TA3 ponúkla divákom takéto redakčné informácie o odstavení Bohuníc:
31.12....Dátum, ku ktorému sa vláda - z nepochopiteľných dôvodov - zaviazala odstaviť druhý blok V1.
...Pri týchto slovách [hovorcu Javysu, ktorý chválil Bohunice] sa teda zdá až nepochopiteľné, prečo sa predchádzajúca vláda podvolila Európskej únii a odstavenie V1 zahrnula do prístupovej zmluvy. Každý vie o tom svoje.
...Zo [Slovenska] sa v tomto období stáva dovozca....No vláda si k tomu musí vysúkať rukávy a situáciu začať riešiť, aby sme nemuseli doma sedieť pri sviečkach, keď si prípadne nebudeme môcť dovezenú elektrickú energiu dovoliť platiť... Tak vidíte, jednu odstavíme, a druhú môžeme začať stavať. ...Čo všetko zapríčiní také rozhodnutie, ktorého dôvody boli čisto politické. Nakoniec, potvrdzuje to aj skutočnosť, že V1 je stále v dobrej kondícii.
...Rozhodnutie o odstavení V1 bolo prijaté v roku 1999. Je to o to viac nepochopiteľné, pretože v tom čase práve finišovali práce na modernizácii zariadenia... Ľudovo povedané – vyhodené peniaze. Ale čie? No predsa naše, daňových poplatníkov. A ako sa hovorí, z cudzieho krv netečie.
...Niektoré vyradené zariadenia [V1] sa budú môcť ponúknuť na predaj. Bude preto zaujímavé sledovať, kto o ne prejaví záujem. Možno to bude práve voľaktorá z krajín EÚ, ktoré tvrdo stáli za rozhodnutím odstaviť našu V1.
...Počas obdobia ukončovania prevádzky je nutné spracovať všetky rádioaktívne odpady, ktoré počas fungovania elektrárne vznikli. A o to všetko sa už postará samotná spoločnosť Javys.
V celej 15-minútovej reportáži vystupovali okrem moderátora Ľubomíra Straku len dvaja ľudia – dvaja zástupcovia Javysu, slovenskej štátnej firmy riadenej ministerstvom hospodárstva, ktorá prevádzkuje naše jadrové elektrárne: hovorca a člen predstavenstva. Nikto z kritikov V1, či už domácich alebo zahraničných, nikto z Európskej komisie, ani slovo nepadlo o miliardových kompenzáciách.
Moderátor Straka ukončil celú reportáž teatrálne:
Tak vidíte, generátor prvého bloku...odpočíva už dva roky. O pár dní to čaká aj generátor druhého bloku. To som fakt zvedavý, odkiaľ, a hlavne koľko elektrickej energie budeme musieť dovážať. Asi budeme musieť začať opäť šetriť.
Treba veľmi hádať, pre koho a za koľko bola robená táto „relácia“ v tzv. spravodajskej televízii?
Basic math watch: Barbara Štefanovičová z TA3 včera počítala takto:
Posledný príspevok dostali opatrovatelia v polovici decembra a po novom im ten nasledujúci vyplatia až vo februári. Takmer dvojmesačný výpadok príjmu je pre mnohých nepredstaviteľný.
Správne rátali všade inde, napr. aj v SME: Postihnutých odrezali na mesiac od príspevku:
Nový zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia stanovil, že príspevky sa budú vyplácať mesačne pozadu. Doteraz jej príspevok prišiel vždy v danom mesiaci, po novom peniaze za január dostane až vo februári. Jeden mesiac tak zostane bez peňazí.
Catch me if you can: Čitateľ, ktorý diskutuje na sme.sk pod menom Pjotr, ma upozornil na svoje odhalenia ohľadom minulotýždňového blogového článku Eduarda Chmelára o Palestíne (update - článok vyšiel aj v týždenníku Slovo). Najmä na dve Chmelárove pasáže a ich neoriginálnosť v porovnaní s tvorbou slávneho izraelského spisovateľa Amosa Oza.
Docent Chmelár, inak učiteľ žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na blogu aktualne.sk napísal :
Nie, izraelsko-palestínsky konflikt nie je a nemôže byť bojom medzi dobrom a zlom, je to skôr tragédia v tom najpôvodnejšom historickom zmysle, je to stret medzi jedným silným, historicky podloženým a presvedčivým nárokom a druhým veľmi odlišným, ale o nič menej silným, historicky podloženým a presvedčivým nárokom.
... Na konci shakespearovských tragédií je javisko zvyčajne plné mŕtvol. Čechovove tragédie sa zasa končia všeobecnou dezilúziou, rozhorčením, zlomenými srdciami, sklamaním i absolútnym vyčerpaním – ale život v nich pokračuje. Ktorú cestu si vyberiete? ... želám vám, aby ste urobili múdre čechovovské rozhodnutia.
Oz tieto myšlienky publikoval aj v knihách, ako uviedol čitateľ Pjotr. Najskôr v roku 1993 v postskripte reedície knihy esejí „In the land of Israel“:
I think the Israeli-Palestinian conflict ... is a tragedy in the exact sense of the word. It is a clash between one very powerful claim and another no less powerful. ...Tragedies can be resolved in one of two ways: there is the Shakespearian resolution and there is the Chekhovian one. At the end of a Shakespeare tragedy, the stage is strewn with dead bodies, and maybe there's some justice hovering high above. A Chekhov tragedy, on the other hand, ends with everybody disillusioned, embittered, heartbroken, disappointed, absolutely shattered, but still alive. And I want a Chekhovian resolution, not a Shakespearian one, for the Israeli-Palestinian tragedy.
Neskôr ich opakoval v rôznych rozhovoroch, prednáškach, ale aj ďalšej tvorbe:
Rozhovor pre americkú PBS v januári 2002 (pozri video):
ELIZABETH FARNSWORTH, PBS: Amos Oz, thanks for being with us.
AMOS OZ: It's good to be with you.
ELIZABETH FARNSWORTH: You once said that you hoped that the tragedy of the relationship between Israel and the Palestinians would be Chekhovian and not a Shakespearean tragedy. What did you mean, and is it becoming more Shakespearean?
AMOS OZ: Well, my definition of a tragedy is a clash between right and right. And in this respect, the Israeli-Palestinian conflict has been a tragedy, a clash between one very powerful, very convincing, very painful claim over this land and another no less powerful, no less convincing claim. Now such a clash between right claims can be revolved in one of two manners. There's the Shakespeare tradition of resolving a tragedy with the stage hewed with dead bodies and justice of sorts prevails. But there is also the Chekhov tradition. In the conclusion of the tragedy by Chekhov, everyone is disappointed, disillusioned, embittered, heartbroken, but alive. And my colleagues and I have been working, trying...not to find the sentimental happy ending, a brotherly love, a sudden honeymoon to the Israeli-Palestinian tragedy, but a Chekhovian ending, which means clenched teeth compromise.
Kniha Amosa Oza „How to cure a fanatic“ z roku 2006:
[The Israeli-Palestinian conflict] is not a struggle between good and evil, rather it is a tragedy in the ancient and most precise sense of the word: a clash between right and right, a clash between one very powerful, deep, and convincing claim, and another very different but no less convincing, no less powerful, no less humane claim.
Amosa Oza ako autora týchto myšlienok citujú aj iní. Napríklad profesor práva na Harvarde Alan Dershowitz v roku 2005, či spisovateľka Amy Wilentz v týždenníku The Nation (6.1.2005). Koncom minulého roka uviedlo americké tanečné divadlo Spectrum Dance Theater predstavenie „Čechovovské riešenie“ o izraelsko-palestínskom konflikte, pričom názov odvádzajú práve od známych slov Oza.
