Grigorij Mesežnikov, politológ Inštitútu pre verejné otázky
13.11., STV, Správy a komentáre
Robert Fico postupuje pomerne opatrne, pretože on si uvedomuje, že v prípade, keby siahol po zbraniach ťažkého kalibru, to znamená dal by návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva, tak zrejme by vládna koalícia skončila.
15.11.
Nový Čas, rozhovor
* ? Čo bude nasledovať?
- Riešením môže byť vyčistenie pozemkového fondu a rozdelenie zodpovednosti na viacero ľudí. Nemyslím si však, že to bude viesť až k odvolaniu či demisii ministra.
* ? Takže odnesú si to len jeden-dvaja úradníci, ktorých vymenia...
- Veď predseda vlády to aj žiada. Presnejšie odvolanie Brízu. To je zatiaľ všetko. Ostatné veci sú len verbálnymi vyjadreniami.
* ? Dá sa to povedať aj tak, že ide len o divadielko pre verejnosť?
- Áno. Okrem iného, samozrejme.
20.11., Správy STV
redaktorka
--------------------
Napriek kríze v koalícii si politológ Grigorij Mesežnikov myslí, že jej lídri sa napokon dohodnú.
Grigorij MESEŽNIKOV, politológ, Inštitút pre medzinárodné vzťahy
--------------------
Nepredpokladám, že ten tlak bude taký silný a Vladimír Mečiar sa podvolí, teda aby odišiel minister Jureňa, ale nedajú sa vylúčiť nejaké zásadné zmeny na Slovenskom pozemkovom fonde a myslím si, že k tomu všetko momentálne smeruje.
Miroslav Kusý, Univerzita Komenského
14.11., Rádio Expres
Michal RAČKO, redaktor
--------------------
Cez médiá si obaja vymieňajú silné vyhlásenia o možnom konci ich vládnutia. Premiér viní zo škandálu HZDS, pretože ich nominant na pozemkovom fonde prevod pôdy podpisoval. Ak ho nestiahnu, podľa Fica to môže viesť k rozpadu koalície. HZDS naopak obviňuje Smer. Pohrozilo vyslovením nedôvery premiérovi, čo by bol pád celej vlády. Podľa politológa Miroslava Kusého ide o vzájomné meranie si síl.
Miroslav KUSÝ, politológ
--------------------
Ktoré podľa môjho názoru nepovedie k pádu vlády, ale vyrieši sa to všetko pekne potichu.
No, bolo to všetko iné, len nie potichu. A teraz tie lepšie predpovede.
Pavel Haulík, agentúra MVK
Pravda, 23.11 (rozhovor z dňa pred podaním návrhu na odvolanie)
* Obetuje HZDS ministra Jureňu?
HZDS to bude musieť urobiť, hoci veľmi nerado. Povesť Vladimíra Mečiara ako tvrdého a nekompromisného politika to však jednoznačne pošramotí. Toto pokladám za najpravdepodobnejší záver, HZDS inú šancu nemá.
Peter Horváth, politológ, Univerzita sv.Cyrila a Metoda
TA3, 15.11, Téma dňa
Boris CHMEL, moderátor
--------------------
Pán Horváth, takže zdá sa, že koaličná kríza je pre tento týždeň alebo tentokrát vyriešená, zažehnaná. Predpokladali ste takýto scenár? Ako vidíte vlastne to, čo sa udialo počas tohto týždňa?
Peter HORVÁTH, politológ
--------------------
Treba povedať, že prišlo k stretom záujmov dvoch politických strán, ktoré tvoria vládnu koalíciu, ku stretom veľmi nepríjemným. Odstúpenie pána Brízu do značnej miery ukľudnilo politickú situáciu, ale rozhodne sa nedomnievam, že by ju definitívne vyriešilo, pretože ako aj v štúdiu naznačil pán Bríza, ešte táto kauza bude mať pokračovanie. Ide o to, že Ľudová strana - HZDS bude musieť žiadať isté protislužby za odstúpenie pána Brízu, pretože ak by to nežiadala, ak by to zostalo len pri tomto kroku, jednoznačne by išlo o potvrdenie viny za zlú nomináciu HZDS do tejto funkcie, čo iste Vladimír Mečiar nebude chcieť len tak nechať toho Čierneho Petra len na pleciach HZDS.
Boris CHMEL, moderátor
--------------------
Aký prognózujete teda vývoj potom ďalší politický v rámci koalície?
Peter HORVÁTH, politológ
--------------------
Domnievam sa, že príde k zásadnému stretu záujmov v HZDS a Smeru ešte v tejto otázke, očakáva sa iste návrat ministra pôdohospodárstva, ktorého médiá budú tlačiť k zásadným vyjadreniam v tejto otázke a potom ešte na rade je stretnutie lídrov, aby túto kauzu definitívne ukončili. Treba povedať, že HZDS určite bude tlačiť na šéfa pozemkového fondu a na jeho odstúpenie. Bude zaujímavé, do akej miery Robert Fico bude jeho hájiť a také to, čo povedal aj pán Bríza, pôjde ešte o výrazný stret záujmov medzi HZDS a medzi stranou Smer.
20.11. TA3, Hlavné správy
Alfonz ŠURAN, moderátor
--------------------
Aké scenáre teraz podľa vás prichádzajú do úvahy?
Peter HORVÁTH, politológ
--------------------
Domnievam sa, že nakoniec situácia sa vyvŕbi upokojujúco pre všetky tri strany vládnej koalície. Domnievam sa, že nakoniec bude HZDS ťahať za ten najkratší koniec, pretože HZDS hrá teraz úlohu, vôbec svoje politické prežitie, takže domnievam sa, že po sneme HZDS, ktorý o chvíľu bude, bude práve HZDS v tomto spore nakoniec ustúpi.
Pokiaľ ide o hlasovanie o Paškovi, všetci odhadli výsledok dobre, podobne ako komentátori z novín. A podobne dobrý odhad – vlastne konsenzus u politológov aj komentátorov – vyzerá aspoň doteraz odmietanie predčasných volieb ako reálnej možnosti výsledku konfliktu.
PS Jozef Majchrák z .týždňa si všimol zaskočených komentátorov a ponúka odlišné hlavné vysvetlenie pozadia sporu (snaha Fica o zničenie HZDS). Možno trafil, možno nie, ale mne sa páči hlavne to, že si všimol doterajšie chabé predpovede analytikov a snaží sa nájsť lepšie vysvetlenie. Dobrý článok, ktorý posúva diskusiu na vyšší stupeň.
Kedy sa médiá pozrú na systém reštitúcií bližšie?: Politická otázkakauzy s pôdou je samozrejme momentálne prioritná, ale médiá sa už mohliviac venovať tomu, ako zlepšiť systém fungovanie Pozemkového fondu, abysa odolnosť voči korupcii zvýšila. Veď má ísť o veľké miliardy ročne. Nastáva hlavný problém pri uspokojovanínárokov reštituentov, alebo pri určovaní ceny nárokov, alebo zámenenárokov za inú pôdu? Vyriešila by problém len transparentnosť? Prečovlastne štát vždy rovno nevracia hodnotu nároku v peniazoch, ale náhradnou pôdou, čím sa predlžuje možná korupčnosť procesu? Prečo teda nepredaltie pozemky pri Slavkove za trhovú cenu a reštituentom z nej neuhradilsumu adekvátnu ich nároku?
Bývalý ekonomický novinár mi napísal podobné témy:
Či systém správy štátnych aktív cez fondy prostredníctvom ich správnych či dozorných rád je optimálny a odolný voči korupcii aklientelizmu a teda či ho nezmeniť.
Ako pokračovať v reštitúciách, náhradou in natura alebo inak,prípadne či ich neuzavrieť k nejakému dátumu.
Kontrola poradenskej štúdie: Peter Kremský a Martin Rojko z TRENDU napísali pekný článok, v ktorom sa podrobne pozreli na štúdiu o údajnej výhodnosti stavby spoločnej budovy pre verejnoprávne médiá a našli viacero nepodložených alebo chybných tvrdení, čím postavili štúdiu do pochybného svetla. Užitočná robota. Jeden ich postreh (zopakovaný aj v hlavnom komentári TRENDU od Kremského) mi však nesedí. Autori napísali:
V štúdii možno nájsť aj ďalšie chyby, ako sú údaje o zvýšení nákladov na výstavbu centra od súčasnosti do času realizácie, teda rokov 2010 až 2013. Tie by sa mali vyšplhať z 2,6 na zhruba 3,7 miliardy korún. Autori síce uvádzajú, že počítajú s infláciou na úrovni 2,4 percenta ročne, no prudké zvýšenie za pár rokov by muselo byť výsledkom hyperinflácie. V skutočnosti by pri danej inflácii mala cena narásť len o vyše 300 miliónov korún.
Navýšenie z 2,6 mld (plus 300 mil.) na 2,9 pri ročnej inflácii 2,4% vychádza za 5 rokov. Ale na navýšenie z 2,6mld na 3,7 mld za 5 rokov vôbec netreba nejakú hyperinfláciu – stačí na to 7,3% ročný rast cien. Prečo autori strašia zakalkulovanou "hyperinfláciou"? Tá nie je síce presne zadefinovaná, Samuelson v jednej z hlavných učebníc ekonómie píše o tisíc percentách za rok, podobne Wikipedia, hoci spomína, že pojem sa používa aj pri omnoho nižších rastoch. Ale určite nie pri rastoch do 10% ročne...
