„ Slováci by chceli žiť s Čechmi,“ hlási SME v hlavnom titulku dňa k článku Miroslava Kerna. Píše:
Na Slovensku aj po 15 rokoch prevažuje názor, že lepším riešením by bolo zachovanie Československa.
... Keby sa dnes začalo rokovať o obnovení Československa, za by bolo 42 percent, čo je o dokonca viac ako tých, čo sú proti opätovnému spojeniu.
Aké sú ale presne čísla?
Ako ma upozornil Filip Hanker, graf SME ukazuje, že za obnovenie (rozhodne + skôr) je 41,7% respondentov, proti (rozhodne + skôr) je 40,8%, zvyšok nevie alebo im to je jedno. 41,7% vs 40,8% sú z pohľadu štatistickej chyby plus mínus 2-3 body v podstate totožné výsledky. Férové konštatovanie by bolo, že krajina je v postoji k obnoveniu rozdelená. A s určitosťou sa nedá povedať, že obnovenie je prevažujúci názor, keďže proti plus ľahostajní/nevediaci dávajú dokopy až 58%.
„Za obnovenie spoločného štátu s Čechmi je čoraz viac Slovákov ako za samostatnosť,“ znie podtitulok hlavného článku dňa. „Slovenská nostalgia za federáciou rokmi neslabne,“ znie titulok článku vnútri tlačenej verzie. „Na Slovensku je čoraz viac ľudí, ktorí ľutujú, že sme nezostali s Čechmi,“ znie k tomu podtitulok. Informačne silné titulky, akurát ich SME nijako nepodložilo. Viac ľútosti voči akému roku, na základe akých čísel? Nikde v článkoch nie sú porovnávané prieskumy na otázky, ktoré by oprávňovali k daným titulkom. Dať do titulkov informáciu, ktorú neviem odôvodniť, je hrubá chyba.
Ako SME píše o Husákových deťoch:
Zachraňujú nás Husákove vnúčatá, Michal Piško, 29.6.07
Demografi Slovensku predpovedajú postupné vymieranie. Teraz však rodia silné ročníky
Na Slovensku sa narodilo napriek nepriaznivým dlhodobým demografickým prognózam v posledných troch rokoch viac ľudí, ako umrelo.
Tento trend sa ešte výraznejšie prejavil v Česku, kde sa len za prvé štyri mesiace tohto roku narodilo o dvetisíc detí viac ako za rovnaké obdobie rok predtým. Demografi hovoria, že to spôsobil najmä nástup silných ročníkov, ľudovo prezývaných aj Husákove deti.
Husákove deti nerodia, Jozef Čavojec, v sobotu
Nádeje, ktoré demografi vkladali do generácie narodenej v druhej polovici sedemdesiatych rokov, sa nenaplnili
Pre rodinu mali práve v týchto rokoch nadísť roky požehnané. Celé desaťročia nebolo na Slovensku viac ľudí, ktorí môžu uzavrieť manželstvo a mať deti. Počet sobášov a narodených detí sa napriek tomu pohybuje tesne nad historickým minimom. Vlani ich bolo menej ako v predchádzajúcom roku. Silná generácia výrazne zmenila svoje správanie.
Populačný vývoj Slovenska v súčasnosti ovplyvňujú najmä početne silné ročníky 70. rokov, prezývané podľa vtedajšieho prezidenta Husákove deti.
Kým nedospeli, platilo, že sobášov i narodených pribudne, keď sa počtom veľká skupina ľudí dostane do reprodukčného veku. Husákove deti sa správajú inak. Mnohé odložili sobáš i deti. Niektorí načas, iní na neurčito.
Vtip je v tom, že pritom oba články informujú o tých istých číslach – za rok 2006. Prvý článok vidí pohár poloplný, druhý poloprázdny. Články majú rôznych autorov. Dobre. Ale – sakra – vychádzajú v jedných a tých istých novinách ani nie pol roka po sebe. Pekne vidno, ako chýba denníku v tomto prípade komplexnosť pohľadu a konzistentnosť. A tiež je to dobrý príklad, ako sa dajú informácie natočiť do istého uhla – podľa nálady, vlastných záujmov či náhody.
Otázka dňa: V piatkovom článku Pravdy Slávka Sélešová správne citovala čísla demografov Infostatu:
Kým pred dvadsiatimi - tridsiatimi rokmi manželstvá krachovali v priemere po 10 až 11 rokoch, v súčasnosti je to až po 15 rokoch.
Pod článkom Jana Hambálková v rozhovore so sociológom Romanom Džambazovičom k vývoju rozvodovosti prišla s otázkou:
Prečo v minulosti manželstvá vydržali viac?
Expert aj odpovedal, ako keby otázka dávala zmysel...
PS Nikde nevidím, že by novinári pátrali po dôvodoch trendu, že sa rozvádza viac manželstiev, no manželstvá pritom trvajú dlhšie a dlhšie.
Falošná kritika Ficovej nesociálnosti: Jana Hambálková z Pravdy v sobotu v glose napísala :
Predstavte si, že ste dôchodca a každý mesiac dostanete od štátu necelých deväťtisíc. Taká bola ku koncu novembra tohto roka priemerná penzia na Slovensku. Na budúci rok sa váš možno jediný príjem zvýši o necelých päť percent.
Napríklad len potraviny by sa mali až do leta zdražovať rýchlejšie. Od roku 2009 by do krajiny malo zavítať euro.
A ceny sa zrejme budú približovať k Západu výraznejšie ako platy.
Ficova vláda si rada dáva prívlastok sociálna. Zvláštnu pozornosť by preto pravdepodobne mala venovať sociálne slabším, ku ktorým bezpochyby patrí aj mnoho dôchodcov.
Zvyšovanie penzií určuje zákon, ktorý súčasný kabinet prevzal od predchádzajúceho. Za rok a pol vládnutia ho však nezmenil. Hoci v úvode roka ministerke práce v rámci analýzy problémov dôchodkového systému prebleskol aj nápad dvíhať dôchodky len o rastúce ceny. Teda menej, ako je to teraz, keď sa pri ich zvyšovaní spolovice berie do úvahy aj rast platov v ekonomike.
Autorka môže kritizovať, že dôchodky rastú podľa jej gusta pomaly, ale nemala by zavádzať. Že „len potraviny“ majú zdražieť viac ako idú hore dôchodky navádza, ako keby ostatné mohlo zdražieť podobne či viac, a tak by si dôchodcovia mohli celkovo dovoliť menej. Ale práveže potraviny sú tou najproblematickejšou položkou – v priemere za všetky tovary a služby by ceny mali ísť hore o zhruba 3% budúci rok (možno pre dôchodcov o pár desatín viac, keďže majú trochu iný priemerný nákupný kôš). Teda dôchodcovia si toho opäť budú môcť dovoliť viac zo svojho dôchodku – presne opak obrazu komentára. Tvrdiť, že ceny budú po zavedení eura rásť rýchlejšie ako platy je dosť odvážne. Ale ak by to aj platilo, práve v takom prípade by dôchodcovia získali pri indexácii dôchodkov čisto na ceny, a nielen na platy. Momentálne by to bolo pre dôchodcov nevýhodné, ale po príchode euro áno. A autorka ten návrh ministerstva skritizuje, hoci na základe jej prepokladov by to dôchodcom práveže pomohlo.
Na Ficovej nesociálnosti by sa dalo toľko toho kritizovať...ale k veci, nie podpásovo.
Pomôcka pri písaní o vede: Keď som v piatok kritizoval SME za článok o Marse, zabudol som pripojiť linku na webstránku, ktorá takmer denne sumarizuje články o vede v hlavných amerických médiách a agentúrach. Ak nie je z jedného zahraničného článku isté, o čom ten objav je, dajú sa rýchlo skonfrontovať iné zdroje. Robia to ľudia s vedeckým vzdelaním, odporúčam: Knight Science Journalism Tracker.
