Pätina Slovákov internet neovláda, polovica ho nechce
Takmer polovica tých, ktorí nemajú doma internet, tvrdí, že ho nechce alebo nepotrebuje. Buď majú internet v práci, alebo ho používajú u svojich priateľov. Iba 19 percent Slovákov však nevie, ako sa internet používať - vyplynulo to zo štúdie Štatistického úradu SR.
...Prístup na internet doma využíva 34,5 % domácností.
Takže text vysvetľuje, že nie polovica Slovákov nechce/nepotrebuje internet, ako to tvrdí titulok, ale polovica z tých, čo ho nemajú - v prepočte z údajov ŠÚ to teda nie je polovica populácie, ale tretina (1/2krát66%). Podobne nie jedna pätina tvrdí, že nevie užívať internet, ale jedna osmina (19%krát66%).
Článok pokračuje:
Naopak, až 16 percent obyvateľov SR starších ako 16 rokov už cez internet zakúpilo nejaký tovar alebo službu.
Slováci obľubujú technológie ADSL a WiFi, ktoré sa na penetrácii podieľajú viac ako 85 percentami. Zvyšok pripadá na zastaralé dialupy a internetový boom mobilných telefónov. Práve mobilný internet sa stáva čoraz populárnejším.
"Viac bolo mužov ako žien, prevládli obyvatelia vo veku 25 až 34 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a študenti. V štruktúre nakupovaných tovarov a služieb cez internet prevládali odevy, športové potreby (31,3 %) a knihy, časopisy a noviny (29,5 %)," informuje ŠÚ SR a dodáva, že najvýznamnejší rast zaznamenal internetový nákup elektroniky (21,2 %).
Ten posledný odsek súvisí s tou vetou o 16ich percentách, hoci to čitateľ nemá ľahké pochopiť. Veta o 16ich percentách je ale chybná - je o nákupoch za posledných 12 mesiacov, ako sa to píše v správe ŠÚ SR, a nie doteraz v živote. Inak by tie nárasty v nákupoch ani nedávali zmysel - za aké obdobie sa to meralo?
Pokiaľ ide o tú obľúbenosť, pripomína Blažko, bude to viac o dostupnosti ako o obľúbenosti. Teda aj dialupy sú u niektorých obľúbené, alebo sú skôr východisko z núdze? ŠÚ sa pýtal na používanie pripojenia, nie na jeho obľúbenosť.
Zaujatosť médií: Ten prieskum mojich kolegov z INEKO o tom, ako sa zhoršilo vnímanie Slovenska a jeho vlády v prestížnych zahraničných médiách po nástupe novej vlády je tiež argumentom do debaty, či slovenské médiá píšu o súčasnej vláde príliš negatívne preto, lebo sú nekompetentní, zaujatí či podplatení. Sú nekompetentní, zaujatí či podplatení aj novinári z najlepších svetových médií?
Chobotnica v STV: Predseda Rady STV Bohumír Bobocký mi poslal stanovisko Miriam Žiakovej za redakciu spravodajstva STV k zreprízovaniu príspevku o dôveryhodnosti politikov počas Tomanovej kauzy začiatkom augusta:
...Dňa 3.8.2007 sa tento prieskum dostal opätovne do vysielania na základe technickej chyby systému OCTOPUS, ktorý pri IT zásahoch správcu, o ktorých nie je redakcia informovaná generuje do aktuálnych správ aj staré agentúrne správy, pričom k nim priradí aktuálny dátum. Na túto chybu systému naša redakcia už viackrát upozorňovala. Keďže prieskumy ÚVVM pri Štatistickom úrade zaraďujeme do správ vždy, keď sú v agentúre uvedené, tak aj v daný deň, keď bola správa omylom zaradená medzi aktuálne sme ju opäť spracovali do vysielania. Je pravdou, že nižšie v texte bol spomenutý dátum 17.7.2007, čo si ale redaktor ani zmenár, ktorý prieskum zadávali na spracovanie žiaľ nevšimli, pretože agentúra mala hore uvedený správny, čiže aktuálny dátum. Odmietame akýkoľvek postranný úmysel, o ktorom sa špekulovalo na blogu internetovej stránky SME. Išlo o zlyhanie systému OCTOPUS a zlyhanie ľudského faktora.
Škoda, že vo vysvetlení chýbajú konkrétne čísla, ako často k chybe dochádza a kedy sa stala naposledy. A prečo sa teda STV neospravedlnila?
PS Ja som pred publikovaním môjho článku na blogu písal šéfredaktorovi spravodajstva STV Jánovi Šmihulovi, odpoveď som nedostal dodnes.
Pravda verí Slovnaftu: Čitateľ ma upozornil na zvláštny text Martina Kováčika z Pravdy v článku " Lacné palivá sú menej kvalitné " z utorka:
Menej známe čerpacie stanice či netypickí "pumpári", ako napríklad Tesco, predávajú liter paliva v priemere o dve koruny lacnejšie ako veľké značky, motoristi však musia rátať s nižšou kvalitou. Lacné benzíny a nafta často "len" spĺňajú európsku normu, neobsahujú však dodatočné čistiace prísady. Výsledkom ich tankovania môže byť motor zanesený usadeninami, nižší výkon a časom nevyhnutná oprava za tisíce korún.
... Rafinérie ponúkajú do veľkoobchodu benzín a naftu so základnou európskou kvalitou. Slovnaft, OMV či Shell však palivá smerujúce na vlastné pumpy ešte zlepšujú.
Slovnaft testoval počas asi päťtisíc kilometrov jazdy jeden automobil na svoj veľkoobchodný benzín a druhé vozidlo na benzín zo svojej pumpy. Kým motor na zlepšený benzín z pumpy bol čistý, na druhom aute sa zaniesol nasávací ventil, ktorým prúdi palivo do valca, a množstvo čiernych usadenín bolo aj v priestore, kde sa benzín spaľuje.
Takže Slovnaft urobil test, z ktorého vyšlo, že Slovnaft má kvalitnejší benzín ako jeho niektorí konkurenti? Kto by to povedal... A toto má byť spravodajstvo?
PS Samozrejme to s témou nesúvisí, ale v lete mala Pravda s istou rafinérskou spoločnosťou veľkú letnú súťaž o milión s názvom "Vyhrajte kopu peňazí."
Expert watch: Jozef Toman z Trnavskej univerzity ma upozornil na výrok citovaného právnika v reportáži STV od Andrey Kozákovej cez víkend v téme žaloby sudcov na štát:
Tomáš Vyhnánek, právnik
V pripade ak Ustavny sud rozhodne, ze urcite ustanovenie zakona je v rozpore s Ustavou alebo medzinarodnou zmluvou, taketo ustanovenie straca platnost.
Toman vysvetľuje:
"- rozhodnutím Ústavného súdu právny predpis automaticky nestráca platnosť, ale Ustavny sud pozastaví jeho účinnosť (tj. zostáva platným, ale nespôsobuje právne účinky), tým sa ponecháva orgánu, ktorý príslušný právny predpis vydal, aby ho uviedol do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, atď. (podľa príslušného článku ústavy – čl. 125 ods. 3. Az nasledne, ak tento organ nekona, strati prislusny pravny predpis aj platnost (tj. prestane byt sucastou pravneho poriadku SR). Takže názor „odborníka“ je nesprávny, aj keď výsledok je rovnaký, právny predpis pozmení buď orgán, ktorý ho vydal, alebo stratí platnosť pri nekonaní uplynutím času na nápravu stavu."
