Štatistici ponúkli minulý týždeň väčšiu analýzu najnovších demografických trendov. Venovali sa jej asi všetky médiá. Najväčšiu snahu priniesť niečo viac ako len na tlačovej konferencii vychrlené dáta vykázal Lukáš Milan z Pravdy. Bohužiaľ, tému nezvládol. Takto začal jeho pondelkový článok:
Slovensko zažíva najvyššiu rozvodovosť vo svojej histórii. U terajších novomanželov je štyridsaťpercentná pravdepodobnosť, že sa do piatich rokov stretnú v súdnej sieni na rozvodovom konaní, kde ich sudca rozvedie najčastejšie pre rozdielnosť pováh alebo neveru. Najvernejšie svojim manželom sú pritom vysokoškoláčky. Muži podvádzajú približne rovnako bez ohľadu na vzdelanie.
Najprv k tej pravdepodobnosti. Ako neskôr v článku autor správne cituje demografov, v súčasnosti sa celkovo rozvádza 40% zosobášených párov a v priemere rozvod príde v 14. roku manželstva (priemerná dĺžka manželstva pri rozvode je 13 rokov a 5 mesiacov). Z toho jasne vyplýva, že 40% teda nemôže byť aj pravdepodobnosť rozpadu zväzku novomanželov do 5 rokov. Ako mi vypočítali Michaela Potančoková a Branislav Šprocha, dvaja z piatich autorov spomínanej publikácie, riziko, že sa novomanželia do 5 rokov rozvedú je v skutočnosti – aspoň ak pretrvajú súčasné pomery – zhruba 7%.
Čo tá nevera? Z citovaných štatistík sa to vôbec nedá hodnoverne usúdiť. Pravda vychádza len z dôvodov, ktoré pri rozvode uvádzajú páry. Lenže tie predsa nemusia vyjsť s pravdou von – nie náhodou väčšina párov uvádza ako dôvod jednoducho "rozdielne povahy, názory a záujmy". Druhá vec je, že mnoho párov predsa s neverou žije a nerozvádza sa. Spoľahlivé štatistiky o nevere sa samozrejme dajú ťažko hodnoverne získať, no bežnou spodnou hranicou odhadovanej nevery v literatúre býva 25-30% aspoň raz neverných a zároveň zosobášených osôb. Lenže – explicitne kvôli nevere sa pritom rozpadne len každé dvadsiate manželstvo. „Nevera nemusí váš vzťah pochovať,“ aj takto radili ženám experti v Pravde tento rok. Podľa nedávneho prieskumu to tak napríklad vníma aj väčšina vydatých žien v Čechách.
Čiže – verejne oznamovaná nevera pri rozvode má slabučký vzťah k tomu, aká častá je nevera v živote zosobášených párov. A tak aj všetky tie analýzy nevery z rozvodových čísel v Pravde („muži s nízkym vzdelaním zahýbajú viac... najvernejšie ženy sú s ukončenou vysokou školou" atď.) sú neopodstatnenou fabuláciou.
Ako na hovorcov: Minulý štvrtok sme v Transparency usporiadali seminár o súdnictve. Pozvaní boli listom aj mailom okrem iných aj ministerka spravodlivosti (jej asistentka telefonicky poďakovala a kvôli zaneprázdnenosti účasť šéfky odmietla – a náhradu tiež neposlali) ako aj zástupca HZDS. Tak ako všetky významnejšie politické strany, keďže v jednej časti nám šlo o diskusiu politikov a ich návrhoch zmien v súdnictve, ktoré chcú do volieb ponúknuť.
V úvode seminára vystúpil s dosť tvrdými slovami aj najvyšší predstaviteľ americkej ambasády u nás. Ešte v ten istý deň ich spomenula aj agentúra TASR v kontexte seminára Transparency International. O dva dni neskôr sa z TA3 dozviem toto:
Martin LINHART, redaktor
--------------------
Práve disciplinárne senáty trestajú chyby sudcov. Niektoré až vyzlečením z talára. Opozícia opakuje, od kedy justícii vládne Štefan Harabin, disciplinárne stíhania sú zneužívané proti kritikom. A prestáva sa to páčiť aj americkej ambasáde.
Keith A. EDDINS, chargé d'áffaires veľvyslanectva USA v Bratislave
--------------------
Keď významná časť sudcov vyjadrí obavy z atmosféry strachu a zastrašovania, vnímame to. Keď čítam, že sudcovia čelia disciplinárnemu stíhaniu za to, že pravdivo a pod prísahou svedčili na súde alebo verejne hovorili o problémoch v justícii, čudujem sa, prečo.
Michal JURČI, hovorca ministerstva spravodlivosti
--------------------
Ministerstvo spravodlivosti nebolo pozvané na predmetnú akciu. Aby sme v záujme objektívnosti mali možnosť podať objektívne a pravdivé informácie o súčasnej situácii v justícii.
Neviem či ide o klamstvo alebo len o nekompetentnosť - Jurči nám na žiadosť o vysvetlenie a o opravu svojho výroku neodpovedal. Už aj zo sledovania výkonu hovorcov (hlavne výstavba, zdravotníctvo, životné prostredie, úrad vlády) by som odporúčal novinárom, aby automaticky brali výroky hovorcov našich ministerstiev za pochybné či klamlivé a neustále ich overovali. Obzvlášť ako v tomto prípade, keď sa to dalo ľahko urobiť.
