18.10.05, Po Kaníkovi zostanú škandály, Patricia Ďurišková (analýza pri odchode Kaníka z vlády), Pravda (vlastník podnikateľ Široký)
Okrem presunu úradov práce Kaník upravil aj pravidlá zamestnávania, ktorými vyšiel v ústrety zamestnávateľom. V novom Zákonníku práce uľahčil podmienky prepúšťania či prijímania do práce, zamestnancom zasa zobral časť voľných dní, keď mali nárok na zaplatenie. Nový Zákonník bol podľa neho prvý krok k zníženiu nezamestnanosti. Napriek jej poklesu však zahraničné štúdie naďalej zaraďujú Slovensko medzi krajiny s vysokou nezamestnanosťou. Zníženie, ktoré vykazujú slovenské úrady práce, opozícia aj ekonómovia pripisujú najmä administratívnym opatreniam, keď vláda sprísnila podmienky na evidenciu nezamestnaných na úradoch práce.
22.03.07, Valec práce, Patricia Ďurišková, Žurnál (vlastníci podnikatelia Kováčik a Fiľo)
Áno alebo nie, má sa Zákonník práce vôbec zmeniť? Odborníci varujú pred príliš veľkou ochranou zamestnancov. Vládny Smer si zatiaľ nedá povedať.
...
Odborári zatiaľ na zmenách trvajú, hoci ešte pred štyrmi rokmi po dlhých diskusiách súhlasili aj so súčasným Zákonníkom práce. Dnes už tvrdia, že sa zmenila doba. ,,Podmienky sú už iné, nezamestnanosť klesla, nie je dôvod na taký liberálny Zákonník práce. Navyše sa v praxi ukázalo, do akej pozície sa zamestnanci dostali, že sa ustanovenia zo strany zamestnávateľov často zneužívajú," obhajoval navrhované úpravy predseda OZ Chémia Juraj Blahák.
Nezamestnanosť sa síce podľa štatistík na Slovensku znížila, stále je však druhá najvyššia v EÚ a sú regióny, kde presahuje 20 percent. Okrem toho neubúda dlhodobo nezamestnaných, pre ktorých je výhodná akákoľvek forma práce, aby získali pracovné návyky. ,,Jediný nástroj na ďalšie znižovanie nezamestnanosti je vytváranie nových pracovných miest, čo však navrhovaná novela Zákonníka práce potláča," zhodnotila aj bývalá ministerka práce Iveta Radičová (SDKÚ). Navyše, ako pripomenula, aj v Európe prevláda trend, keď sa uvoľňujú pracovné vzťahy a čoraz viac ľudí je zamestnaných inou formou než v riadnom pracovnom pomere. ,,Takých pracovných miest je v Únii 40 percent a každoročne ich pribúda," spresnila Radičová. Aj z tohto pohľadu by boli teda úpravy Zákonníka práce, ktoré Robert Fico sľúbil odborárom ako odmenu za predvolebnú podporu, krokom späť.
Raz je teda súčasná podoba Zákonníka práce neúčinná, lebo aj po rokoch jej platnosti nezamestnanosť ostáva vysoká. Dnes je zase ten súčasný Zákonník dobrý, lebo nezamestnanosť ostáva aj po poklese relatívne vysoká, a terajší zákonník je účinný pri jej znižovaní...
Ďurišková v celkovom predvolebnom hodnotení Kaníka ako ministra v máji minulého roka sama ani jeho Zákonník práce nespomenula vo vymenúvaní jeho pre a proti (hoci ňou citovaný expert áno jednou vetou, ale nie v spojení so znižovaním nezamestnanosti).
PS Dlhodobo nezamestnaných u nás absolútne ubúda už roky, ako som vyčítal nepochopenie problematiky Ďuriškovou pred viac ako rokom. To len tak na okraj.
Spor o vlastníctvo bytu: Marek Poracký ma upozornil na problémovú pasáž v reportáži Lýdie Kokavcovej v Reportéroch na STV:
Okresný súd v Banskej Bystrici však rozhodol, že platí cena v kúpnej zmluve, teda do tridsaťtisíc korún za jeden byt.
... Firma Jade sa proti rozsudku odvolala a Krajský súd zrušil rozhodnutie, ktoré platilo rok a pol. Byty teda už nemali patriť ľuďom, hoci za ne zaplatili. Odvolali sa a začal sa spor o vlastníctvo. Zrušené boli totiž aj vklady v katastri.
Ak sa Jade odvolala proti rozhodnutiu okresného súdu, tak nemohlo platiť rok a pol, lebo odvolanie má odkladný účinok, spor jednoducho pokračoval ďalej bez právoplatného rozhodnutia.
Samovraždy detí: Zaujal ma príspevok Juraja Mravca v Reportéroch STV:
V posledných týždňoch sa rozrástla otrasná štatistika samovrážd detí a maloletých. Obesený dvanásťročný Juraj z Prešova a sedemnásťročný Matúš z Jánoviec, predtým deviatačka Gabika z Nižného Žitkova a ešte o čosi skôr, pätnásťročná Stanka z Turčianskych Teplíc. Predchádzalo týmto tragédiám šikanovanie?
To „o čosi skôr“, ako sa dozvieme následne, je pred tromi rokmi... Ale iné je väčší problém: ako ma upozornil Marek Poracký: prečo Mravec neponúkne žiadne štatistiky? Rastie počet detských samovrážd (pokusov), alebo nie? Ako "otrasná" je tá otrasná štatistika? Ja som získal čísla za roky 2000-2005. Pri takých malých počtoch ťažko odhadovať trendy, ale ak, tak to vyzerá na mierny nárast v skupine 15 až 19-ročných, inak stabilita.
samovraždy /pokusy | ||||||
skupina od 0-14 rokov | 1 /20 | 2 /23 | /18 | 2 /18 | /26 | /13 |
skupina od 15-19 rokov | 14 /111 | 14 /106 | 13 /147 | 17 /145 | 16 /125 | 17 /121 |
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, prepočty GŠ
Reportáž skúma, či za samovraždami nedospelých je šikanovanie. Ako neskôr zistíme, ide o tak široký pojem , že by snáď bolo dobré rozdeliť ho na podskupiny (škola – spolužiaci či učitelia, rodičia – v dobrej či zlej viere, a iné...). Každý z nich má snáď iné príčiny a iné riešenia.
Z piatich prípadov, ktoré nám Mravec ponúkne je jeden jasne škola – spolužiaci. Ten prvý v reportáži, kde už teraz dospelý chalan o tom hovorí. Popisuje prípad 8-10 rokov starý. Chalan nič nehovorí, žeby sa vôbec kedy pokúsil o samovraždu.
Ďalšie tri, ktoré skončili samovraždami, sú nejasné. V jednom sa dozvieme, že dievča (podľa príbuznej) bolo údajne šikanované v dobrej viere, čo má znamenať, že ho jej rodičia (babka) boli príliš ambiciózny, tlačili dieťa do priveľa aktivít a očakávali jeho úspech všade, čo dievča nezvládalo, a nakoniec to riešilo samovraždou. Z reportáže sa nedozvieme, aké to aktivity a vlastne mala a či to bolo ozaj niečo nezvyčajné. Spomína sa všeobecne zanedbanie rodičmi, ktorí boli rozvedení a s dieťaťom sa často nevideli.
V druhom prípade z Prešova sa dozvieme, že chlapec žil v adoptovanej rodine, lebo jeho rodičia zomreli pri autonehode. O faktore šikanovania v jeho prípade sme sa nič nedozvedeli.
V treťom prípade z Trebišova Mravec hovorí o vlastných informáciách o šikanovaní v škole, cituje kamarátku dotyčného dievčaťa, ktorá to opisuje ako „hovorilo sa o tom,“ ale kamarátka nepotvrdí, že samé dievča sa na to sťažovalo, ani to, že by to sama videla, keď už bola jej kamarátkou.
No a v poslednom prípade Mravec opisuje neúspešný pokus o vraždu, ale po príčine veľmi nepátra. Opisuje ho len ako hádku s bratom o bicykel.
Ako možné riešenia reportér spomína sociálne tréningy v školách, lepšiu prácu či vzdelanie školských psychológov. No dva z piatich prípadov spomenutých v reportáži by sa to ale nedotklo, lebo ich príčinou boli podľa všetkého mimo školy.
Škoda, v reportáži bolo množstvo zaujímavého materiálu, no mohla byť lepšie štrukturovaná. Mohla sa buď sústrediť na školy, alebo rozobrať hlavné príčiny samovraždy nedospelých u nás s pomocou čísel, a hľadať najlepšie možnosti riešenia.