Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska je obraz Cirkvi v slovenských médiách „misijný“. „Cirkev bude do určitej miery vždy znakom protirečenia. Bude vydávať svedectvo o pravde, ktorá nebude vždy ani populárna, ani pohodlná. To si však nemôžeme popliesť s neprofesionalitou. Je potrebné v oblasti médií pracovať profesionálne, no treba prijať aj fakt, že Cirkev nebude vnímaná vždy pozitívne. Nečakáme, že nás budú médiá chváliť, ale chceme, aby sa k nám stavali objektívne,“ hovorí Jozef Kováčik.
Redaktorka denníka SME Zuzana Uličianska si myslí, že „väčšina stúpencov cirkvi má a bude mať ku katolíckej cirkvi pozitívny vzťah bez ohľadu na to, čo o cirkvi hovoria médiá. Mnohých tzv. „liberálov“ ich zas akákoľvek zmienka o cirkvi len utvrdzuje v ich presvedčení, že by sa povedzme nemala cirkev financovať zo štátnych prostriedkov. Dôvodom je jednostranná výchova na oboch stranách. Média sa podobne ako politici trochu poučili v tom, že je nebezpečné cirkev priveľmi kritizovať, neprispieva to totiž na Slovensku k zvýšeniu čítanosti či k zvýšeniu popularity nejakej strany.“
Akým spôsobom sa hlavné slovenské médiá stavajú ku cirkvi? Skúmali sme, či sa správy a iné príspevky týkajú domácich alebo zahraničných udalostí a či tvoria pozitívny, neutrálny alebo negatívny obraz Rímskokatolíckej cirkvi (RKC). Sledovali sme denníky SME a Pravda a televízie Markíza a STV v období od 1.1.2006 do 18.12.2007. Každý mediálny výstup bolo treba začleniť do spomínaných kategórií, no toto hodnotenie a samotné rozčlenenie podlieha subjektívnemu pohľadu na vec.
Ako pozitívne boli vyhodnotené tie príspevky
- kedy médiá informovali o heroizme kňaza, ktorý neváhal obetovať svoj život za komunizmu,
- keď médiá dali väčší priestor zástupcom RKC, napr. komentáre Mons. Františka Tondru (predsedu Konferencie biskupov Slovenska) v denníku SME,
- keď sa pápež angažoval v ekologickej oblasti a obliekol si zelené rúcho,
- keď sa cirkev v spolupráci s políciou aktivizuje proti nehodám,
- alebo keď slovenskí a maďarskí biskupi prosili o vzájomné odpustenie.
Ako neutrálne boli vyhodnotené tieto príspevky:
- bežné správy z prostredia domácej RKC, príp. informácie z Vatikánu,
- správy z pápežských zahraničných návštev,
- informácie o novom spôsobe liturgie,
- citáty z pápežských a biskupských posolstiev.
Za negatívne boli považované mediálne prejavy
- o spolupráci kňazov s ŠtB,
- o sexuálnych škandáloch kňazov,
- o odsúdených kňazoch za iné priestupky,
- o tom, ako podľa médií zlyhala cirkev v minulosti, príp. ako nevie zaujať k minulosti jasné stanovisko,
- o spájaní biskupa Jána Vojtaššáka s fašistickými gestami či postojmi,
- o kritike cirkvi, keď sa médiám nepáči napr. celibát alebo nemožnosť ženského kňazského svätenia a pod.
médium | SME | Pravda | STV | Markíza | ||||
rok | 2006 | 2007 | 2006 | 2007 | 2006 | 2007 | 2006 | 2007 |
Pozitívne | 16,4% | 4,1% | 17% | 16,2% | 19,5% | 6,9 % | 15,6% | 12,5% |
Neutrálne | 57,5% | 67,3% | 57,6% | 43,2% | 78% | 79,2% | 71,9% | 56,3% |
Negatívne | 26,1% | 28,6% | 25,4% | 40,6% | 2,5% | 13,8% | 12,5% | 31,2% |
Výsledné čísla potvrdil aj hovorca KBS Jozef Kováčik: „V podstate [prieskum] potvrdil aj naše čísla. Myslím si, že reflektujú skutočnosť v mediálnom prostredí na Slovensku.“ V porovnaní rokov 2006 a 2007 každé skúmané médium prejavilo nárast negatívnych a pokles pozitívnych príspevkov. Môže za to kauza arcibiskupa Jána Sokola (ŠtB a vyjadrenia o politikovi a kňazovi Jozefovi Tisovi). Na vrub negatívneho vnímania RKC sa v roku 2007 pripísali aj vyjadrenia riaditeľa poľského katolíckeho Rádia Maryja, ktoré sú považované za antisemitské a veľké súdne spory losangeleskej diecézy s obeťami sexuálneho zneužívania.
Je však nesporné, že počet negatívnych príspevkov v spomínaných médiách násobne prevyšuje pozitívne príspevky. Napr. oproti roku 2006 denník SME mal v roku 2007 takmer 7-násobne viac negatívne ladených článkov než pozitívnych, Pravda 2,5-krát, STV 2-krát a Markíza 2,5-krát.
Najviac príspevkov o RKC mal v oboch skúmaných rokoch denník SME, ktorý vždy prevyšoval dvojnásobným počtom príspevkov aj Pravdu. SME sa venovalo v roku 2006 pápežovým návštevám v Nemecku a Turecku a hodnotilo ročné pôsobenie Benedikta XVI. Nemálo sa venovalo zmluve o výhrade svedomia zo začiatku roka 2006. Za celý rok 2006 malo SME 134 článkov o Cirkvi v porovnaní s 59 článkami Pravdy. Televízia Markíza mala 32 správ za rok 2006 i za obdobie 2007 (do 18.12.2007), Slovenská televízia pripravila 41 (rok 2006) a 29 správ (rok 2007). Slovenskú televíziu zaujímali v roku 2006 najmä príspevky z domáceho prostredia (53,7 %). V roku 2007 sa garde obrátilo. Nadpolovičná väčšina (53,1%) príspevkov Markízy sa týkala domácej Cirkvi.
Názorový rozdiel medzi predstaviteľom Cirkvi a predstaviteľkou médií prichádza pri otázke, aký je mediálny obraz sociálnej a charitatívnej činnosti Cirkvi. Zuzana Uličianska to nehodnotí ako mediálnu tému Cirkvi. „Jedným z problémov je to, že "tzv. bežná, každodenná" charita v ústavoch je mediálne nezaujímavá, ak cirkev nerobí zo svojej charity mediálnu udalosť ako niektoré televízie, to by sa jej mohlo v zásade pripísať ku cti. Iná otázka je tá, či je angažovanosť cirkvi v sociálnej a charitatívnej oblasti zodpovedajúca jej príjmom a možnostiam, a hlavne jej nespornému vplyvu na spoločnosti. Veľmi zbežný komentár - bezdomovci nestoja pred kostolom častejšie ako pre inými verejnými budovami. Podľa mňa je to preto, že ani ochota ľudí prispieť po východe z kostola nie je radikálne vyššia ako pri východe z Tesca. Skutočný stav vzťahu cirkvi a charity by som sa neodvážila hodnotiť, mediálne to ale vyzerá tak, že to nie je veľmi veľká téma dnešnej cirkvi na Slovensku.“
Hovorca KBS Jozef Kováčik to vidí inak: „Cirkev bude zaujímavá mediálne vtedy, ak bude hovoriť o pomoci núdznym (okrem škandálov), čo aj robí. Myslím si, že v poslednom čase sa nám darí oveľa viac poukazovať na to, čo Cirkev robí práve v sociálnej oblasti. Je to aj vďaka výbornej spolupráci medzi KBS a Fórom kresťanských inštitúcií. Zároveň by bolo ale chybou, ak by sme chceli redukovať Katolícku cirkev iba na túto oblasť. Tá je totiž dôsledkom, nie podstatou života Katolíckej cirkvi a jej veriacich. Katolícka cirkev nie je sociálny spolok. Jej sociálne cítenie vychádza z jej viery a presvedčenia. Takže zanedbanie otázok spojených s dôstojnosťou ľudskej osoby by bolo cestou do slepej uličky.“
V každom prípade podľa prieskumu platí, že dominantným charakterom príspevkov o RKC je neutralita. STV, Markíza aj denník SME majú za dva ostatné roky viac než polovicu neutrálnych príspevkoch o Cirkvi. Verejnoprávna STV to číslo ťahá dokonca ku 80 %. A aj v štvrtom sledovanom médiu, Pravde, je, aj keď tesne, stále najpravdepodobnejšie, že ak sa v denníku objaví článok o katolíckej cirkvi, bude mať neutrálne vyznenie.
