„ Prieskum: Sokol by mal odísť“, znel hlavný sobotný titulok SME . Lenže titulok stojí len na jednej možnej interpretácii prieskumu. Monika Žemlová v článku napísala:
Arcibiskup Ján Sokol by mal odstúpiť z funkcie, myslí si 41 percent opýtaných z prieskumu, ktorý od 21. do 22. februára pre denník SME vypracovala agentúra Markant. Sokolovo zotrvanie si želá 22 percent opýtaných.
... Arcibiskup rezignovať nemieni a svoju spoluprácu s ŠtB odmieta napriek tomu, že médiá zverejňujú čoraz viac dokumentov, podľa ktorých s komunistickou tajnou službou spolupracoval.
Graf SME ukazuje zvyšné čísla: ďalších 35% ľudí nevie odpovedať, a zhruba 2% si myslí, že Sokol s ŠtB nespolupracoval. Čo si teda myslí verejnosť ako celok? Jednou interpretáciou je záver SME – najväčšou, hoci nie väčšinovou, skupinou sú ľudia za odchod Sokola. Druhou, o nič menej legitímnejšou interpretáciou ale je, že väčšina (6 z 10ich opýtaných) sa nevyjadrila za odchod Sokola (nevedia, sú proti, alebo si nemyslia, že Sokol spolupracoval). „Sokol by mal odísť“ je tak vyjadrením len menšiny respondentov.
Obidva závery sú rovnocenné, záleží len, akým systémom by sa hlasy pre, proti a neviem sčítavali. Je to niečo ako rôzne volebné systémy a pravidlá sčítavania hlasov vo svete.
Prečo ale SME ponúka jeden pohľad a celkom ignoruje ten druhý?
Ďalším problémom je samotná štruktúra prieskumu. Ako už poznamenal iný bloger, otázka SME v sebe obsahuje premisu, že Sokol (vedome) s ŠtB spolupracoval, čo on popiera. Otázka znela:
„Mal by sa podľa Vás arcibiskup Ján Sokol, ktorý spolupracoval s ŠtB, vzdať svojej funkcie?
Ako to často hovoria výskumníci, ľudia citlivo reagujú na formuláciu otázok v prieskumoch. Ktovie aké by boli odpovede, ak by horeuvedená otázka bola rozdelená na dve: či si myslia, že Sokol s ŠtB spolupracoval, a ak áno, či by mal kvôli tomu odstúpiť.
Lebo aj keď uznáme, že zo zverejnených dokumentov je nevedomá spolupráca takmer vylúčená a vedomá spolupráca je teda fakt, v otázke SME je stále chaos: Čo ak Sokola nemám rád a chcem aby odišiel, ale pre iné veci ako jeho kontakty s ŠtB, ktorá mi je ukradnutá? Odpovedal by som zrejme, že som za Sokolov odchod, no pritom spolupráca s ŠtB by v tom nehrala žiadnu rolu. No SME , predpokladám, skúma práve vzťah spolupráce a následného odchodu z funkcie...
Práve preto má celá infografika SME k prieskumu zavádzajúci titulok: „ Arcibiskupovi Sokolovi veria dve percentá ľudí. “ To akože tí (2,3%), čo si nemyslia, že Sokol spolupracoval s ŠtB. Lenže na takýto záver sa treba spýtať rovno na názor ľudí na Sokolove slová. Veď proti Sokolovmu odstúpeniu je ďalších 22%, a mnoho z nich bude samozrejme takých, čo mu veria. Podobne z ľudí „neviem“ (35%). Dôvera v Sokola či jeho slová je tak veľmi pravdepodobne ďaleko vyššia ako tie dve percentá. Čo sa dá povedať s istotou je, že titulok ku grafom je zlý.
Nie je mi celkom jasný výsledok ďalšej otázky:
Prekážalo by Vám, ak by Váš kňaz v minulosti spolupracoval s ŠtB?
Na otázku odpovedalo 91% ľudí (zvyšní odpoveďou "netýka sa ma to"), pritom podľa sčítania ľudu z roku 2001 je u nás 84% veriacich, a je všeobecne známe, že praktizujúcich veriacich je snáď o polovicu menej. No 91% ide odpovedať otázku o svojom kňazovi? Problémom by sa SME vyhlo, ak by položilo otázku len aktívnym veriacim.
Prieskum bol inak podľa SME robený minulý stredu a štvrtok. Sám Sokol sa vyjadril k pôvodným dokumentom SME v stredu, čo znamená, že mediálne pokrytie prišlo v stredu večer a vo štvrtok. Teda časť respondentov vyjadrenie Sokola k dokumentom SME nepočula.
A ešte k tomu sobotnému článku, kde Žemlová píše o novom dokumente :
V správe z roku 1989 sa píše, že Ján Sokol ako „prameň Špirituál“ eštebákom povedal, že zásah proti demonštrantom v Prahe, čo si pripomínali Jana Palacha, mohol byť aj tvrdší. „Samotný čin Palacha je proti všetkým učeniam a zásadám katolicizmu.“ Sokol podľa správy hovoril, že „on osobne nepokladá za nijako výnimočné tvrdé zásahy proti demonštrantom v Prahe“, keďže „on sám je zástancom klasickej výchovy, v ktorej majú miesto i tzv. tvrdšie prostriedky“.
Z citátu predsa nevyplýva, že Sokol by bol ešte tvrdší v prostriedkoch ako ŠtB či polícia pri tom zásahu. Len údajne povedal, že je aj za tzv.tvrdšie prostriedky, čo mohlo teda byť práve to, čo sa pri zásahu predviedlo – ako aj tvrdšie, samozrejme. Prečo z nejasnej formulácie vybrať pre Sokola horšiu možnosť?
Škoda toľkých chýb, lebo v tomto prípade urobilo SME doteraz zo všetkých médií najviac práce. Záujem o Sokola je tiež v poriadku, v tak silno veriacej krajine ide o dôležitého činiteľa aj funkčne, aj morálne, navyše cirkev významne dotuje štát.
Ale zároveň je aj pri Sokolovi dobré si spomenúť na staré dobré novinárske pravidlo, že najťažšie, no nevyhnutné, je byť férovým voči tým, ktorých považujeme za neférových.
Oprava: V piatkovom článku som použil bez overovania svoj vlastný záver, že reportér Boris Urbančík z TA3 s kolegom nielenže napriek prísľubu nepoužiť skrytú kameru ju pri rozhovore s riaditeľom pobočky Unionu použili, ale ju aj po nachytaní popreli. Podľa Urbančíka však riaditeľa v tej situácii neklamali, len to zahovorili. Za chybu sa všetkýmch ospravedlňujem.
