Mýtus, že obchodníci kvôli korune neznížili ceny

Drahý tovar , Štefan Frimmer, Markíza, 20.3

Hoci sa slovenská koruna už niekoľko mesiacov výrazne posilňuje, na našich peňaženkách sa to zatiaľ takmer vôbec neprejavilo. Väčšina tovarov zo zahraničia v obchodoch vôbec nezlacnela. Ekonómovia pritom očakávali, že napríklad ceny oblečenia, či elektroniky pôjdu výrazne dole. Podľa obchodníkov na to zatiaľ nie je dôvod.

Za posledných deväť mesiacov euro zlacnelo skoro o štyri koruny. Spotrebitelia to ale veľmi nepocítili. Obchodníci sa ceny dovážaného tovaru zatiaľ nechystajú.
...
Obchodníci tvrdia, ak bude spevňovanie koruny pokračovať, ceny môžu ísť dole. Ekonóm Pavol Kárász si ale myslí niečo iné.

Pavol KÁRÁSZ, ekonóm SAV
--------------------
Obchodníci to dobrovoľne samozrejme nikdy nepremietnu. Tento zisk sa rozplynie v marži obchodníkov.

Silná koruna zatiaľ nižšie ceny nepriniesla , ČTK (pravda.sk),19.3

Spevňovanie slovenskej meny, ktorá sa po zmene centrálnej parity voči euru dnes posilnila až pod 32,80 Sk/€, zatiaľ neprinieslo spotrebiteľom očakávané zlacnenie dovážaných tovarov, tvrdia analytici.
... "Spotrebitelia zatiaľ z posilňovania koruny neprofitujú," povedal Ľubomír Drahovský z agentúry Terno, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu. Etapa spevňovania domácej meny nie je taká dlhá, aby to malo vplyv na dlhodobé kontrakty obchodníkov, dodal.

Na silnej korune zarobia obchody , Katarína Šutarová, Pravda , 17.3

Silná koruna zlacňuje dovážané tovary ako elektrospotrebiče, automobily, nábytok či kozmetiku, obchodníci sa však zatiaľ do znižovania cien v obchodoch nehrnú. Podľa analytikov ceny dovážaných tovarov klesajú zvyčajne s približne 3- až 6-mesačným oneskorením po posilnení koruny, čiže obchody by už mohli pripravovať zľavy.
... Zlacnenie pre silnú korunu avizuje zatiaľ len predajca japonských automobilov Suzuki... Ostatní predajcovia automobilov váhajú.
... Na zlacňovanie tovarov sa zatiaľ nechystajú ani predajcovia nábytku či elektrospotrebičov.

Áno, novinári poctivo oslovili obchody, aj analytikov, a všetci sú skeptickí. Ale na základe čoho to všetci hovoria? Kde sú štatistiky o cenách tovarov z dovozu?

Štatistický úrad mesačne zverejňuje celkovú zmenu spotrebiteľských cien spolu s čiastkovými číslami za 12 kategórii tovarov (zatiaľ posledné údaje sú za február). Tie sú ale príliš široké a je ťažko odhadnúť, nakoľko ide o tovary z dovozu a nakoľko z domácej výroby. Vypýtal som si teda užšie skupiny tovarov, ktoré by mali byť dominantne z dovozu a ktoré novinári aj často spomínali:

• motorové vozidlá

• veľké domáce spotrebiče elektrické a neelektrické (biela technika - chladničky, mrazničky, práčky, kuchynské prístroje, umývačky riadu, vyhrievacie a klimatizačné zariadenia),
  

• audiovizuálne a fotografické zariadenia a zariadenia na spracovanie informácií (čierna technika – DVD, CD a MP3 prehrávače, TV, kamera, fotoaparáty, počítače)

• odevy (komplet)

• obuv (komplet)

• čerstvé ovocie južného pásma (banány, mandarinky, pomaranče, citróny, kiwi).

A tu sú čísla, ako sa zmenili oproti obdobiu pred rokom:

Zdroj: Štatistický úrad SR

Pripomínam, že mzdy v SR šli minulý rok v priemere hore o zhruba 8%.

Takže prečo nám médiá a niektorí analytici tvrdia, že ceny dovozových tovarov sa vlastne nezmenili, a že na posilnení koruny zarábajú a budú zarábať len obchody? A prečo namiesto rečí necitujú dôkazy?

Update 26.3, 20.10: Oprava - Moja úvaha má jednu banálnu chybu, ako ma upozornili viacerí čitatelia. Na posúdenie, či naši dovozcovia skutočne znížili ceny vďaka silnejšej korune, je treba poznať aj to, či sa nezmenili samotné ceny v eurách v krajinách, odkiaľ ten tovar dovážame - a to som neukázal. Ani nevyvrátil žiadny mýtus. Čo sa povedať z horeuvedených údajov dá je, že ceny dovozových tovarov u nás vo viacerých položkách už padli, čo médiá a analytici nespomínajú. Výroky o nezohľadňovaní silnejšej koruny tiež nie sú podopreté žiadnymi číslami a štúdiami. V tomto smere by mali byť novinári na dôkazy náročnejší ako doteraz.

Za presolenie úvahy sa ospravedlňujem, a ďakujem pekne za upozornenia.

Ťažba s kyanidom: Príspevok Petra Janků z TA3 v relácii Čierny Peter bol povrchný z klasického dôvodu – chýbal mu ekonomický pohľad. Ťažba kyanidom zasahuje do životného prostredia, na druhej strane prináša tržby za zlato (a prácu). V niektorých prípadoch je pre spoločnosť lepšie takto ťažiť, niekedy nie. Záleží od konkrétneho porovnania škôd v danej lokalite na prírode a prínosov z predaja zlata (napríklad v reportáži citovaná pani z českého ministerstva životého prostredia argumentovala, že zlata je v Čechách príliš málo...teda správne rozmýšľala ekonomicky). Janků rozoberá otázku, či by sa ťažba kyanidom nemala zakázať úplne, bez ohľadu na to, či sú prínosy z ťažby 10 miliónov alebo 10 miliárd. Čo je z ekonomického hľadiska vlastne extrémne opatrenie. Môže to byť, samozrejme, stále pre spoločnosť najlepšie riešenie. Ale je tu riziko, že takéto celoplošné opatrenie nebude optimom. A treba sa pýtať, za akú cenu sme ochotní také riešenie prijať. O tom sa mal Janků baviť, ak chcel urobiť divákom službu.

Update 27.3: TA3 cez hovorkyňu reaguje a vysvetľuje ciele reportáže.

Nedoplatky a sankcie za dane: Pracovník daňového úradu Ján Štieber ma upozornil na viacero chýb v článku SME zo stredy:

"Ľuboš Jančík v SME 21. marca 2007 v podtitulku v článku o daniach píše:

Tomu, kto neskoro zaplatí nedoplatok, daňový úrad účtuje sankciu vo výške štvornásobku úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá je v súčasnosti 4,75 percenta. Sankčný úrok je ročný a prepočítava sa na každý deň omeškania. Daňovníkovi, ktorý má doplatiť napríklad 20-tisíc korún, vyjde denná sankcia zhruba desať korún. Ten, kto má doplatiť 200-tisíc, má za každý deň sankčný úrok niečo vyše sto korún. Zákon o správe daní a poplatkov hovorí, že ak je sankcia nižšia ako 500 korún, daňovník ju zaplatiť nemusí.

Zákon o správe daní a poplatkov však hovorí, že: Sankčný úrok (za omeškanie) sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk (§ 35b ods. 8 zákona).
Čiže ak vyjde sankcia do 500 Sk, tak sa to ani daňovníkovi neoznamuje. Nie je tu teda možnosť sa rozhodovať, či musí alebo nemusí. Ak niekto nezaplatí načas 200-tisíc korún, tak to môže urobiť najviac 4 dní, aby sa mu sankcia nevyrubila (200 000 x 4,75%x4 =38 000 Sk za rok. A na jeden deň je to 38 000 Sk :365 dní=104,10 Sk). Za 5 dní je to 520 korún.

S oznámením, že vo výnimočných prípadoch ľudia môžu požiadať o odklad priznania dane prišiel Jančík neskoro. Posledný deň na podanie žiadosti o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania bol 19. marec 2007 (15 dní pred posledným dňom na podanie daňového priznania)."