Obraz autoritárskych režimov v slovenských denníkoch

Mjanmarsko získalo vďaka svojim mníchom v posledných týždňoch perfektné PR. Demonštrácie proti junte sa stali jednou z hlavných tém svetových médií a mnohí ľudia otvárali atlasy a „googlovali“ mapy, aby zistili, kde sa vlastne bývalá Barma nachádza. Dovtedy sa tejto krajine nevenovalo toľko pozornosti a tak aj jej režim bol pre mnoho Slovákov neznámy.

Práve prostredníctvom médií si ľudia vytvárajú obraz o jednotlivých diktatúrach. Sledoval som preto, nakoľko slovenské denníky pokrývajú nedemokratické krajiny. Skúmané boli Pravda, SME a Hospodárske noviny v období 1. 10. 2006 až 1. 10. 2007. Pri výskume som vychádzal z rebríčku, ktorý zostavili za rok 2006 analytici The Economist Intelligence Unit - EIU. (metodika výskumu bola načrtnutá aj v Slovak Press Watch). Tento rebríček zaradil pod hlavičku autoritatívne 55 krajín, z ktorých som vybral najhorších 10, ako aj iné sledované a dôležité autoritárske režimy. Vyhľadával som len články, v ktorých sa spomínali porušovania ľudských a politických práv, demokratické procesy ako aj samotní diktátori. Výsledky som zoradil do nasledujúcej tabuľky (výber najzaujímavejších 30 z 55 krajín - poradie je podľa autoritárskosti režimu, od najhoršej Severnej Kórey):

Pozn.: v podrobnej tabuľke pozri aj pomer rozšírených a krátkych materiálov a rozdelenie podľa jednotlivých denníkov

Z celkového počtu sa najviac zmienok o problematike vyskytovalo v SME, trochu menej v Pravde a najmenej v Hospodárskych novinách. SME za posledných 12 mesiacov neponúklo ani jednu správu o 6ich z 55 30 vybraných rebríčkových krajín, Pravda o 8ich a HN o 16ich. To súvisí aj s celkovým rozsahom zahraničia v HN-kách (1 až 1,5 strany verzus 3 strany zvyšných denníkov). Pri porovnaní SME a Pravdy sú pri niektorých krajinách rozdiely markantné: napríklad Čína a Bielorusko sú v SME výrazne sledovanejšie ako v Pravde. Na druhej strane redaktori Pravdy si viac všímali africké krajiny Sudán a Kongo.

Kuba prvá vďaka chorému Castrovi

Tabuľka ukazuje, že spomedzi nedemokratických režimov stránkam našich denníkov za posledný rok vládnu Kuba a Bielorusko. „Ostrov slobody“ posadili na prvé miesto správy o chorom, údajne mŕtvom a zázračne vyliečenom Fidelovi Castrovi, ktoré celkovo tvorili viac než polovicu z uverejnených informácií. Druhé miesto patrí Bielorusku a najmä jej opozícii a odhliadnuc od chorého Castra sa dá povedať, že naše denníky najviac sledujú práve represie Lukašenkovho režimu. Vzhľadom na to, že Bielorusko je k Slovensku najbližšia diktatúra, sa javí tento fakt ako pochopiteľný (navyše sa smerom k Bielorusku aj Kube vyvýjajú aktivity aj naše mimovládky). Na druhej strane režim v rovnako európskom Azerbajdžane si okrem dvoch materiálov priamo z Baku od redaktora Pravdy Miloslava Surgoša nik nevšímal.

Tretie miesto v pokrývaní diktatúr patrí Sudánu, najmä kvôli situácii v provincii Dárfúr (najviac v Pravde). Tá je považovaná v súčasnosti za oblasť najväčšej humanitárnej katastrofy a tak je jej sledovanie namieste. Napriek tomu však slovenské denníky, možno aj z nedostatku zdrojov, informovali v prevažnej miere iba o vyjadreniach svetových politikov, OSN, či hollywoodskych hviezd vo vzťahu k Dárfúru. Informácií priamo o situácii v regióne bolo minimum. Zvláštny prípad je aj už spomenuté Mjanmarsko. To sa umiestnilo na štvrtej priečke, ale najmä zásluhou septembrových demonštrácií, ktoré boli celosvetovo sledovanou témou. Dovtedy režim barmskej junty sledovalo sporadicky iba SME (6 správ), Pravda (1 krátka správa) a Hospodárske noviny (0) takmer vôbec.

Na ďalších miestach sa umiestnili diktatúry, ktoré patria medzi významné zahranično-politické krajiny. Čína, Pakistan, Severná Kórea aj Irán sa v našich denníkoch objavujú pravidelne, prevažne však z iných ako demokratických a ľudskoprávnych dôvodov. Jadrové programy Severnej Kórey a Iránu patrili k najpokrývanejším témam, o Číne sa písalo najviac v súvislosti s hospodárskym rastom a medzinárodným postavením, a Pakistan sa často objavuje ako dôležitý spojenec v boji proti terorizmu. Sporadicky si však médiá všimnú aj autoritatívne spôsoby týchto režimov (naposledy bol významne pokrývaný boj pakistanského prezidenta Mušarráfa s opozíciou). Na pozornosť sa však v tomto smere môže sťažovať Sýria: u ďalšieho člena rozšírenej "osi zla si slovenské denníky v otázke ľudských práv všímali iba uskutočnené voľby. Rovnako nesledované sú aj arabské krajiny označované za spojencov v boji proti terorizmu, napríklad Saudská Arábia (podľa EIU deviata najhoršia diktatúra) alebo Jordánsko.

Afrika – biela mapa

Najviac nedemokratických krajín v rebríčku má Afrika – 28 (v Top 10 hneď päť krajín). No z tohto počtu si slovenskí novinári častejšie všímali iba štyri: okrem už spomenutého Sudánu ešte aj Kaddáfiho Líbyu, Mubarakov Egypt a Mugabeho Zimbabwe. Líbya bola pokrývaná najmä kvôli kauze bulharských sestričiek (vyberal som iba materiály, kde sa priamo hovorilo o ich mučení a nedemokratickosti Kaddáfiho režimu). Zaujímavý je aj prípad Zimbabwe. Zmienky o Mugabeho režime prináša slovenskej verejnosti z Johannesburgu spolupracovník SME Roman Lipták, zvyšné denníky, možno aj preto, že im podobný zdroj chýba, o tejto krajine informujú menej (Pravda), resp. vôbec (HN).
Relatívne pokrývané boli aj útoky egyptskej vlády voči médiám (aj keď prevažne iba v SME). V súvislosti s Egyptom stojí za povšimnutie aj porovnanie regiónu. Podobne nedemokratické sú aj severoafrické Alžírsko, Tunisko a Maroko, no zmienka o týchto krajinách je v slovenských denníkoch výnimočná - aj keď ide o slovenskými turistami vyhľadávané destinácie. Podobne sa dá porovnať aj región strednej Ázie, kde sú všetky postsovietske krajiny (s výnimkou Kirgizska) zaradené medzi autoritatívne štáty. Výraznejšie sa však písalo len o Kazachstane (kvôli voľbám) a Turkmenistane (kvôli smrti Turkmenbašiho). Uzbekistan, podľa rebríčka ôsmy najhorší režim na svete, si slovenské médiá za posledný rok vôbec nevšímali.
Ostatné africké krajiny sú zanedbávané, až ignorované. Nigéria sa spomenula aspoň v čase volieb. Ide pritom o ôsmu najľudnatejšiu krajinu sveta (13krát väčšia krajina ako taká Kuba dostala teda za posledný rok v našich denníkoch 7krát menej zmienok). Horúci bol posledný rok aj v Demokratickej republike Kongo. Bližšie o tejto krajine zmietanej povstaleckými bojmi však informovala iba Pravda (4 rozšírené správy). Len pre porovnanie, oveľa viac materiálov uverejnila napríklad poľská Gazeta Wyborcza alebo české Hospodářské noviny, ktoré do krajiny vyslali aj svojich redaktorov. Súvisí to, samozrejme, aj s ekonomickou silou poľského a českého mediálneho trhu.

Čo si myslia slovenskí čitatelia online?

Na záver chcem ešte dať do pozornosti anketu, ktorú na svojej stránke uverejnilo aktuálne.sk. Publikovalo ju vedľa správy o americkom akademikovi Davidovi Wallechinskom, ktorý zostavil rebríček 20-tich najväčších súčasných diktátorov, a redaktori sa pýtali čitateľov, ktorého z uvedených vládcov pokladajú za najväčšieho tyrana. Trojica Putin, Kim Čong-il a Lukašenko získala dohromady vyše 82 percent, ostatné mená, z ktorých mnohé môžu priemernému Slovákovi pripadať dosť neznáme, výrazne zaostali. Len pre porovnanie, rovnakú anketu robilo aj aktuálne.cz. Trojica na čele zostala rovnaká, aj keď súčet ich percent bol nižší, ale napríklad kamerunský diktátor Paul Biya získal až takmer 9 percent.
Kritérium demokratickosti krajiny a diktátorstva jednotlivcov splýva iba čiastočne (napríklad Putinovo Rusko sa nachádza mimo autoritatívnych krajín v rebríčku The EIU). V ankete aktuálne.sk navyše chýbalo pár známych mien diktátorov-celebrít a určite nejde o žiadnu reprezentatívnu vzorku národa. Napriek tomu si myslím, že výsledky celkom dobre odzrkadľujú zúžený obraz, ktorý slovenským čitateľom prinášajú o nedemokratických krajinách slovenské mienkotvorné denníky.