Po nútenej dovolenke počas predvolebnej kampane bol Grebáč včera už v éteri. Informoval aj o postupe prác firmy, ktorú spoluvlastní mesto Lučenec.
Vedenie Slovenského rozhlasu už takmer mesiac nie je schopné zaujať stanovisko, ako sa vysporiada s poslaneckým pôsobením svojim zamestnancov. Keď vyšlo najavo, že jeho novinári kandidujú na poslancov, nariadilo im dovolenky počas kampane. Odmietlo však uviesť, ako bude postupovať, ak budú novinári aj zvolení.
Väčšina novinárov SRo zvolená nebola. Okrem Grebáča je druhou výnimkou moderátorka Ľubica Laššáková, ktorá sa za Smer-SNS stala poslankyňou v zastupiteľstve v Banskej Bystrici.
Pre informáciu tu sú ďalší novinári či manažéri v médiách, ktorí uspeli tento rok aj v komunálnej politike:
Jozef Mračna, šéf bratislavského regionálneho štúdia STV – ako nezávislý v primátorských voľbách v Malackách neuspel, ale stal sa poslancom zastupiteľstva
Braňo Ondruš, moderátor TV Joj – ako nezávislý sa stal poslancom v Stupave
Branislav Záhradník, poverený vedením STV - za SDKÚ uspel ako poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave, miestneho zastupiteľstva v časti Karlova Ves
Michal Baranovič - konateľ vydavateľstva, ktoré pre petržalský mestský úrad pripravuje Petržalské noviny a pre VÚC zase Župné noviny – za SDKÚ-KDH uspel ako poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva
Radoslav Števčík, šéfredaktor Bratislavských novín – poslancom sa stal za Nezávislé Fórum v miestnom zastupiteľstvo Bratislava-Staré Mesto (v mestskom zastupiteľstve neuspel)
František Šebej, novinár .týždňa prešiel za OKS ako poslanec v miestnom zastupiteľstve v Petržalke
Markizáci Tribula, Frimmer a Pasiar sa kandidatúr pod tlaku vedenia vzdali ešte pred voľbami. Z troch odídených ex-TA3 novinárov uspela len Monika Mannová v miestnom zastupiteľstve v Karlovej Vsi.
Znalosť o politickom pôsobení ľudí z médií pomáha lepšie dešifrovať prácu týchto médií. Prípadne selektovať médiá podľa etiky ich novinárov.
Neúčasť a komunálne voľby: Hoci účasť bola vyššia ako čakali prieskumné agentúry, stále mi v spravodajstve chýbal aspoň nejaký záujem o polovicu potenciálnych voličov, ktoríý nakoniec voliť nešli. Samozrejme pre voľby sú podstatní voliči, ale nepriamo aj nevoliči, aj pre pochopenie možnej zmeny záujmu o komunálne voľby, o ktorej sa pred voľbami toľko špekulovalo. Prečo neosloviť aj nevoličov a nespýtať sa na dôvody ich neúčasti? Televízie v sobotu ponúkli desiatkam voličov priestor na názor, prečo šli voliť, ale len pár (len v STV) malo možnosť sa vyjadriť, prečo voliť nešli.
PS V prvý deň kampane, ešte 15.11., mala Pravda anketu s 5 ľuďmi, či pôjdu voliť – 5 z 5 povedali áno (jedna z nich asi áno). Niečo to hovorí o „vhodnosti“ používania ankety, niečo o odtrhnutosti redakcie od reality.
PS2 Médiá nám pred voľbami opakovali, že vzhľadom na zvýšené rozpočty samospráv ide o najdôležitejšie komunálne voľby. Zaujímavé, že tento argument nepoužili pri parlamentných voľbách - v zmysle, že šlo zrejme o najmenej dôležité voľby z pohľadu objemu spravovaných verejných peňazí (relatívne k HDP).
PS3 Okrem pre tohto autora typickej komentatívnej vložky (Slota sa prepočítal. "Opitý" predchádzajúcimi jasnými víťazstvami podcenil kampaň. Vyhlásenie, že ho prehra "nijako nezranila", vyznieva po sobote ako lacný vtip) v spravodajskom článku o výsledku volieb v Žiline Daniel Vražda v SME napísal:
Harmanovi podľa všetkého pomohla nízka - iba 28-percentná účasť. "Moji oponenti sa zmobilizovali, no a moji priaznivci boli až príliš pohodlní," povedal Slota.
Podľa Štatistického úradu bola v Žiline účasť cez 37%, inak najvyššia z krajských miest.
Opravy: Martin Linhart z TA3 ma upozornil na moju nepresnosť z minulého týždňa:
V utorkovom hodnotení spravodajstva ste spomenuli, že som citoval samochválu Centra právnej pomoci, že sú úspešní. No, až celkom tak to nebolo. Necitoval som ich hodnotenie, že sú úspešní, len som povedal, že sú úspešní pri mediácii. Beriem, že je to možno zlá formulácia, ale chcel som tým len povedať, že sa venujú aj takejto činnosti...
Hmm, to priznanie robí problém ešte väčším - nešlo teda o lacné PR, ale o informáciu, ktorá mohla byť v pohode nepravdiva, lebo nebola ničím potvrdená.
Včera som zas pri sumári mediálnych informácií o voľbe rektorov nezaznamenal dva 5-vetové články o nových rektoroch EU a STU uverejnené v Hospodárskych novinách. Za chyby sa ospravedlňujem, vďaka za reakcie.
