Na nedávnom stretnutí v Bruseli prebrali ministri školstva krajín EÚ správu o pokroku krajín v rôznych indikátoroch od roku 2000, ktorej časť sa dostala aj do našich médií. Novinári sa sústredili na zlé výsledky Slovenska v „čítaní.“
Miro Beblavý z inštitútu SGI, ktorý sa dlhodobo zaoberá problémami školstva, píše na blogu o dezorientácii ministra, ktorý ako recept na zlé výsledky navrhuje viac čítania slovenskej literatúry. Ako upozorňuje Beblavý, skutočný problém nie je neschopnosť detí čítať slovo po slove, ale že deti nevedia prakticky zanalyzovať informácie, ktoré si prečítajú.
Tá EÚ správa totiž hovorí o nedostatkoch v čítaní čisto na základe známych testov PISA, ktoré merajú aj čitateľskú gramotnosť. Beblavý z ostatnej správy PISA z konca minulého roku vybral odsek, čo vlastne ten test pri čítaní meria (pozri str.284 dokumentu , nižšie sú aj príklady z testov):
Gramotnosť podľa OECD je "schopnosť využívať písomné informácie v bežných životných situáciách... schopnosť pochopiť, využiť a uvažovať o napísanom... Táto definícia je širšia než tradičné chápanie gramotnosti ako dekódovania informácií a doslovnej interpretácie napísaného v konkrétnych úlohách."
Beblavý kritizuje za nepochopenie ministra, ale pokojne to mohol povedať aj na konto čerstvej novinárskej práce.
Zuzana Gulová z STV v nedeľu urobila k téme príspevok , ktorý identifikoval náš problém s čítaním takto:
Jozef DÚBRAVSKÝ, moderátor
--------------------
Slovenskí školáci majú problémy s čítaním. Ide o takmer každého tretieho pätnásťročného žiaka. Vyplýva to z európskeho prieskumu. Ministerstvo školstva to označilo za silnú sprchu. Naši slovenčinári však výsledky prieskumu spochybňujú.
školáčka číta z knihy
--------------------
Zašantročil postrácal, preto ho volali Janko postrácajko.
Zuzana GULOVÁ, redaktorka
--------------------
Problémy s čítaním má mať podľa prieskumu takmer tridsať percent (28,7%) pätnásťročných slovenských školákov. Naši školáci majú byť v čítaní jedni z najhorších. Po nás skončilo už len Rumunsko a Bulharsko.
Anna BOŠŇÁKOVÁ, učiteľka slovenčiny
--------------------
Ja s týmito výsledkami celkom nemôžem súhlasiť, myslím, že realita je iná. Myslím, že realita je lepšia.
Zuzana GULOVÁ, redaktorka
--------------------
Podľa učiteľov školáci síce čítajú menej ako kedysi, no plynulo čítať vedia aj tretiaci, to nám potvrdili aj samotní školáci.
ANKETA
školák
--------------------
Vieme plynulo, niektorí majú ešte také rezervy.
školák
--------------------
Nerátam takých, že na gymnáziu, to skôr takí, že prváci na základke.
školák
--------------------
Ja super čítam. Ja sa nepotrebujem zlepšiť.
školáčka číta z knihy
--------------------
A ja som sa stratil sám. Janko od prekvapenia stratil reč.
KONIEC ANKETY
Jana KOVÁČOVÁ, učiteľka slovenčiny
--------------------
V každom článku, v každej básni je vlastne nejaké slovíčko, na ktoré ich nachytáme.
atď.
Najprv detaily: takmer 30% nie je jedna tretina, prieskum nebol európsky, ale svetový (PISA OECD). Ten prieskum bol robený na 15-ročných, takže prísť do triedy k tretiakom (8-9-ročným) a pýtať sa ich a učiteliek na potvrdenie/vyvrátenie čísel z prieskumu je pozoruhodný spravodajský prístup.
Ale hlavne, ako ma upozornil čitateľ: Školáci aj učitelia v celom príspevku ukazujú a hovoria len k tomu, či vedia slová prečítať mechanicky, prípadne či všetkým slovám rozumejú. A práve to je vec, na ktorý EÚ aj OECD poukazujú – je primálo byť spokojný s čítaním, lebo podstata je vedieť informácie z textov použiť.
Tá STV reportáž sa minula s podstatou odkazu európskej správy asi rovnako, ako keď si viac ako štvrtina našich 15-ročných prečíta text a nevie, o čom to vlastne celé bolo a čo z textu vyplýva.
PS K téme mala v piatok minulý týždeň článok Zuzana Petková v Pravde:
Takmer každý tretí slovenský školák má ťažkosti s porozumením čítaného textu. Deti málo čítajú knihy. Únia tak len potvrdila testovanie OECD, v ktorom Slovensko dosiahlo podpriemerné výsledky. Najlepšie obstálo Fínsko, ktoré sa dlhodobo drží v školstve na špičke Európy.
Tiež výsledok nekvalifikovane zaokrúhlila, a navyše čitateľov zavádzala v zmysle, ako keby mala EÚ ďalšie testovanie popri OECD. Ako som spomínal, spomínaná správa EÚ vychádzala len z testov OECD – jej výsledky "nepotvrdila", len ich zopakovala v inak široko koncipovanej správe. Pritom Pravda o OECD výsledkoch informovala už v decembri. A teraz si tie recyklované čísla našli priestor na prvej strane denníka.
Slota národniar: Šéfredaktor týždňa Štefan Hríb o „ohlúpených novinároch“ minulý týždeň :
Naopak, Ján Slota nie je zaujímavý človek... Slotov príbeh je celkom iný ako Durayov... A hoci mu niektorí ohlúpení novinári dodnes hovoria národniar, nikdy nemal so záujmom a právami slovenského národa nič spoločné.
Redaktori .týždňa o SNS a Slotovi:
. týždeň , 10.4.2006, Marek Vagovič
Bizarný príbeh agentky, ktorá musela pred Špeciálnym súdom vysvetľovať, prečo sa zaujímala o kauzu račianskeho starostu Pavla Bielika, nabral nový smer. Príslušníčka SIS "Kováčová" bola totiž v minulosti členkou SNS... Šéf národniarov Ján Slota však súčasnému vedeniu SIS dôveruje.
. týždeň, 3.7.2006, Martin Hanus a Eva Čobejová
V predvolebnej výzve, prečo voliť SNS, jej líder Ján Slota odkázal, že jeho strana je najstarším politickým subjektom, ktorý za 135 rokov neuhol z presadzovania národných záujmov. Čo spája dnešných národniarov s historickou SNS Viliama Paulíny-Tótha, Emila Stodolu či Martina Rázusa?
.týždeň, 3.7.2006, Jozef Majchrák
Najvýraznejšou postavou predvojnovej Slovenskej národnej strany bol básnik a politik Martin Rázus. K jeho odkazu sa hlási aj súčasný šéf národniarov Ján Slota.
.týždeň, 13.11.2006, Martin Hanus
[Predsedu Mládeže SNS] Gajdošíka od národniarov neodradili ani minulé rozkoly, keď si najmä Ján Slota a jeho dnešná podpredsedníčka Anna Belousovová nadávali do opilcov a starých dievok.
.týždeň, 26.11.2006, Jozef Majchrák
Mnohí z obyvateľov [Žiliny]si to určite vyložia aj tak, že šéf národniarov je schopný pre mesto zabezpečiť ešte viac peňazí. Dôležitú úlohu zohráva aj skutočnosť, že Slotovi sa počas dlhých rokov vo funkcii podarilo vybudovať pomerne silné siete závislosti.
.týždeň, 11.2.2008, Jozef Majchrák
Okrem sudkyne Lamprechtovej však musí byť každému súdnemu človeku jasné, že Slotova strana žiadnu ujmu neutrpela. Práve naopak. SNS už dlhé roky politicky profituje práve z ostrého verbálneho konfliktu so SMK, špeciálne s Miklósom Durayom. Jeho hanlivý výrok nebude v prípade národniarov určite znamenať ani pokles volebných preferencií...
AD rozhodnutie PES z minulého týždňa:
HN, 2.10.2007, Ďalšie „nie“ pre Fica z Bruselu
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova vyslali eurosocialisti jasný signál o tom, že sa od pozastavenia členstva okolnosti nezmenili. „Európski socialisti neustúpia od svojich princípov.“ Na vine podľa politológa nie sú len vyjadrenia Jána Slotu a prítomnosť SNS v koalícii. „To, čo Smer momentálne predvádza, je skôr istá odroda národného socializmu.“ Mesežnikov predpokladá, že kým Smer-SD zotrvá v súčasnej vládnej koalícii, eurosocialisti ho pravdepodobne neprijmú.
