„ Rodina určuje rozdiely medzi žiakmi,“ hlási titulok dnešnej Pravdy . Zuzana Petková článok začína takto:
Nezáleží na tom, aký žiak je, ale z akej rodiny pochádza. Také sú výsledky slovenského školstva, na ktoré poukázala nedávno zverejnená štúdia PISA Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vedomosti a zručnosti 15-ročných na Slovensku totiž závisia od postavenia rodiny viac ako v iných vyspelých štátoch. Čím majú rodičia nižšie vzdelanie a príjem, tým horšie sú podľa výskumu výsledky ich detí v škole.
Hneď v úvode je jasné, že článok má problém s logikou. To že v SR je vplyv rodiny vyšší ako inde je celkom iná vec ako z toho vyvodiť, že rodina je v schopnostiach žiaka rozhodujúci faktor. Pokojne môže byť u nás postavenie rodiny dôležitejšíe ako v iných krajinách, ale stále z pohľadu výsledkov žiaka len menšinovým aspektom.
Čítajúc správu PISA som zistil, že presne tak to aj je. Autori štúdie odhadujú, že vplyv rodinného prostredia vie v SR vysvetliť ani nie 20% rozdielu v schopnostiach žiakov na testoch v prírodných vedách. Sama Petková to čísla cituje nižšie v článku, čím vlastne popiera úvod aj titulok:
... Na to, čo študent dokázal napríklad v prírodných vedách, vplývalo prostredie takmer 20 percentami.
Už len v kapitole o vplyve prostredia autori píšu, čo je napríklad ďaleko dôležitejšie ako vplyv rodiny:
Socio-economic differences at student levels are much less predictive of performance than the schools’ socio-economic context.
Teda - ako je neskôr v štúdii ten "kontext" vysvetlený - dôležitejšie je priemerné rodinné prostredie žiakov v danej škole, alebo inými slovami, rodiny spolužiakov detí. Pre schopnosti žiaka, ktorý je zo znevýhodnenej rodiny, je podľa čísel štúdie zhruba dvakrát dôležitejšie to, že spolužiaci sú z dobrých rodín, ako to, že je sám zo sociálne slabej rodiny.
Petková v článku tiež napísala:
V slovenských školách sa deti zo sociálne slabších rodín strácajú. Majú menej príležitostí ako ich rovesníci. "Je to tak, rozdiely sa prehlbujú," povedal poradca ministra školstva Miron Zelina.
Dobre, má tam citát, ale Zelinove slová štúdia PISA nepotvrdzuje. Práve naopak. Autori PISA píšu, že v žiadnej súčasnej krajine OECD sa vplyv rodiny na výsledky žiakov nezvýšil. Konkrétne pre Slovensko (za rok 2000 nie sú dáta) sa percentuálny podiel rodinných faktorov na rozdieloch vo výsledkoch testov žiakov vo všetkých kategóriách znížil:
testy | 2003 | 2006 |
prírodné vedy | 21,8 | 19,2 |
matematika | 22,3 | 19,4 |
čítanie | 20,9 | 14,9 |
Zdroj: PISA, tabuľky 4.4c,d,e
Zhrnuté: Pravda píše o faktore, ktorý vplýva na výsledky detí v škole. Slovensko je vo faktore (ak ho berieme negatívne) podpriemerné z klubu bohatých krajín OECD. Faktor vie vysvetliť jasne menšinovú časť na rozdieloch vo výsledkoch žiakov, a Slovensko sa v ňom oproti poslednému testu dokonca zlepšilo. Najčítanejší seriózny denník napíše, že sme podpriemerní a že ide o určujúci faktor. O zlepšení vo faktore sa nezmieni. Aby nebolo málo, komentátor Pravdy Márius Kopcsay pridá komentár aj s vetou, že
Na Slovensku vzdelanie žiaka a jeho úspešnosť v škole ešte vždy do veľkej miery závisia od toho, z akej pochádza rodiny.
Ústavný súd a interrupcie: Martin Hanus z .týždňa analyzuje rozhodnutie ÚS o interrupciách. Viac ako obsah ma zaujala téma – že sa vôbec podujal to stanovisko naštudovať. Výborne. Prečo to neurobili hlavné denníky či iné médiá? Prečo sa neskúma kvalita toho rozhodnutia inými právnikmi? Novinári skúmali dopady rozhodnutia, získali reakcie politikov i aktivistov, ale či vôbec sudcovia rozhodli k veci sa neberie ako zaujímavé... Škoda.
