Valáškov článok o udalostiach vo firme Sony je z augusta minulého roka, azhruba 750 z jeho 1400 slov je veľmi podobných na časti veľkéhomateriálu Financial Times (FT) z júla. Podobne ako v januárovom článku ide o viacero prípadov voľnejšieho, nie doslovného prekladu, v inýchčastiach zase ide o rešeršové krátenie z pôvodného obsahu, či zmenupriamych citátov na nepriame a všeobecne-anonymné (napr. „vedeniefirmy“ namiesto Mr X, „analytici komentujú“ namiesto analytik Mr Ypovedal). FT, ani iné médium ako zdroj informácií nie sú nikde v článkuTRENDU uvedené.
Valášek si v rozhovore so mnou chybu neuvedenia zdroja priznáva a ľutuje ju. Podklady k článku už nemá, a preto nevie povedať, či použil zdroje FT až v takom rozsahu, ako som ja našiel, pretože niektoré časti mohli pochádzať z primárnych zdrojov Sony (napr. tlačové správy) a byť spoločnými pre FT aj jeho článok.
Téma: Update o Sony Corporation rok po nástupe nejaponského manažéra
Andrew Edgecliffe-Johnson and Michiyo Nakamoto, The Financial Times, 21.6.06: Year of candour and resolve starts to energise Sony
Martin Valášek, TREND, 4.8.06: S robotickým psom odišla aj stará firemná kultúra
(vyňatky z FT nie su v poradí, ako boli v článku)
TREND:
Keď minulý rok zasadol do kresla šéfa Sony Američan Howard Stringer, našli sa skeptici, ktorí sa obávali potenciálnej kultúrnej disharmónie medzi zahraničným lídrom a typickou japonskou spoločnosťou. Alebo poukazovali na to, že novému kormidelníkovi chýbajú skúsenosti so spotrebnou elektronikou, ktorá je corebiznisom firmy.
FT:
When Sir Howard was appointed, analysts and commentators devoted as much attention to the potential for cultural dissonance between a foreign leader and a company that embodied Japan’s post-war renaissance as to the financial and strategic tasks he faced.
Sir Howard, who came to the job with no experience of the core electronics business, has never underestimated the depth of that divide.
opis výročného stretnutia manažmentu, úvod v oboch článkoch:
Dobrý príklad, akým prerodom prešla firma v ostatných dvanástich mesiacoch, bol výročný míting manažmentu. V minulosti išlo o nudné podujatie, na ktorom si manažéri Sony z celého sveta vypočuli sériu letargických prezentácií. Pravidlá firemnej hierarchie boli cítiť všade. Najlepšie miesta vpredu obsadili top manažéri. Inžinieri a vývojári sedeli za nimi. Tentoraz bolo všetko inak. Najkomfortnejšie kreslá nepripadli top manažérom, ale mladým softvérovým inžinierom....
Keď H. Stringer začal rozprávať, nešetril úprimnou kritikou, ktorá bola predtým v pyšnej firme vzácna. Oznámil, že v digitálnom veku musí šesťdesiatročná spoločnosť zmeniť orientáciu – z produktovej na zákaznícku.
...Prítomných zaskočil aj ďalší krok. Namiesto série prezentácií nasledovalo vystúpenie zákazníka, ktorý v posledných rokoch používal viacero produktov Sony. Na pódium prišiel Steven Spielberg, aby vysvetlil, ako ho môže spoločnosť v najbližších rokoch najlepšie uspokojiť.
For as long as anyone could remember, Sony’s annual management meetings had been a homage to hierarchy. Top brass, flown in from around the world, would be seated at the front of the hall, lower ranks relegated to less comfortable seats at the back, for a day of dry presentations from the leadership.
But when managers converged on Tokyo late last month, there was a surprise in store. First Sir Howard Stringer, Sony’s new chairman and chief executive, strode on to the stage and told them that, in the digital age, the 60-year-old company must shift its focus from the product to the customer.
Then came the coup de théâtre. He had, he deadpanned, invited a customer who had used many Sony products over the years to explain how the company could best serve him in the years to come. On walked Steven Spielberg.
... But to long-serving executives at the conference, the true moment of iconoclasm had come at the start when 80 young software engineers were shown to the best seats in the hall.
****
Odkaz H. Stringera je zreteľný. Aby Sony dobyla stratené pozície, musí zmeniť staré spôsoby práce a prekopať archaickú firemnú hierarchiu. Nové vedenie neustále opakuje vetu: „Robme produkty, ktoré zákazníci naozaj chcú, radšej, ako sa nechať uniesť technológiami, pre ktoré nemusí existovať trh.“
The message was clear: to regain its lead, Sony must challenge the old ways of working and up-end the old pecking orders.
... Mr Chubachi has also had to spread the word that Sony needs to make products that consumers really want, rather than getting carried away by ground-breaking technology for which there may be no real market.
****
Kým zmenu kultúry ťažko merať, reštrukturalizačné kroky sa dajú vyčísliť jednoducho. Rok po ohlásení ozdravného plánu odišla polovica z plánovaného počtu ľudí a výrobné stroje sa zastavili v jedenástich fabrikách. Celkovo ich má byť zatvorených štrnásť.
Aktivít, ktoré nepatrili ku corebiznisu, sa Sony postupne zbavuje. Predala sieť reštaurácií Maxim’s de Paris a zastavila vývoj niektorých produktov, napríklad robotického psa.
.... Analytici komentujú návrat corebiznisu Sony do zisku ako prvý pozitívny výsledok prebiehajúcej reštrukturalizácie. Podľa nich je firma z najhoršieho vonku a postupne sa zotavuje.
... Podľa Ryojiho Chubachiho, prezidenta Sony a najbližšieho spolupracovníka H. Stringera, „sme stále iba na polceste“.
According to Ryoji Chubachi, Sony president and Sir Howard’s closest Japanese ally in the company, “We are still only halfway there.”
... More than half the planned job cuts have happened, 11 of the 14 factories marked for closure have gone and he has made symbolically important breaks with Sony’s past. Non-core businesses such as its Maxim’s de Paris restaurant chain have been sold, 45 retired senior managers have been told their services as costly “advisers” are no longer required and a sprawling product line has been trimmed of robotic dogs and other distractions.
... “I can’t really see clearly what Sir Howard has done,” says Hiroshi Takada, consumer electronics analyst at JPMorgan in Tokyo. But he concedes that Sony is over the worst, saying: “They are standing at the entryway to recovery.”
****
Napriek oživeniu v ostatnom kvartáli musí H. Stringer analytikom a akcionárom naďalej dokazovať, že má jasnú víziu budúcnosti. Ďalšie zmeny sú nevyhnutné, ak chce Američan vrátiť Sony primát vedúcej značky v spotrebnej elektronike.
... Today the 64-year-old Welshman will be on another stage in Tokyo, facing shareholders at Sony’s annual meeting who are hungry for reassurance that, a year into the job, he has a clear vision for its future. Speaking in London beforehand, Sir Howard pronounced Sony on track to hit the targets he set out last year but acknowledged that further profound changes were needed before it could reclaim its status as the world’s leading consumer electronics brand.
****
Výsledky Sony v ostatných dvanástich mesiacoch najlepšie charakterizuje slovo zmiešané. Firma musela viackrát znížiť prognózy finančných výsledkov, odložila uvedenie jedného z kľúčových produktov – konzoly PS3 a nedokázala predísť nastávajúcej vojne nových DVD formátov.
Kým Sony presadzuje štandard Blue-Ray, Toshiba preferuje HD DVD. A reputácia firmy utrpela, keď vyšlo najavo, že hudobné cédečká z produkcie Sony-BMG obsahovali ochranu proti kopírovaniu, ktorá zvyšovala zraniteľnosť počítačov proti vírusom.
...
Navyše, dosiahnuté úspechy ich kompenzujú. Azda najviac pozdvihlo morálku firmy ťaženie LCD televízorov Bravia, ktoré už dobyli prvé miesto na americkom trhu.
It has been a year of mixed fortunes. First, Sony was forced to cut its earnings forecasts severely. Then it had to delay the launch of the PlayStation 3 games system before failing to head off a DVD format war with Toshiba, which is betting on a rival second-generation technology. He has also been distracted by a trouble-dogged joint venture that he negotiated before taking the Sony helm. Less than 18 months after he combined Sony’s recorded music assets with those of Bertelsmann, Sony-BMG was shaken by a power-play initiated by his German partner. Sony was also savaged by bloggers when it was discovered that CDs sold by the music business contained copyright protection software that could make users’ computers vulnerable to virus attacks.
Within a group that had become used to harder knocks, however, such setbacks have been eclipsed by notable wins. Most important, the success of Bravia, its new liquid crystal display television range, has allowed it to reclaim the lead in the US television market.
***
Manažéri dbali na silnú komunikáciu tohto odkazu k zamestnancom, aby všetci vyvinuli mimoriadne a koordinované úsilie na obnovenie stratenej slávy. No tradičný kráľ hrubých katódových televízorov musel najskôr prehltnúť horkú pilulku, keď požiadal rivala Samsung o spoluprácu vo výrobe tenkých panelov.
Sony má dlhoročné skúsenosti s dolaďovaním kvality klasických televízorov, ale jej staršie ploché modely spotrebiteľov neohúrili. Preto firma vytvorila s juhokórejským tigrom spoločný podnik. Nové produkty pod novou, dobre komunikovanou značkou, mali úspech, ktorý prekvapil aj japonských manažérov.
Televízory Bravia prinavracajú firme stratenú česť a sú jedným z prvých plodov zmien, ktoré sa vo firme udiali. Ich úspech je výsledkom hlbšej spolupráce v rámci firmy a zákaznícky orientovanej kultúry.
A third reason for Bravia’s success is that the need to revitalise its television business galvanised the workforce, Mr Chubachi says. ... When employees got that message, he adds, they worked together as one to restore Sony’s supremacy.
...Sony – the undisputed king of television sets in the days of chunky cathode-ray tubes – had to swallow its pride and appeal to Samsung for help in making the panels... Once it had agreed to a manufacturing joint venture it had to transform an old factory into a state-of-the-art plant... The result fuelled a demand for Bravia that has surprised even Sony executives... Ryoji Chubachi, president, attributes the success of Bravia to three main factors. First, he cites the advanced picture quality Sony was able to achieve. Unlike previous Sony forays into the LCD market, Bravia incorporates technologies unique to the company, Mr Chubachi says... A second reason for Bravia’s success was the branding, according to Mr Chubachi. ... The story of how it bounced back offers an insight into the collaborative and consumer-focused culture.
***
Popri preklápaní televízorov do zisku nesmie Sony zabudnúť na ďalšie kľúčové produkty. Napríklad svoju prvú digitálnu zrkadlovku s označením Alpha a predovšetkým PlayStation 3.
Biznis s hernými konzolami nikdy nebol jednoduchý. Vyžaduje mohutné investície a dlhodobé dotovanie predaja. Každá z predchádzajúcich dvoch generácií konzol oslovila 100 miliónov spotrebiteľov. No obe boli spočiatku stratové a ich nástupca nebude iný.
The most immediate goal, however, is successfully to launch a number of new products. While Sir Howard mentions the Alpha digital SLR camera and the Reader, an electronic book technology he has championed, he leaves no doubt that the PlayStation launch, now expected in November, will be the most important.
The last two models of Sony’s games console have sold 100m units each. But each initially lost money and PS3 will be no different.
****
A tentoraz je riziko vyššie ako v minulosti. PS3 bude obsahovať DVD mechaniku Blue-Ray s vysokou kapacitou a úspech či neúspech konzoly do veľkej miery ovplyvní bitku s konkurenčným formátom HD DVD, ktorú spolu s partnermi vyvíja Toshiba. Okrem toho, dve tretiny polovodičového biznisu Sony súvisia s PlayStationom. Ak sa nebude predávať dobre, utrpí aj biznis s čipmi.
This time round, however, there is even more at stake. Each box will include a Blu-Ray player, potentially taking Sony’s next DVD technology into living rooms around the world... Its success is doubly crucial because two-thirds of Sony’s semiconductor production will be channelled to PS3. If PS3 does not sell, it will affect not only Sony’s games business but its chip business as well, Mr Takada notes.
****
Azda najväčšia výzva pre Sony je ohroziť iPod a dobyť dávno stratené pozície v segmente prenosných hudobných prehrávačov. Vedenie firmy bitku napriek počiatočným nepresvedčivým výsledkom nevzdáva.
Plánuje uviesť nový prehrávač, ktorý nemá byť iba kópiou iPodu, a dúfa, že bude v nastávajúcej bitke konečným víťazom. Nádeje môže firma oprieť o spoločný podnik so švédskym partnerom – firmou Sony Ericsson, ktorá vlani predala 31 miliónov mobilov s funkciou prehrávania hudby.
Predstavitelia Sony Ericssonu tvrdia, že samostatné MP3 prehrávače budú mať na celkovom predaji vreckových hudobných zariadení čoraz menší podiel.
Perhaps the company’s most symbolic challenge will be to produce a portable music player successful enough to topple the Apple iPod and allow Sony to reclaim the ascendency it once enjoyed, courtesy of the Walkman. Mr Chubachi says: “We won’t give up. We will bring out a Sony-like Walkman, not an Apple copy. We want to be the final winner.”
Its best hope may lie in the Sony Ericsson joint venture, which sold 31m MP3-enabled mobile phones last year, just shy of the number of iPods sold by Apple. “Dedicated MP3 players [such as the iPod] will become a smaller and smaller part of the mobile music industry,” argues Miles Flint, head of Sony Ericsson.
Šéfredaktor TRENDU Rado Baťo reaguje:
Je evidentné, že v tomto článku Martin Valášek použil zahraničný zdroj (Financial Times) bez toho, aby to uviedol. Nevidím zmysel, aby som polemizoval o miere, v akej odpísal informácie. Vzhľadom na to, že ide o opakovaný prípad a nielen individuálne zlyhanie, vyhodnotil som situáciu ako vážnu. O tom, že akékoľvek plagiátorstvo je v rozpore s pracovnými postupmi, ktorými sa majú autori článkov v TRENDE riadiť, azda hovoriť nemusím.
Mojím cieľom je zabezpečiť, aby sa takáto situácia v budúcnosti neopakovala a budem to interne riešiť. Zároveň ti navrhujem, aby si v rámci projektu SPW na tom s redakciou TRENDU spolupracoval. Moja predstava je taká, že by jeden človek z TRENDU a jeden človek zo SPW (ty alebo niektorý zo stážistov) skontrolovali články v TRENDE povedzme za posledný rok a vyhodnotili spôsob, akým narábajú so zahraničnými zdrojmi. Metodiku, spôsob výberu textov a referenčných zahraničných zdrojov by sme si, samozrejme, museli dohodnúť. Je jasné, že nie je možné skontrolovať každý článok.
Zistenia by si potom publikoval na blogu SPW. Ja by som o nich informoval v TRENDE spolu s prípadnými opatreniami, ktoré by z nich vyplynuli. Náklady spojené s celým týmto procesom by zaplatil Martin Valášek.
PS Po mojom minulotýždňovom popise plagiátorstva TREND uverejnil v tlačovej verzii ospravedlnenie, ktoré pripojil aj k samotnému článku online. Je to prvýkrát, čo u nás vidím, že niekto vie slušne oznámiť tento prešľap aj v online verzii pôvodného článku. Dobrá inšpirácia pre ostatných.
