Písať pre verejnosť o matematike je naozaj ťažko – hádam najťažšie zo všetkých vied. Dôvod je jednoduchý: Pojmy, o ktorých sa hovorí v iných vedách sú buď známe z bežného života (chrípka, inflácia), alebo má verejnosť o nich akú - takú predstavu zo školy (bunka, planéta). Veľa pojmov, ktoré sú predmetom matematického bádania však nie je zrozumiteľných ani ľuďom s vysokoškolským vzdelaním. Nečudo teda, že sa o matematike píše pomerne málo. Príkladom môže slúžiť nedávny rozruch spojený Pereľmanovým dôkazom Poincarého hypotézy. Mediálne správy o ňom sústreďujú skôr na svojráznu Pereľmanovu osobnosť než na samotný výsledok. Pokus (už si nepamätám v ktorom) slovenskom denníku o aký-taký výklad samotného výsledku dopadol žalostne – autor zrejme čerpal z cudzojazyčného zdroja a vôbec nerozumel tomu, čo prekladal.
Neznamená to, že sa nenájdu témy, o ktorých sa písať dá. Tristo rokov starý Fermatov problém je vysvetliteľný stredoškolákovi. S opisom cesty jeho riešenia dovŕšeného pred necelými dvadsiatimi rokmi A. Wilesom je to už zložitejšie. Napriek tomu vyrobila televízia BBC o tom úspešný program, ktorý sa stal legendou.
Zaujímavým fenomémom z minulosti je deterministický chaos. Hoci ide vyslovene o matematický pojem, ktorý v prírode v ideálnej forme neexistuje (rovnako, ako je idealizáciou bod, alebo priamka), jeho objav spôsobil zlom v myslení. Môžeme sa iba dohadovať, nakoľko sa na tom podieľal atraktívny názov, ktorý mu Li a Yorke dali a jeho následná publicita.
Pred časom sa mi dostala do rúk kniha „Mathematik für Sonntagsmorgen“ švajčiarskeho matematika G. S. Szpira, ktorý sa dal novinársku kariéru. Kniha je súborom článkov o matematike, matematikoch ale aj o fyzike a informatike, ktoré v priebehu niekoľkých rokov autor nedeľu čo nedeľu uverejňoval v Neue Zürcher Zeitung. Mne sa videli veľmi príťažlivé, ako odborník však nie som smerodajný. Ale samotná skutočnosť, že ich NZZ roky uverejňovala nasvedčuje, že oslovovali jej čitateľov.
Niečo podobné však máme aj na Slovensku. Vedecká publicistika Martina Mojžiša v týždenníku .týždeň, zameraná predovšetkým na fyziku, ale spolu s inými vedami zahŕňajúca aj matematiku je čo do vecnej úrovne a pútavosti porovnateľná s článkami Szpira. Mojžišov talent preložiť náročné veci do ľudskej reči sa prejavil aj v sérii rozhovorov o fyzike, astronómii a iných vedách v programe STV Pod lampou, ktorý dnes už bohužiaľ patrí k minulosti. Jeden z nich, na ktorom som sa zúčastnil osobne bol aj o matematike. Odozva programu ma ohromila. To, že ho sledovala veľká väčšina mojich známych ma až tak neprekvapilo. Ale že ho ocenili neznámi turisti v Karpatoch, trhovník zo Žitného ostrova („nerozumel som, ale som pozeral až do konca“) a že si nedávno po poldruha roku naň spomenul mladý predavač zmrzliny, či stavebný robotník z Kysúc som neočakával.
Z toho je niekoľko poučení. Nie všetka matematika je pre verejnosť súca, ale dajú sa vybrať témy, ktoré stoja za pokus. A sú nezanedbateľné skupiny obyvateľstva všetkých vrstiev, ktoré majú záujem o náročnejšiu vedeckú osvetu. Dobrý program, či článok o matematike však je a zostane tvorivým počinom a preto sa nikdy nestane všednosťou.
