Ivan Rudolf z Markízy včera ponúkol reportáž „ Zbrane v rukách detí“ (č.11) , v ktorej sa popri uvedení zahraničných príkladov opakovane hovorilo aj o tragédiách, keď sa slovenským deťom dostali do rúk zbrane:
Tragédie, pri ktorých hlavnú úlohu zohrávajú zbrane v rukách detí, sa stávajú stále častejšie. Výnimkou nie je ani Slovensko.
...Tragédie sa nevyhýbajú ani Slovensku.
...Na rozdiel od Ameriky, kde si môžete zakúpiť zbraň bez väčších problémov, u nás je legislatíva v tomto smere prísna....Aj napriek tomu sa zbrane často ocitnú v rukách detí.
Rudolf neuviedol jedinú štatistiku, ktorá by ukazovala, že je to u nás rastúci problém. Dokonca necitoval ani jediný prípad, kedy k takej tragédii došlo. Divákom akurát ponúkol klasické novinárske finty "často" a "stále častejšie," čo bez definovania súčasnej situácie a jej zmeny neznamená skoro nič - každý divák má svoju definíciu "často."
Navyše som celkom nepochopil, prečo reportáž o deťoch použila obrázky aj toho 22-ročného Fína, čo mal zbraň legálne a čo pred mesiacom úmyselne zmasakroval 10 ľudí.
Minulý týždeň zase Darina Mikolášová hovorila (správa č.11), že vraj rastie počet Sloveniek, ktoré chcú rodiť doma:
Gynekológovia varujú pred novým trendom. Niektoré Slovensky chcú radšej ako v nemocnici rodiť doma.
Ani ona nebola schopná ponúknuť jediné číslo (či nepriame dôkazy), že ide naozaj o nový trend. A ako jediný prípad uviedla Slovenku, ktorá žila v Holandsku.
Cenzúra v Číne: „Čína sa po olympiáde vracia k cenzúre,“ ohlásilo SME v sobotňajšom titulku. Tomáš Hudák však v článku písal niečo iné:
Zahraniční reportéri v Číne sa od 1. januára tešili väčšej slobode pri svojej práci. Vtedy vstúpilo do platnosti nariadenie čínskej vlády, ktorá chcela pred olympiádou uvoľniť trochu slobodu tlače a vyhovieť cudzím novinárom. Platnosť tohto nariadenia včera vypršala.
...Úrady však zatiaľ neprezradili, či toto nariadenie predĺžia, úplne zrušia, alebo nahradia iným.
Ako ma upozornil Tibor Blažko, úrady v skutočnosti ešte v piatok večer tesne pred vypršaním deadlinu oznámili pokračovanie liberálnejšieho režimu pre zahraničných novinárov. Informáciu mali mnohé veľké médiá a agentúry najneskôr v sobotu. SME mlčí.
Daniš analyzuje Mečiara:Komentátor Pravdy Dag Daniš pred zverejneným rozhodnutím Mečiara o svojej neúčasti v prezidentských voľbách napísal, že sú dobré argumenty za aj proti
29.9.
Mečiar bude – na veľkú radosť Radičovej – zo všetkých síl ničiť Gašparoviča. Buď osobne, alebo v zastúpení (HZDS rokuje s tromi možnými kandidátmi... vraj).
Či Mečiar zariskuje a skúsi to tretíkrát, to dnes asi nevie ani on sám. Jeho šance sú mizerné. Zrejme by vyletel z hry hneď v prvom kole (čo by mu na autorite nepridalo). Keď opakuje, že nechce kandidovať a hľadá „náhradníka“, má to logiku... Na druhej strane, logika (a aritmetika) v Mečiarovom živote nikdy nemala hlavné slovo. Poháňa ho podstatne mocnejšia zbraň – vôľa. Navyše, keby HZDS do ringu posotilo akéhosi tretieho kandidáta, efekt by bol nulový (doslova nulový). Gašparovič by sa schuti smial. A Mečiar by pukal od zlosti.
Víkendové Mečiarove rozhodnutie (definitívne nie) Daniš včera okomentoval už tak, že Mečiar vlastne nemohol inak... Kde sa vyparila tá mocná vôľa, sme sa nedozvedeli:
Prezidentské voľby 2009 budú niečím nezvyčajné. Prvýkrát nebudú o Mečiarovi – a o jeho odporcoch, ktorí vždy uspeli ako menšie zlo. Mečiar cez víkend sám seba definitívne stiahol. Musel... Ak by to nespravil, hrozil by mu vážny výprask už v prvom kole. A strata autority. Mýtus o jeho nenahraditeľnosti pre HZDS by padol.
Jasné, a Poliaci museli minulý týždeň v Bratislave prehrať.
