Predminulý týždeň vo štvrtok zorganizoval Smeru blízky inštitút ASA seminár o budúcnosti dôchodkovej reformy. Viaceré médiá z toho mali reportáže. STV tú svoju od reportéra Petra Bublu uverejnila v sobotu. Vystupovali v nej Peter Staněk, ekonóm SAV, ministerka práce Viera Tomanová a zástupca Asociácie DSS Viktor Kouřil. Citujem z reportáže:
Peter BUBLA, redaktor
--------------------
Návrat vkladov pre sporiteľov je podľa šéfky rezortu práce a aj podľa niektorých ekonómov neistý. Dôvodom je kríza na zahraničných finančných trhoch, na ktorých investujú aj správcovské spoločnosti.
Peter STANĚK, ústav slovenskej a svetovej ekonomiky, Slovenská akadémia vied
--------------------
Pokiaľ tá kríza bude trvať niekoľko rokov, tak to bude znamenať v každom prípade vymazanie výnosov pre väčšinu sporiteľov v rámci DDS-iek.
Peter BUBLA, redaktor
--------------------
Preto je podľa ministerky Viery Tomanovej potrebné komplexne prehodnotiť fungovanie správcovských spoločností a znížiť tak riziká pre sporiteľov.
Viera TOMANOVÁ, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny /Smer-SD/
--------------------
Chceme ich urobiť spoluzodpovednými za to, ako sa budú vyvíjať úspory klientov a akým spôsobom budú garantované.
Peter BUBLA, redaktor
--------------------
Návrhy zmien v druhom pilieri by mala vláda predstaviť koncom mája. DSS-ky argumenty ministerky odmietajú.
Viktor KOUŘIL, podpredseda Asociácie ADSS
--------------------
Je tu predsa niečo, čo sa vola takzvaný benchmarking. To znamená, keď jedna DSS-ka zle investuje, bude mať nižšiu výnosovosť ako ostatné, musí doplatiť z vlastných zdrojov. To je proste zákon.
Mne osobne v reportáži vadili dve veci – Staněk je poradcom predsedu vlády, čo nebolo v titulku pri jeho výpovedi označené, a tým pádom chýbal analytik nezávislý od vlády ako aj DSS. Staněkov komentár zhodou okolností nahráva politike ministerstva práce chrániť sporiteľov pred rizikami druhého piliera. Druhá vec je chýbajúci kontext: väčšinu slovenských aj svetových ekonómov trápia riziká prvých dôchodkových pilierov ďaleko viac ako tých druhých.
Bubla pri práci na tejto reportáži v piatok oslovil aj Richarda Sulíka. Ten mi o stretnutí napísal:
Pan Bubla bol za mnou v piatok, natocili sme prispevok. Dal mi viacero otazok, nepamatam si presne vsetky. Jedna otazka bola, ze co hovorim na to, ze pani Tomanova sa vyjadrila, ze je potrebne komplexne prehodnotit dochodkovy system a znizit tak rizika pre sporitelov. Nato som povedal, ze ta dama je tam dva roky a mohla prehodnocovat doteraz. Podstata problemu je aj tak niekde inde a sice, ze treba nutne a surne zreformovat prvy pilier a sice spravit ho solidarnym. Dalsie otazky sa tocili vynosnosti druheho pilieru v spojeni so svetovou financnou krizou. K tomuto som sa nevedel rozumne vyjadrit.
Bubla Sulíkove výroky v reportáži aj použil, zaslal príspevok do redakčného systému a odišiel na týždňovú dovolenku. Ako však diváci v sobotu videli, Sulík už v reportáži chýbal. Šéfredaktor spravodajstva STV Ján Šmihula vysvetľuje:
Kedze k vysielaniu vopred pripraveneho prispevku doslo v sobotu - veduci redakcie sa rozhodol az v sobotu, ze spominany prispevok sa odvysiela bez vyjadrenia pana Sulika. O tomto svojom rozhodnuti informoval potom redaktora telefonicky a po jeho navrate z tyzdennej dovolenky samozrejme aj osobne. Plati vsak zasada, ze pripadne zasahy do prispevkov sa konzultuju s redaktormi pri editacii.
Sulíkove slová boli vystrihnuté so zámerom zachovať vyváženosť príspevku, tvrdí Šmihula:
v príspevku ... sme sa venovali téme bezpečnosti druhého piliera - najmä vplyvu krízy na svetových finančných trhoch na výnosy v druhom pilieri. V príspevku odznel názor ekonóma P.Staněka, ktorý upozornil na ohrozenie týchto výnosov. V protiklade bol názor podpredsedu asociácie DSS V. Kouřila, ktorý hovoril o ochranných mechanizmoch. Okrem toho odznela výpoveď ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny V. Tomanovej, ktorá vyjadrila všeobecný zámer ako chce rezort spominaný problém riešiť. Pri príprave tohto príspevku redaktor P.Bubla oslovil aj ekonóma R. Sulíka. V súvislosti s témou vplyvu krízy na svetových finančných trhoch na výnosy v druhom pilieri vyjadril súhlas s obavami P. Staněka. Podľa nášho názoru by sme práve zaradením ďalšieho stanoviska, podporujúceho názor P. Staněka, porušili vyváženosť príspevku v prospech kritiky druhého piliera.
Špargľová recyklácia v Pravde : V sobotu Pravda venovala celú jednu spravodajskú stranu materiálom Jozefa Sedláka o fenoméne rozmachu pestovania špargle u nás. Hlavný článok začína takto:
O špargľové hody sa stará Záhorie
VEĹKÉ LEVÁRE -Špargľa, krehká zeleninová pochúťka, napĺňa moderný labužnícky ideál. Práve sa začal jej zber. V Nemecku a vo Švajčiarsku sa neskrývane tešia na dvojmesačné špargľové hody, ktoré im chystajú aj na Slovensku. Pred revolúciou takmer neznáma zelenina je dnes vývoznou jednotkou.
Materiál je čitateľsky zaujímavý a ten príbeh jej pestovania a vývozu stojí za to. Horšie je, že Sedlák tento zaujímavý príbeh ponúka plus mínus v rovnakej forme už tretí rok:
Zo špargle je vývozná jednotka
Pravda - 29.5.2007
VEĽKÉ LEVÁRE - Špargľa je jedinou slovenskou zeleninou, ktorú krajina vo veľkom úspešne vyváža. Pritom sa táto v zahraničí veľmi cenená lahôdka na Slovensku ešte začiatkom deväťdesiatych rokov vôbec nepestovala. Tohto roku však jej najväčší pestovateľ spoločnosť Asparagus vyviezla 700 ton.
Švajčiari nakupujú čerstvú slovenskú špargľu
Pravda - 3.5.2006
BRATISLAVA - Lahôdková zelenina špargľa prežíva na Slovensku obdobie rozvoja. Spotrebitelia ju desaťročia nepoznali, pretože socialistickí plánovači túto čerstvú jarnú zeleninu nezaradili do osevných plánov. Pestovanie sa obnovilo až v roku 1991. Tohto roku farmári predajú okolo 800 ton špargle.
Citovaní sú stále tí istí výrobcovia, ako vyvážajú na západ, ako Slováci nechcú manuálne robiť a najímajú sa cudzinci... Nestačilo? Žeby to bol jediný zaujímavý príbeh z premien nášho poľnohospodárstva?
Prinízka úroveň na spochybnenie tendra: „Národniari údajne posunuli štátnu zákazku svojim,“ informovala TA3 vo včerajších správach. Reportérka Alžbeta Vlková vysvetľovala:
Verejnú súťaž za takmer jedenásť miliónov korún na úpravu potoka vyhlásil Slovenský vodohospodársky podnik v Piešťanoch. Do súťaže sa zapojilo desať uchádzačov a rozhodovať mala cena.
... Zaujímavé je, že víťazom súťaže sa stala spoločnosť Rosseta, ktorej majiteľ Jaroslav Michálek v Terchovej kandidoval za národniarov vo voľbách do orgánov samosprávy. Štátny podnik zase zastrešuje ministerstvo životného prostredia, ktoré má pod palcom SNS.
... Nejde pritom o jedinú pochybnú súťaž. Úrad pre verejné obstarávanie sa už zaoberá výberom ministra školstva, ktorý pre dodávku stravných lístkov vybral spoločnosť, ktorá dodáva lístky aj iným rezortom, patriacim SNS.
Ako ma upozornil Eugen Jurzyca, TA3 v celej reportáži nespomenula či Rosseta v tendri s 10 uchádzačmi ponúkla najlepšiu cenu alebo nie. Ak nie, a také bolo kritérium, je to naozaj pochybné. Ak áno, tak je to trochu málo na spochybnenie tendra – a reputácie víťaza aj zadávateľa. Aspoň by to chcelo preskúmať možnosť úniku informácií v prospech víťaza, prípade pozrieť sa či víťaz robí v sektore dlhodobo a vyhrával podobné zákazky aj predtým.
Porovnanie so stravnými lístkami nesedí – práve v tých tendroch nebol nutne len problém, že to vyhrala firma s linkami na SNS, ale že ostatní silní hráči o tendroch nevedeli a že zadávatelia ani neprejavili veľkú snahu ich informovať.
Absurdná hypotéza Markízy: V nedeľňajších správach Markízy (reportáž č.12) Beatrice Szabóová riešila dopad rozhodnutia VÚC regulovať ceny za vykopanie hrobov. Reportérka cituje šéfa najväčšieho pohrebníctva, že regulované ceny sú prinízke:
Miloslav HRÁDEK, Marianum, pohrebníctvo mesta Bratislavy
--------------------
Budeme nútení hľadať živnostníkov, ktorí to budú pre nás kopať na faktúru.
K čomu na záver príspevku reportérka dodáva:
Beatrice SZABÓOVÁ
--------------------
V absurdnom prípade dostanú pozostalí lopaty a hrob budú musieť vykopať sami.
Neviem veru, odkedy je v náplni práce spravodajského žurnalistu uzatvárať príspevky hypotetickými absurdnými prípadmi. Veď Hrádek tvrdí, že si najmú živnostníkov. Tí sú pre firmu zrejme lacnejší ako vlastní zamestnanci. Pre zákazníkov by mala byť robota spravená tak či tak. Ale hlavne – čo ak má pravdu VÚC a Marianum zneužíva svoje dominantné postavenie? Pohrebníctva sa historicky pohybujú na málo konkurečných trhoch, navyše pre spotrebiteľov emocionálne náročných. Prečo sa hrá reportérka v standupe na agentku pohrebníctva?
