Internetové portály denníkov majú kopu výhod – aktuálnosť, video, audio, či pridaný obsah ako sú blogy. Ale ich veľkou nevýhodou je, že kvalita obsahu spravodajstva, ktoré ponúkajú, je nevyrovnaná. Veci, ktoré tlačené verzie neobsahujú, sú často výrazne menej kvalitné. Dva príklady:
Sme.sk včera prebral správu TASR o cenách liekov, ako ma upozornil čitateľ. V úvode sme sa dozvedeli:
Bratislava 11. decembra (TASR) - Kým náklady na lieky rastú v krajinách Európskej únie medziročne približne o 5 percent, na Slovensku to bolo v minulom roku 17 percent, takže štát na ne vynaložil takmer 80 miliárd korún. V tomto roku to bolo zatiaľ vyše 87 miliárd korún.
Napriek tejto skutočnosti ministerstvo zdravotníctva konštatuje, že spotreba liekov na jedného obyvateľa na Slovensku je jednou z najnižších v európskych krajinách. V Dánsku je to približne 10.735 Sk na jedného obyvateľa, vo Švédsku 9724 Sk, v Českej republike 4783 Sk, v Maďarsku 2807 Sk a v SR 2605 Sk.
Zámerom liekovej politiky do roku 2010, o ktorej bude v stredu 12. decembra rokovať vláda, nie je znižovať náklady na medikamenty na úkor zdravotného stavu pacientov, ale dôsledne zabezpečiť, aby liečba bola racionálna a ekonomicky efektívna.
80 či 87 mld korún na lieky? Veď na budúci rok je celý verejný rozpočet pre zdravotníctvo niečo cez 100 miliárd. Každý novinár, ktorý sa venuje zdravotníctvu musí na prvý pohľad tušiť, že tá suma je nezmysel. Tá dnes prerokovaná správa o liekovej politike na vláde informuje:
SR so svojimi 5,5 mil. obyvateľov a s vyše 30 mld. Sk ročnými nákladmi na lieky (navyše je potrebné pripočítať spotrebu voľnopredajných liekov asi za 3 mld. Sk) predstavuje relatívne malý trh s liekmi.
Keď už novinár o toho slovenskom zdravotníctve veľa nevie, no píše o ňom, mohol by aspoň vedieť rátať, či čísla preverovať. Ak je u nás ročná spotreba liekov na hlavu 2605 Sk, tak krát 5,4 mil. to dáva 14,1 miliardy korún, čo je ďaleko od sumy spomínanej o dve vety vyššie – 80 mld Sk. V skutočnosti ak správa uvádza spolu tých 33 mld, tak na obyvateľa to bude zhruba 6100Sk.
Pravda.sk v pondelok uverejnila správu „ Vedci rozlúštili zvláštne správanie opíc “:
Marylandskí vedci vyriešili dlhoročnú etologickú záhadu - správanie a zvyky niektorých druhov opíc močiť si na vlastné nohy.
...Etológovia z Marylandu sledovali opice v rôznych podmienkach a zistili, že teplota okolia a vlhkosť vzduchu nemajú na toto ich zvláštne správanie žiaden vplyv. Skôr sa ukázalo, že močenie nôh môže slúžiť na sociálne účely. Opičí člen komunity sa tak má stať obľúbenejším, či už u samice alebo po prehratom súboji. Dáva najavo, že nie je agresívny. Podľa vedcov sú však ešte potrebné ďalšie štúdie.
Čitateľ Tibor Blažko sa pobavil, ako vedci rozlúštili dlhoročnú záhadu s tým, že treba ďalšie štúdie.
Pri článku je fotka šimpanza so superzdrojom „autor: Internet“(update 14.12: ako ma upozornil vedúci spravodajstva pravda.sk, foto už bolo zmenené a uvedené ako ilustračné). Tiež ma ešte zaujalo, že pravda.sk vlastne cituje ako zdroj textu článok na 21stoleti.cz. Pozrel som si ten originál, a zistil som, že pravda.sk cituje 3 mesiace starú správu („Marylandští vědci rozluštili dlouholetou etologickou záhadu.) Tá bola zase zdrojovaná na American Journal of Primatology. Ten Journal na internete prístupný nie je, ale viaceré renomované americké stránky tú septembrovú novinku o opiciach citovali. A tak som sa dozvedel, že vedci neskúmali nejaké „opice“, ani šimpanzy z obrázku, ale „capuchin monkeys.“ Preložiť si to netrúfam, ale šimpanz to nebude ani náhodou. A mimochodom, hlavná osoba tímu ani nie je z Marylandu, ale z University of Northern Iowa.
Nič čitateľom spravodajských asi neostáva ako pozorne sledovať zdroj správy aj na rešpektovanej spravodajskej stránke a pri online spravodajstve brať tie texty s veľkou rezervou.
Moslim Obama: Marína Gálisová v minulotýždňovom .týždni napísala v článku „Moslim v Bielom dome?“:
Po internete obieha správa, že islamisti majú svojho človeka priamo v amerických prezidentských voľbách. Vraj je to muž, ktorý sa maskuje za kresťana, no v skutočnosti mal moslimskú výchovu, učili ho v madrase a dnes má šancu byť prezidentom.
... Je to Barack Hussein Obama, demokrat a najväčší súper Hillary Clintonovej v boji o nomináciu do volieb.
Barack Obama mohol podobné zvesti čakať. K heslám jeho kampane totiž patrí multikultúrnosť.
... Odtiaľ je už len krôčik k teóriám, že je v skutočnosti moslim, ktorý sa z politických dôvodov hlási k protestantizmu.
Galisová ironizuje o Obamovi, ale ani raz nenapíše (v titulku má dokonca otáznik), že americké médiá už dôkladne vyvrátili tie hlúposti o Obamovi. Galisová ich nazýva správy, teórie, zvesti, hoci by poctivo mala písať o fámach, mýtoch či falošných správach. Ale pre Gálisovú je hlavným cieľom kritika „multikultúrnosti“, nie jej ideologicky príbuzných novinárov, ktorí väčšinu tých fám v USA šíria.
