Rado Igaz z Markízy v utorok v správach (správa č.5) porovnával súčasnú hospodársku krízou s tou z rokov 1929-33. Veľmi zle. Okrem troch preklepov v infografike neuvádzal ani dobré čísla. Divákom hovoril:
Akcie na burze sa v roku 1929 celosvetovo prepadli o šesťdesiatpäť percent. V roku 2008 to bolo o štyridsaťsedem percent. ...Obe krízy spustili hromadné prepúšťanie. V USA vzrástla v roku 1929 nezamestnanosť o dvadsaťdva percent. Iba včera ohlásili po celom svete veľké firmy prepustenie sedemdesiattisíc pracovníkov.
Čísla pre akcie aj nezamestnanosť, ktoré Igaz spomína, platia pre USA, nie celosvetovo. Ani sa netýkajú rokov 1929 a 2008, ale celých kríz, teda 29-33 a 07-08. Údajný nárast nezamestnanosti o desať percent. bodov za minulý rok je nezmysel, pre USA sú to zatiaľ necelé tri body, pre EU ešte menej – hoci tu sa samozrejme kríza len začína hýbať nezamestnanosťou, a dostupné čísla sú jeden, dva mesiace staré.
Ako ma upozornil Martin Filko, problémom reportáže (kde inak vystupoval aj E.Jurzyca, môj šéf v INEKO) bolo zveličené porovnávanie kríz. Igaz našiel Slováka, ktorý Veľkú hospodársku krízu ako dieťa zažil a nechal ho rozprávať o žobračenkách a ťažkom živote. Ale chýbalo akékoľvek porovnanie záchranných sociálnych systémov vtedy a dnes, porovnanie veľkosti úlohy štátov ako životnej úrovni nezamestnaného v roku 1929 a v roku 2009.
Iným extrémom sa mi zdá komentár Petra Schutza pre .týždeň o boji s krízou v krajinách EÚ:
Ohrozenie omnoho väčšie, než mínus 1,7-percentný „rast“ celej únie či 25-percentný prepad zákaziek priemyslu, predstavuje politická zhoda, že s krízou sa má „bojovať“ a bez intervencií štátu sa nepohneme. V situácii, keď na dno ešte nedovidí nikto, a najmä keď je evidentné, že motorom krízy sú nezdravé základy doterajšieho rastu a „anabolickej“ spotreby, je proti rozumu liečiť príznaky nástrojmi, ktoré ich vyvolali. Teda predovšetkým, „lacnými peniazmi“, ktorými sú úrokové miery atakujúce historické minimá, ale aj rôzne vládne „bailouty“, s ktorými sa roztrhli vrecia.
Schutz si argumentovanie zjednodušuje kritikou „politickej zhody.“ Ak by bol poctivý, čitateľom by napísal, že ide aj o odbornú zhodu väčšiny top ekonómov. Začiatkom januára sa stretli top ekonómovia sveta (stretnutie najprestížnejšieho klubu ekonómov American Economic Association), a britský týždenník The Economist o tom napísal:
Takmer všetci súhlasili, že masívny fiškálny stimul je potrebný na to, aby sa z hlbokej recesie nestalo ešte niečo horšie. ..je pozoruhodné, akí jednotní sú dnes ekonómovia v tom, že fiškálna politika sa musí aktívne použiť na podporu agregátneho dopytu.
Podobne píše najnovší TREND:
Pôsobisko profesora Ľ. Pástora, University of Chicago, patrí medzi ostrovy menšinového názoru v mori podporovateľov rozpočtových stimulov.
Monetárnu politiku v USA už nik nespomína, keďže pri úrokových sadzbách takmer na nule niet veľmi čo navrhovať. Samozrejme, debata na Slovensku môže byť o niečom inom, keďže sme tak vysoko závislí od zahraničného obchodu, máme vládue menej kompetentnú aj odolnú voči korupcii atď. Ale čo chcem povedať je, že ak už chce komentátor kritizovať nejaké myšlienky, mal by si vybrať ich najschopnejších zástancov aj s ich argumentami.
PS Slávka Sélešová z Pravdy má dnes dobrý príklad snahy dávať dnešné čísla a odhady pre čitateľov do kontextu. To ako pozitívny protiklad k Markíze.
SME pochovalo McCaina: Aspoň podľa fotografie, upozornil ma na to Matej Vanoch. K víkendovému nekrológu Jurija Trušečkina, ktorý nedávno zomrel a mal údajne vo Vietname zostreliť lietadlo s Johnom McCainom, je uvedená dobová fotka stále živého Američana, nie Rusa. Ten vyzeral trochu inak.
Titulok dňa 1: „ Bankrot je úkryt pred dlžníkmi,“ hlási dnes SME . Vladimír Ješko. Nie náhodou pred veriteľmi?, upozornil ma Michal Lehuta. Ješko to motá aj v článku:
Utekať a skrývať sa pred dlžníkmi nie je riešením. Lepšie je vyhlásiť osobný bankrot. Keď ako dlžník o tejto možnosti uvažujete, mali by ste vedieť... Platobne neschopným ste vtedy, ak máte aspoň dvoch veriteľov.
Titulok dňa 2: „Čína manipuluje menu,“ znel pondelkový titulok v SME. Pritom úvod článku uvádza, že ide o názor jednej strany:
Americký prezident tvrdí, že Čína ovplyvňuje kurz svojej meny. Čína to popiera.
Prečo sa SME v titulku automaticky priklonilo na stranu USA? Správny titulok malo k správe sme.sk v piatok: „USA: Čína manipuluje so svojou menou.“
Trubačov zákaz: O nevhodnom správaní hovorcu prezidenta k novinárom som už písal dávnejšie, najnovší konflikt s reportérkou TV Joj ukazuje, že ak sa Trubač zmenil, tak ešte k horšiemu.
Ale nepochopil som ani prečo sa mu vyčíta nedodržiavanie tlačového zákona:
Proti postupu prezidentskej kancelárie sa ohradili novinárske organizácie. Predsedníčke Slovenského syndikátu novinárov Zuzane Krútkej rozhodnutie pripomenulo éru mečiarizmu. Upozornila, že je v rozpore s tlačovým zákonom, ktorý štátnym predstaviteľom káže pristupovať ku všetkým novinárom rovnako.
Podobne komentár Lukáša Filu zo SME:
Orgány verejnej moci sú podľa tlačového zákona povinné poskytovať novinárom informácie na základe rovnosti. Nemôžu si teda diktovať, pre ktorú televíziu budú hovoriť a už vôbec nemôžu dostať redaktora podľa svojho výberu.
Tlačový zákon sa predsa týka len tlače, resp.tlačových agentúr, a len im garantuje to právo na informácie od orgánov verejnej moci. Náš prípad je o televízii. U nich právo na informácie garantuje zákon o vysielaní a retransmisii.
Muži v talároch, muži zákona: Matúš Burčík z Pravdy dnes píše:
Plán ministra financií Jána Počiatka urovnať miliardovú kauzu Tipos vyplatením cyperskej firmy Lemikon nadobro zničil šéf prokuratúry Dobroslav Trnka. Ten oznámil rozhodnutie vrátiť celý prípad späť mužom v talároch... Na základe jeho mimoriadneho dovolania tak bude v kauze znovu rozhodovať Najvyšší súd.
V talároch pracuje mnoho žien, nielen mužov. Zhodou okolností na Najvyššom súde pracuje žien dokonca väčšina - 52%. Prečo sudcov ako celok nazývať „muži v talároch“?
Nový Čas včera napísal:
Polícia má silnú zbraň proti cestným pirátom
Muži zákona dostali nové radary * Auto dokážu „trafiť“ aj na kilometer
Podľa štatistík ministerstva vnútra pracuje v dopravnej polícii viac ako 9% žien. V celej polícii je žien 14%. Nie je fráza „muži zákona“ ako ekvivalent policajtov náhodou neadektávna? Novinári ale majú „mužov zákona“ radi:
Pravda, 23.1
Vlajková loď českého priemyslu mladoboleslavská automobilka vyvolala v policajných kruhoch pozornosť naposledy v novembri minulého roku, keď mužom zákona pompézne odovzdala viac ako šesťsto nových automobilov.
Plus 1 deň, 22.1
Novela zákona... platí... jeden mesiac. Ak nezvestná osoba má pri sebe mobilný telefón, muži zákona ju už teraz nájdu oveľa ľahšie.
TV Markíza, 18.1
Podľa odborníkov by sa mali naši muži zákona viac sústrediť na miesta, kde je vysoká nehodovosť, a nie na miesta, kde je veľká pravdepodobnosť, že tam vodič poruší dopravné predpisy.
Plus 7 dní, 14.1
Muži zákona sa dozvedeli dosť neobvyklé dôvody jej konania. „Podľa vyjadrenia ženy tak konala preto, lebo ona je posadnutá diablom a štyridsaťsedemročný muž mal diabla z jej tela vyhnať,“ uviedla bratislavská policajná hovorkyňa Tatiana Kurucová.
Nevadí?
