Dag Daniš z Pravdy poznamenal :
Rozhodnutie Špeciálneho súdu je dôležitým precedensom. Po prvýkrát sa podarilo odsúdiť politika za skutok, ktorý sa nestal (ale plánoval). Bielikovi nepomohlo, že sa polícii vyšmykol a nebol prichytený pri čine.
Komentátor Peter Schutz včera napísal v Korzári (kde okrem SME a .týždňa píše):
Výrok o vine spochybňuje skutočnosť, že na rozdiel napr. od prípadu poslanca HZDS Karlina päťmiliónový úplatok nebol fyzicky prevzatý. To môže byť v prípade obžaloby z korupcie naozaj problém, keďže trestný čin nie je dokonaný, nech už ho skúmame ako chceme.
Čitateľ-právnik vysvetľuje:
"Vo včerajších komentároch sa čitatelia mohli dočítať..., že Špeciálny súd urobil prelomové rozhodnutie, lebo odsúdil niekoho za skutok, ktorý sa nestal, ale plánoval !!! (Daniš), resp. za trestný čin, ktorý nebol dokonaný (Schutz). Myslia tým, že peniaze neboli Bielikovi odovzdané, ale ide o hlboký omyl.
DOKONANIE trestného činu znamená naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty. Ak čin nie je dokonaný, môže sa jednať o pokus alebo prípravu (pri obzvlášť závažných), ALE:
v tomto prípade skutok dokonaný BOL, t.j. boli naplnené všetky znaky, totiž podľa § 328 Trestného zákona „kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, ŽIADA alebo si dá sľúbiť úplatok...“ Trestný čin je dokonaný už tým, že niekto žiada úplatok, samotné odovzdanie peňazí poukazuje, ak na niečo, tak len na tzv. DOKONČENIE trestného činu, t.j. páchateľ už vykonal všetko, čo vykonať chcel – prevzal peniaze. Dokončenie trestného činu však nie je trestnoprávne relevantné.
ak by trestný čin nebol dokonaný (Schutz), tak by nebol trestný, a Špeciálny súd by ho musel oslobodiť, ak nehovoríme o pokuse ani príprave – v tomto prípade ťažko vôbec hovoriť o pokuse (jedine ak by sa niekto pokúsil žiadať úplatok, čo je blbosť (začal písať SMS a túto neposlal?)
že sa skutok nestal (Daniš) by znamenalo, že Bielik nepýtal úplatok a tiež by musel byť oslobodený.
Verím, že páni to mysleli dobre, ale právnikovi sú takéto úvahy skôr na smiech..."
Zaujatý Čierny Peter: Utorková publicistika Čiernemu Petrovi na TA3 nevyšla. Boris Urbančík urobil príspevok o spore medzi riaditeľom prešovskej mestom vlastnenej spoločnosti a jeho podriadenou účtovníčkou, na ktorej strane je aj nový primátor Hagyari. Sporia sa o to, či tá mestská spoločnosť hospodárila efektívne, respektíve zákonne. Urbančík obehal všetky strany, vždy ide o tvrdenie proti tvrdeniu, žiadny iný ako slovný dôkaz divák neuvidí. Výroky strán sú zhruba prestrihané jedna po druhej, tak je možná konfrontácia. Svoj posledný vstup zakončí Urbančík takto:
Kto má teda pravdu? Primátor s účtovníčkou alebo riaditeľ mestskej spoločnosti s prokuratúrou?
No reportáž tu na prekvapenie neskončí, záverečné slovo dostane opäť primátor Hagyari, ktorý všeobecne skonštatuje svoj názor, že ide o tunel a dopláca na to občan. Amen.
Urbančíkova zaujatosť sa prejavila počas príspevku aj v tom, že na obvinenie o vlastnom podpísaní odmien či novej zmluvy nenechal obvineného riaditeľa sa vyjadriť.
Príspevok Petra Janků o probléme akceptácie detí z detského domova v novom bydlisku zase poskytuje viacero príkladov, ako by sa reportér nemal pýtať. Janků často používa tzv.zatvorené otázky, obsahujúce jednu-dve možnosti na odpoveď, ktoré tlačia respondentov do jednej z čierno-bielych možností vhodných pre novinára, no neumožňujú nájsť nuansy z pátrania po pravde. Pár príkladov:
Vám vadia tí ľudia, čo sú tam? A budete trvať na tom, aby tie deti ostali alebo odišli?
Keby tie deti začali do škôlky, je fakt reálne, že by si ľudia zobrali svoje deti, aby tam tie domovácke nechodili?
Budete sa snažiť ten domov odtiaľto dostať, alebo skôr vytvoriť podmienky, aby tu ten domov bol aj naďalej?
Vy budete teda trvať na tom, čo sa trebárs zaviazali v petičnej akcií, aby ten domov tu nebol a dovtedy budete trebárs urgovať a vyvíjať aktivitu, kým tie deti neodídu?
Nebolo by oveľa lepšie klásť otvorené otázky (čo si o nich myslíte, ako by sa zachovali, ak..., ako budete ďalej postupovať) a netlačiť ľudí do svojich škatuliek?
Naopak tu sú naivné či zaujaté reportérove výroky v prospech detí/ľudí z domova:
V čase nášho príchodu vypadla elektrina. Dvere domova nám aj napriek tomu ostali otvorené.
Vedenie domova robí všetko preto, aby zabránilo otvoreným prejavom napätia.
Reportáž skončí otázkou novinára a odpoveďou hovorkyne ministerstva práce:
Existuje nejaký prípad, na ktorom by sa dalo ukázať, že tie počiatočné obavy sa časom stratia a ten život sa zoštandardizuje?
Oľga ŠKORECOVÁ, hovorkyňa MPSVaR SR
--------------------
Je ich viac, ale ako jeden z takých výrazných by som chcela spomenúť aj medializovaný prípad Detského domova v Orechovej, kde protesty obyvateľov obce boli naozaj veľmi výrazné a po vyše roku spolunažívania zistili, že tieto deti a mladí ľudia z tohto detského domova sú veľmi milé, šikovné a tak ďalej. Dokonca jedna z obyvateliek povedala, že verejne som sa im ospravedlnila za to, ako som sa vlastne správala na začiatku.
Paráda. Namiesto toho, aby Janků do Orechovej šiel a zistil, či sa názory ľudí naozaj zmenili, alebo má strach z domovákov aj nejaké opodstatnenie, tak radšej nechá hovoriť zástupkyňu inštitúcie, ktorá to celé aj tak organizuje a vlastne má na správach o úspechu záujem, no a tá ide z druhej (tretej, piatej?) ruky hovoriť o tom, aké je to tam skvelé a pridá citový príbeh...
Update 6.2.: Reakcia Zuzany Vachovej, PR manažérky TA3
