
Zuzana Dančíková, stážistka SPW (Masarykova univerzita, Brno), Gabriel Šípoš
TV Markíza, 26.2.10.(reportáž č.5), novinár zisťuje vývoj v kauze Interblue:
Jana Kaplanová, hovorkyňa ministerstva životného prostredia
Uisťujem všetkých, že minister Medveď v tejto súvislosti intenzívne koná.
Ľubo Schwarzbacher, redaktor
A aký je výsledok jeho intenzívneho konania?
K:: O tom sa verejnosť dozvie, keď nastane vhodný čas.
Sch: Kedy to bude?
K: Keď nastane vhodný čas.
Sch: Môže to byť aj o 10 rokov?
K: Intenzívne koná.
Prácu novinárov vedia do značnej miery sťažiť či uľahčiť hovorcovia, ktorých úlohou je s médiami komunikovať. Ak klamú, neodpovedajú na otázky či nezdvíhajú telefóny, môže verejnosť dostávať neúplné či zavádzajúce informácie. Osobný charakter hovorcov môže na druhej strane brániť ich šéfom v manipulácii – lojalita hovorcu by nemala byť len k svojmu zamestnávateľovi, ale aj k pravde a verejnému záujmu poznať niektoré skutočnosti.
Ako dobre si naši hovorcovia robia podľa žurnalistov svoju robotu? V anonymnej ankete sme novinárov nechali oznámkovať 29 hovorcov, ktorí pracujú či pracovali pre Ficovu vládu, jej ministrov, pre prezidenta a predsedu parlamentu. Pýtali sme sa na kritériá, ktoré obsahuje aj napríklad etický kódex Asociácie hovorcov Slovenska. Či hovorcovia boli dostupní, slušní, či odpovedali pravdivo a k veci.
Oslovili sme novinárov venujúcich sa hlavne domácej politike z celého spektra médií, zo súkromných aj verejnoprávnych, z tlače, rozhlasu, televízie aj agentúr. Dostali sme 65 odpovedí. Zhruba polovica respondentov patrí k tlači, štvrtina k televíziám a zvyšok k rádiám, online portálom a agentúram, resp. sa typovo nezaradili.
Najlepším hovorcom je podľa žurnalistov Peter Stano z ministerstva zahraničných vecí: dá sa takmer vždy zastihnúť, odpovedá na položené otázky k veci, správa sa profesionálne a v podstate nikdy neposkytuje nepravdivé informácie. Až 29 zo 43 novinárov, ktorí majú s ním skúsenosti hodnotí, že svoju prácu robí Stano na jednotku, ďalší trinásti mu dali dvojku. Stano je bývalým redaktorom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Petra Stana tesne nasleduje jeho predchodca na ministerstve Ján Škoda, ktorého prácu ako výbornú hodnotí 25 z 39 novinárov, ktorí s ním spolupracovali. Medzi ďalších veľmi dobre hodnotených hovorcov patria Michal Kaliňák z kancelárie vicepremiéra Čaploviča, Zuzana Čižmáriková z ministerstva zdravotníctva, Stanislav Jurikovič z Ministerstva dopravy a Michal Stuška z ministerstva práce. Všetci získali od novinárov priemernú známku lepšiu ako 2 (na školskej škále od 1 do 5).
Po všetkých stránkach bol podľa novinárov najhorším hovorcom Ľubomír Karásek, bývalý hovorca ministerstva dopravy. Bol takmer nezastihnuteľný, na otázky neodpovedal k veci, správal sa neprofesionálne. Až 24 z 29 novinárov, ktorí mali s ním skúsenosti tvrdí, že svoju prácu robil na päťku. Konkurujú mu bývalí a súčasní hovorcovia ministerstva životného prostredia Peter Višváder a Jana Kaplanová, hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová a bývalá hovorkyňa ministerstva práce Oľga Škorecová. Všetci získali priemernú známku horšiu ako tri. V nezastihnuteľnosti, nedostatočnej vecnosti a v celkovo zlom prístupe k práci podľa novinárov medzi najhorších patrí aj Dagmar Vanečková, bývalá hovorkyňa ministerstva výstavby. Celkové poradie hovorcov podľa novinárskej ankety s priemernou známkou (1 najlepšie, 5 najhoršie)

Pozri podrobné výsledky .
Zrejme nebude náhoda, že ministerstvá s najhoršími výsledkami súčasnej vlády (životné prostredie, výstavba, spravodlivosť, práca a sociálne veci), mali aj jedných z najhorších hovorcov. Pre krajinu najdôležitejší poskytovateľ informácií, Úrad vlády, si bohužiaľ tiež vybral ľudí, ktorí patria podľa ankety k najmenej profesionálnym komunikátorom (Glendová, Ondruš).
Z pohľadu novinárov je ale určite pozitívne, že existuje istá miera spätnej väzby: 4 zo 6 hovorcov, s ktorými sa za súčasnej vlády najťažšie spolupracovalo, svoje posty už nezastávajú (s poznámkou, že Višváder po odchode z ministerstva životného prostredia teraz pracuje ako hovorca Sociálnej poisťovne). Zhodou okolností podľa novinárov dvaja najhorší hovorcovia z obdobia súčasnej vlády, Karásek a Višváder, predtým pracovali pre Markízu. Prvý ako moderátor, druhý dokonca ako šéfredaktor spravodajstva.
Pokiaľ ide o straníckosť súčasných hovorcov, traja najlepší (Stano, Kaliňák, Čižmáriková) aj traja najhorší (Glendová, Kaplanová, Ondruš) pracujú pre nominantov Smeru. Ak všetkých hovorcov rozdelíme podľa koaličných strán, ktoré ministerstvá ovládajú, tak najhorších hovorcov majú nominanti SNS, s priemernou známkou 2,7. Smer aj HZDS sú na tom o trochu lepšie (priemer 2,2).
Čo novinárom na hovorcoch vadí
Silvia Glendová suverénne zvíťazila v počte a rozsahu konkrétnych námietok proti jej prístupu k práci. Novinári jej vyčítajú, že diskriminuje niektoré médiá (predovšetkým denník SME), keď nedvíha telefón, prípadne odmieta odpovedať na otázky, neodpovedá vecne a osobne útočí na novinárov. Novinári upozornili aj na časté prešľapy Jany Kaplanovej a Michala Jurčiho z ministerstva spravodlivosti. Kaplanovej vytkli postup v kauze Interblue, kedy zatajovala ministra, diskriminovala médiá v prístupe k informáciám, poskytovala nepravdivé informácie či nechala novinárov vykázať SBS-kou. Jurči je podľa novinárov neústretový, skladá telefóny, kritizuje novinárov aj ich otázky, a snaží sa ovplyvňovať podobu reportáží.
Osobné útoky, spochybňovanie kladených otázok a snahu ovplyvniť podobu reportáže novinári citovali ako najčastejšie prešľapy hovorcov. Okrem Michala Jurčiho a Petra Višvádera spomínajú aj Mareka Trubača, Erika Tomáša a Branislava Ondruša. Z pohľadu klamstiev či poskytovania nepravdivých informácií žurnalisti najviac kritizujú Ľubomíra Karáska a Petra Višvádera, zo súčasných hovorcov Janu Kaplanovú, Silviu Glendovú a Braňa Ondruša. Pokiaľ ide o vecnosť odpovedí, najhoršie obstáli Karásek, Škorecová a Kaplanová. Takmer dve tretiny novinárov tvrdí, že Karásek takmer nikdy neodpovedal k veci. Zhruba štvrtina má rovnaký problém s Kaplanovou a Glendovou.
Častým problémom je aj diskriminácia podľa typu média (uprednostňovanie televízií) alebo podľa charakteru spravodajstva vo vzťahu k vláde. Denník SME podľa novinárov opakovane diskriminovali pre spôsob akým tento denník píše Stanislav Jurikovič, Silvia Glendová, Peter Višváder a Branislav Zvara. Vybrané médiá uprednostňujú aj Branislav Ondruš (preferuje svojich bývalých kolegov z Joj) a Jana Kaplanová. Kritikou súvisiacou s robením rozdielov medzi médiami a novinármi bol zasypaný aj hovorca prezidenta Marek Trubač.
Horšie ako za minulej vlády
Pri porovnávaní profesionality hovorcov súčasnej vlády s predchádzajúcou sa väčšina novinárov priklonila k zhoršeniu situácie. Necelá tretina žurnalistov vidí výrazné zhoršenie, a ďalšia takmer tretina isté zhoršenie úrovne za Ficovej vlády. Zvyšok nevidí vážne rozdiely medzi úrovňou hovorcov dvoch posledných vlád.

PS Za vyplnenie dotazníka všetkým zúčastneným novinárom ďakujeme, bez ich ochoty by tento článok nevznikol.