Ján Bunčák v stredu a Juraj Draxler vo štvrtok upozornili na niektoré pochybné čísla o Grécku, ktoré šíria slovenské médiá. Bohužiaľ neuviedli zdroje, a žurnalisti (HN, Markíza) ďalej pokračovali v starých číslach. Skúsil som teda tie údaje overiť aj ja. Kde sa dá, citujem oficiálne zdroje typu Eurostat či databázu OECD. Na druhej strane, ani tie treba brať automaticky ako stopercentné. Hoci si zvyknú prísnejšie kontrolovať metodológiu ako domáci štatistický úrad, stále sa len spoliehajú na to, čo im v členskom štáte zozbierali a odoslali. Veď tie falošne nízke deficity verejných financií od Grékov sám Eurostat dlho vykazoval ako dôveryhodné čísla.
Piatková prvá strana Hospodárskych novín (novinári M.Ročkár a V.Turanský) ponúkla dobrý súhrn často uvádzaných čísel, ktorý by mal dokumentovať excesy sociálneho štátu v Grécku.
Rozoberiem tie najdiskutovanejšie:
1. Do dôchodku Gréci odchádzajú v priemere v 53. roku života
Tento údaj sa k nám prvýkrát dostal len pred viac ako týždňom (30.apríla), s citovaným zdrojom denníkom Financial Times. Ten zase deň predtým vo svojom článku nepriamo citoval gréckeho ministra sociálnych vecí, že dôchodkový vek je nutné zvýšiť z 53 na 67 rokov (kto spravil chybu jasné nie je). V ďalších dňoch sa tak číslo 53 stalo jedným z najcitovanejších znakov gréckeho štredrého penzijného, a v širšom zmysle sociálneho, systému aj v našich (a rovnako mnohých zahraničných) médiách. Pritom ešte vo februári napríklad taká Pravda písala o 61 rokoch, no po informácii FT tiež prešla na tých 53 rokov. Po tohtotýždňovom gréckom schválení sa zahraničné médiá opäť vrátili k 61tke.
Číslo 61 potvrdzujú aj oficiálne zdroje. Eurostat (2008) uvádza 61,4 roka, čo je presne priemer EÚ. Podobne OECD (2002-07 priemer) je na tej úrovni, má číslo 62,4 pre mužov a 60,9 pre ženy. Mimochodom, ak sa niekto priveľmi ponáhľa do dôchodku, tak to sú Slováci. Z EÚ krajín s dostupnými číslami ideme v priemere do dôchodku ako prví, v ani nie 59ich rokoch (2007).
Všetky tieto menované čísla hovoria o tzv. skutočnom priemernom veku odchodu do dôchodku. Zákonom je napr. u nás vek na plný dôchodok až 62 rokov, ale ľudia odchádzajú zvyčajne trochu skôr. Podobne v Grécku je vek 65 pre mužov a 60 pre ženy (niektoré zdroje uvádzajú aj pre ženy 65), ale vďaka existencii množstva výnimiek, najmä pre štátnych zamestnancov či ľudí v tzv. hazardných povolaniach (baníci, kaderníčky či rozhlasoví moderátori :), to môže byť pre vybraných aj v 50tke. Viac o podrobnostiach gréckeho dôchodkového systému uvádzajú štúdie Európskej komisie (2009), Eurostatu (2007)a OECD (2006).
Kým tieto údaje teda Grécko nerobia výnimočným, výška samotných dôchodkov v pomere k mzdám už áno. Tzv. miera náhrady, teda pomer dôchodkov k predošlému platu čerstvého dôchodcu, je pre priemerne zarábajúceho najvyššia v EÚ a bez skresania by aj vďaka demografickému vývoju podľa IMF zruinovala grécke verejné financie.
2. Priemerný dôchodok je 1600 eur
Žiadne oficiálne čísla som nenašiel. Ak ale vydelím celkové výdavky na starobné dôchodky počtom poberateľov v najväčšej gréckej poisťovni za minulý rok, tak to sedí celkom presne. Číslo vyzerá dosť pravdepodobné aj pre vyššie spomínaný pomer miezd a dôchodkov - priemerný mesačný príjem je podľa Gréckeho štatistikého úradu 2000 eur.
3. V školstve je viac učiteľov ako detí
Zdrojom tejto fámy je zrejme rozhovor gréckeho opozičného politika a ekonóma v Lidových novinách z januára:
Před několika měsíci například vyšlo najevo, že na odlehlém ostrůvku Agios Efstratios provozují školu se čtyřiceti učiteli a deseti žáky.
To ale pre celé Grécko ani náhodou neplatí, potvrdzujú to zhodne OECD aj Eurostat (najnovšie dáta z roku 2007):
Všetkých študujúcich: 2,1 milióna (základné školy 639 tisíc )
Učiteľov: 202 tisíc (základné školy 62 tisíc)
4. Platy a dôchodky tvoria 3/4 celého rozpočtu Grécka
Nie je to úplne presné. Podľa IMF tie 3/4 platia nielen pre platy a dôchodky, ale všetky sociálne dávky. A nie je to z celkových verejných výdavkov, ale z výdavkov po odrátaní splátok za dlhy, čo je zhruba 10% rozpočtu.
Ďalšie médiami uvádzané údaje sa mi nepodarilo z oficiálnych čísel potvrdiť či spochybniť. Ak na niečo natrafíte, rad to doplním.
Čo sa stalo s našimi dôchodkami za Fica: „Penzie sa zvýšili často len na papieri,“ napísala Pravda v hlavnom článku dňa od Patricie Ďuriškovej minulý týždeň:
Slovenskí dôchodcovia sa podľa štatistík približujú k životnej úrovni penzistov na Západe. Aj keď len na papieri, výška priemernej penzie ich približuje k dôchodcom vo Veľkej Británii. Tam dosahuje priemerný dôchodok polovicu priemernej mzdy, na Slovensku podľa aktuálnych údajov Sociálnej poisťovne prekračuje 47 percent...
V skutočnosti však slovenskí penzisti za Západom vrátane Veľkej Británie zaostávajú. Porovnávať sa s ich životným štýlom môže u nás stále len pár jednotlivcov, rovnako, ako je to v prípade priemerných zárobkov v rôznych povolaniach. Posun k lepšiemu väčšina dôchodcov necíti.
Ďurišková teda zlepšenie hodnoty dôchodkov stavia len na tom, ako sa drží ich výška v porovnaní s priemernou mzdou (miera náhrady). To je síce zaujímavý indikátor, ale skôr hovorí o výške solidarity ako o zmene životnej úrovne dôchodcov. Keďže u nás dôchodky rastú tzv. švajčiarskym mechanizmom, teda priemerom rastu inflácie a nominálnych miezd, a zároveň priemerné mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia, dôchodky sú každoročne zvyšované tak, že reálne rastie ich hodnota. Za štyri roky vlády R.Fica stúpla reálna hodnota dôchodkov (teda to, čo si môžem za priemerný dôchodok dovoliť) podľa mojich prepočtov zhruba o trinásť percent. A to platí pre veľkú väčšinu dôchodcov. Zarátal som aj vianočné príspevky, ktoré Sociálna poisťovňa do údajov, čo Ďurišková používa, nezaratáva.
Čísla pre západ či Britániu nemám, ale keďže u nás v ostatných rokoch rástla reálna mzda (a tým aj dôchodky) oproti väčšine EÚ nadpriemerne, je vysoko pravdepodobné, že aj úroveň dôchodkov sa k západu zblížil. Určite nie len na papieri, ako tvrdí Pravda. Že je to dlhodobo neudržateľné a financované na úkor budúcich generácií je zase už iná téma.
