Požiare v Dubrovníku a Grécku, spomínanie na Dianu a dvojičky, hľadanie Maddie a Fosseta, oslobodenie sestričiek a Kórejčanov, kríza v Poľsku, gardisti v Maďarsku či boj o Arktídu. To bolo len niekoľko zo zahranično-politických tém, ktoré slovenské denníky výraznejšie pokrývali v posledných troch mesiacoch. Všetky tieto udalosti sa objavili aj v iných slovenských či zahraničných médiách. Zaujímalo ma, nakoľko slovenskí “dennikári” dokážu byť originálni a prinášať témy, ktoré nie sú natoľko sledované. Porovnával som Hospodárske noviny, Pravdu a SME v období od júla do prvého októbrového týždňa 2007.
Spravodajcovia ako hlavný zdroj?
V prvom rade treba povedať, že s uverejňovaním originálnych tém úzko súvisí aj celkový priestor a miesto, ktoré v denníku zahraničie má. V tomto smere majú najväčšie pole pôsobnosti redaktori v SME, trochu menej v denníku Pravda. Hospodárske noviny sa zahraničiu venujú len okrajovo, v priemere jeden až jeden a pol novinovej strany, čo je zhruba polovica rozsahu v SME.
Kde hľadať nové témy? Najlepší spôsob je mať svojho človeka (spolupracovníka, redaktora) priamo v danej krajine. Taký človek pozná reálie a vie, čo sa deje nielen u neho “doma,” ale aj v okolitých krajinách. Z Izraela prispieva pre denník SME Jana Shemesh. Odzrkadľuje sa to nielen v množstve fejtónov zo života obyčajnej „Izraelčanky,“ ale občas príde aj s témou, ktorú iné slovenské denníky nepokrývajú. Takou bol napríklad prípad domácich neonacistov, v Izraeli málo víýdaný jav. Zvyšné dva denníky spolupracujú s dvomi veteránmi slovenskej žurnalistiky. Aj Jozef Gregor Papucsek pre Pravdu, aj Yehuda Lahav pre HN však dopisujú zriedkavejšie, a väčšinou iba formou zaujímavostí z Maďarska, resp. Izraela.
Denník SME využíva v ruských témach služby Petry Procházkovej z agentúry Epicentrum. Aj keď v súčasnosti dopisuje z Čiech, na jej materiáloch je vidieť niekoľkoročné pôsobenie v tomto regióne a znalosť reálií. Okrem správ a stĺpčekov o Rusku, si ako jediná zo slovenských žurnalistov v sledovanom období častejšie spomínala na horúci Kaukaz. O aktuálnej situácii v Ingušsku informovala 10. 9. , Čečensko si do svojho stĺpčeka zalomila 18. 9. Mimo toho si pripomenula 15. výročie abcházsko-gruzínskej vojny a že to nemusí byť len konflikt minulý, načrtla 28. 9. Čitateľ ostatných slovenských denníkov musí mať pocit, že na Kaukaze panuje mier a prosperita. Jediné správy týkajúce sa tohto regiónu, ktoré uverejnili Pravda a HN, boli spomienky na Beslan a jedna rozšírená správa Ivana Drábeka z Pravdy o Abcházsku.
Okrem spravodajcov využívajú redakcie aj vlastných vyslaných redaktorov. V porovnaní so zahraničnými médiami sa príliš často von nedostanú (redakcie argumentujú finančnými možnosťami) a preto je žiadúce, aby z miesta priniesli čo najviac najkvalitnejších článkov. Obyčajne sa však vyslaní redaktori zameriavajú iba na tému, kvôli ktorej do regiónu išli. Príkladom toho boli nedávne voľby na Ukrajine, kde mali svojho redaktora všetky skúmané denníky. Ich hlavnou témou bol práve boj strán o väčšinu v parlamente, ktorý obhospodárili naozaj zo široka, no svoju prítomnosť nevyužili na nič jedinečné, čím by konkurencii vyrazili dych.
Príkladom toho, ako sa prítomnosť v krajine dá využiť, boli materiály Mireka Tódu z priebehu tureckých volieb, kde okrem dobre pokrytého spravodajstva priniesol aj krátku reportáž o tureckých Kurdoch. Napätie medzi oboma etnikami sa dá považovať za jednu z tém, ktorá v slovenských denníkoch odznieva zriedkakedy (aj to iba v „Krátko“ a „Stručne“). Za pozornosť určite stojí aj reportáž redaktora Pravdy Miloslava Surgoša o práci britských jednotiek v Afganistane. Nadväzoval tak na sériu reportáží z júna.
Zaujímavý je niekedy aj výber témy, ktorú redakcie pokrývajú priamo na mieste. Denník Hospodárske noviny si pripomenuli šieste (čiže nie nijak okrúhle) výročie útoku na dvojičky vyslaním Eriky Mokrej do New Yorku. Redaktorka priniesla množstvo materiálov, otázka však je, nakoľko je práve toto téma hodná služobnej cesty. Za zmienku stojí aj výber tém z Lipska jej kolegu Pavla Novotného. V krátkom slede za sebou sa venoval saskej televízii, novinám a žurnalistickej škole. Predpokladám, že autor využil svoju prítomnosť v regióne (možno na nejakom seminári), ale materiály pôsobia vzhľadom na zameranie novín trochu nekoncepčne.
Z bratislavskej kuchyne
Hľadať nové témy sa však dá aj z bratislavskej redakcie. Ukázal to napríklad Tomáš Hudák zo SME, ktorý si pri príležitosti 60. výročia vzniku Indie a Pakistanu všímal v materiáli (aj keď z prevzatých zdrojov) situáciu indických roľníkov. Ostatné denníky sa uspokojili so spomienkovými správami. Najviac zvyčajne nesledovaných tém sa objavilo v letnom období, kedy denníky potrebujú naplniť svoje strany a tak siahajú aj po témach, ktoré by sa normálne možno do novín nedostali. SME písalo o snahe afrických utečencov dostať sa do Európy, a favelách v Brazílii, Pravda si všimla ako sa žije v Hongkongu pod čínskou správou a tiež ako môže obriezka ochrániť Afričanov pred HIV, Hospodárske noviny zasa riešili vzostup ruštiny.
V oblasti hľadania nových tém je vidieť aj isté rozdiely medzi denníkmi. Kým SME ich nachádzajú najmä v otázke ľudských práv a boju menšín (spomenuté boli materiály Procházkovej alebo Tódu), Pravda prináša skôr iné materiály oddychovejšieho charakteru. Napríklad Andrej Matišák uverejnil 7. 8. ako jediný rozšírenú správu o tom, že magazín Hustler ponúka milión dolárov tomu, kto sa prizná k sexu s vysoko postaveným americkým politikom. Zastúpenie ľahších tém mala Pravda najvyššie spomedzi skúmaných denníkov. Mimo iného sa najčastejšie pýtala, kto uniesol Maddie, najviac zo skúmaných denníkov ju tiež zaujímalo, čo je nové s Nataschou Kampuschovou, ktorá prežila dospievanie v rakúskej pivnici.
Stojí za to si všimnúť, ako sa z okrajovej témy stane téma na titulnú stránku a ako sa k nej stavajú redakcie. Takou je v súčasnosti situácia v Mjanmarsku. Denník SME priniesol už 4. 9. rozšírenú správu o represiách junty voči disidentom a demonštrácie sledoval denne od 20. 9. Že tejto téme prikladali patričný význam značí aj fakt, že do bývalej Barmy vyslali vlastného redaktora – v slovenskej žurnalistike vec nevídaná. Na druhej strane, pre čitateľov denníka Pravda sa boj Mjanmarčanov za slobodu začal krátkou správou 22. 9. , v HN-kách bola prvá zmienka o demonštráciách až o tri dni neskôr, kedy už celý svet o ničom inom nehovoril.
SME je najlepšie
V krátkej analýze, ktorá mala aspoň v skratke načrtnúť, ktorý slovenský denník sa snaží všímať si aj iné ako mainstreamové zahranično-politické témy, mi vyšiel najlepšie denník SME. V uverejňovaní nových správ sa spolieha na svojich spravodajcov, ale aj vlastných redaktorov a hľadá najmä témy týkajúce sa ľudských práv. Súvisí to s celkovým priestorom, ktorý zahranično-politické dianie v SME má, a tak popri hlavných udalostiach môže pokrývať aj iné oblasti. Istý priestor je aj v denníku Pravda, ale jeho redaktori ho často zapĺňajú oddychovejšími témami, čím chcú zrejme bojovať o priazeň čitateľa. Hospodárske noviny dávajú zahraničiu zo skúmaných denníkov najmenší priestor, no občas dokážu originalitou prekvapiť. Tá často súvisí so špecifickou čitateľskou základňou HN-iek. Celkovo však treba povedať, že slovenské denníky sa venujú predovšetkým témam, ktoré pokrývajú aj iné médiá. Na nové veci vyjde viac priestoru až keď „nie je o čom písať“, čím sa vyznačuje najmä letná sezóna.
