a potom ich predal župe. „Bajan pomohol súkromnej firme k obchodu storočia,“ znel titulok prvej strany Pravdy. „Milionár potvrdil, že kšeft storočia vybavil Bajan,“ znel zase utorňajší titulok prvej strany.
Lenže z pohľadu financií župy je podstatné nie to, ako boli pred tým pozemky nadobudnuté (hovoríme stále o legálnych transakciách), ale či ich župa kúpila za trhovú cenu. V prvom článku Pravda zistila podľa experta (šéf asociácie realitiek Lazík), že to naozaj bola cena trhová. Napriek tomu autori Kostelanský a Pacherová urobila z Bajana pochybnú osobu. To je ako obviniť každého nakupujúceho bytu z nekalých činov, že niečo kúpili za trhovú cenu ak ten predošlý majiteľ zohnal ten byt super lacno od (možno trhu neznalého) dodávateľa. Zdá sa mi to umelé očierňovanie. V druhom článku je zase vtipné to, že zrazu je citovaná expertka, podľa ktorej bola župná cena privysoká, hoci nepovie o koľko. Lazíka už v Pravde nespomenú, hoci z ich zistení je teda zrejmé, že u expertov minimálne nie je zhoda, či župa pozemky zle kúpila. Očierňovanie Bajana sa mi zdá o to čudnejšie, že nákup schválilo 39 zo 41 poslancov, pričom väčšinu majú poslanci zvolení za bývalú koalíciu (hoci už sa medzitým blok rozbil kvôli OK) - čo Pravda aj spomenula. Áno, ak novinári zistia, že ľudia čo pozemky predali tak lacno tomu sprostredkovateľovi to robili nezákonne či neeticky v spolupráci s Bajanom, potom je to téma na článok. Ale zatiaľ nič také médiá nemajú.
A je tiež pravda, že Bajan má ďaleko od slušného správania, vrátane k médiám a mimovládkam (aj k Transparency), ale to novinárov neoprávňuje publikovať proti nemu pochybné články.
Graf týždňa: a možno aj roka ukázala divákom Markíza v utorok. Zuzana Eliášová k tomu divákom hovorila:
Prihlášku do novej poisťovne podalo tento rok takmer stodvadsaťšesťtisíc ľudí. Najviac získalo Apollo, naopak najväčšiu stratu má Dôvera.
Taký zlý graf som už dávno nevidel. Obzvlášť v televízii má divák na pochopenie pár sekúnd, takže grafy musia byť jednoduché a prehľadné. Tento koláčový typ má (takmer) rovnomerné dieliky pre tých 5 poisťovní, čiže nič neukazuje o pomeroch prestupujúcich, ani o veľkosti firiem z pohľadu počtu ich klientov. Ešte horšie je, že dieliky s konkrétnymi číslami – Apollo a Dôvera – ani len neukazujú rovnaký ukazovateľ. Číslo pri Apolle je počet prichádzajúcich. Ten bol mimochodom pri Dôvere 37 tisíc. Markíza ale pri Dôvere ukazuje počet odchádzajúcich... Klasické hrušky a jablká v grafe, ktorý slúži na porovnanie len jedného indikátora. Pritom asi najrozumenejšie aj najjednoduchšie bolo v grafe ukázať saldo prestupujúcich, teda príchod mínus odchod. V tom by bolo prvé Apollo, ale hneď druhá Dôvera (lebo popri mnohých odchádzajúcich mala aj veľa prichádzajúcich). V skutočnosti najhoršie z tohtoročných prestupov vyšla Spoločná zdravotná poisťovňa a tesne pred za ňou Všeobecná. Teda Dôvera nemá z prestupov „najväčšiu stratu,“ ako o tom informovala Eliášová.
