SME má dnes výsledky zaujímavého prieskumu : tesne, ale aj tak viac ľudí spája dnešný ekonomický rast s vládou Fica, ako s vládou Dzurindu. V článku Jozef Čavojec napísal:
Kto má zásluhu na terajšom ekonomickom raste Slovenska? Z telefonického prieskumu pre denník SME vyplýva, že takmer tretina obyvateľstva si myslí, že je to predovšetkým vďaka vláde Roberta Fica.
Kabinet Mikuláša Dzurindu upadá do zabudnutia hoci predpoklady na rast ekonomiky vznikli za jeho pôsobenia. Najväčšiu zásluhu na súčasnom raste mu pripisuje o tri percentá ľudí menej - 29 percent opýtaných.
Od nástupu Ficovej vlády prešlo iba osem mesiacov a v podstate ešte nerobila opatrenia, ktoré by mali zásadnejšie ovplyvniť hospodárstvo.
Článok skúma príčiny čudesného výsledku v poruchách vnímania verejnosti. A čo tak sa pozrieť na novinárov-komentátorov, časti mienkotvorných elít, ktorá na verejnosť vplýva?
Vo februári som si zadal u agentúry Newton IT, ktorá predáva mediálne analýzy (a sponzoruje tento blog ako aj INEKO), vytvorenie prehľadu komentárov o ekonomických udalostiach pred a po voľbách v júni 2006. Zaujímalo ma, nakoľko sa komentátori zmieňovali o dobrých hospodárskych výsledkoch Slovenska, a nakoľko ich príčinu (nie nutne jedinú) videli v Dzurindových reformách. Porovnával som obdobie 12 mesiacov pred voľbami (viac ako 6 percentné rasty sa objavili už v druhej polovici 2005), a následne počas 6 mesiacov po voľbách. Kvôli náročnosti (aj cenovej) som porovnanie sústredil na komentátorov, ktorí sa ekonomike venujú v dvoch najmienkotvorejnejších denníkoch v SME a Pravde, teda na Ivana Štulajtera, Petra Schutza a Juraja Porubského.
Pre úplnosť: v stovkách prelustrovaných komentárov sme sa snažili vybrať len tie, v ktorých sa o raste či reformách hovorí jasne, nie okrajovo a zahmlievajúco. Hranica je teda prirodzene subjektívna. Započítali sme aj komentáre, kde sa nami hľadané veci objavili, hoci celkovo bol komentár o niečom inom. Inak povedané, zaujímalo nás, ako často komentátori ľuďom o vplyve reforiem a o dobrej ekonomickej kondícii Slovenska hovorili.
Výsledky:
zmienky v komentároch: | zmienky o dobrej ekonomike | zmienky o dobrej ekonomike | zmienky o reformách ako príčinách dobrej ekonomiky | zmienky o reformách ako príčinách dobrej ekonomiky |
komentátori: | rok do volieb | pol roka po voľbách | rok do volieb | pol roka po voľbách |
4 | 8 | 1 | 6 | |
8 | 3 | 7 | 0 | |
9 | 6 | | 2 |
Zdroj: GŠ, Newton IT
Z tabuľky vyplýva, že o dobrých ekonomických výsledkoch v období jedného roku do volieb hovorili najčastejšie Juraj Porubský a Peter Schutz. Ale len Schutz dokázal aj pomenovať jednu z hlavných príčin – uskutočnené reformy. A to v časoch, keď rasty HDP neboli také do očí bijúce, a v čase, keď to voliči najviac potrebovali – PRED voľbami. V čase polovične dlhom PO voľbách (hoci bohatom na rekordné HDP rasty), teda v druhej polovici minulého roka, už Porubský a Štulajter zrazu dokázali napísať, že ten rast je práve aj o reformách. Prekonával sa najmä Štulajter, keď komentoval návrhy novej vlády. Zrazu boli reformy dôležité... Sklamanie z Porubského a Štulajtera je o to väčšie, že to sú ľudia práve na ekonomiku, kým Schutz komentuje vlastne všetko – a napriek tomu videl podstatu zmien v ekonomike lepšie ako špecialisti.
A ešte poznámka k spravodajstvu – všimnite si typické spravodajstvo, keď prídu nové čísla HDP. Novinári opisujú zdroje rastu (citáciami analytikov) v zásade účtovnícky: vzrástol export, alebo investície, alebo domáca spotreba alebo ten či onen komponent HDP. No dobre, to bude platiť pre množstvo krajín sveta, aj keď majú rast len pár percent. Dozvieme sa potom zvyčajne aj to, že export sú autá a elektropriemysel. Fajn. Ale aká je prvotná príčina rastu, čo ženie tie investície, prečo sa viac exportuje, prečo ľudia viac míňajú? Ako sa zmenili vnútorné a vonkajšie podmienky pre ekonomiku, že zrazu tak rýchlo rastie. Opakovaný dôraz na skutočné, nie „účtovné“ príčiny rastu by viedol k lepšej verejnej diskusii a snáď aj lepšej verejnej politike. A článkom, ktoré tak nenudia.
Prieskum MVK a voľby: Pri informovaní o najnovšom prieskume mi vadí automatické spájanie výsledkov s voľbami („ Smer by získal vo voľbách takmer 40 percent “ – akuálne.sk), respektíve porovnávania súčasných preferencií s volebnými výsledkami:
SME
Popularita Smeru stúpa. Podľa posledného prieskumu agentúry MVK by tejto strane na vytvorenie vlády teraz stačil jediný spojenec.
Podľa sondáže by totiž získala až 66 mandátov, čo je o 16 viac ako vo voľbách.
Ficovmu Smeru vládnutie pridáva na obľúbenosti. Za osem mesiacov od volieb prilákal na svoju stranu ďalších desať percent voličov. Svoj náskok pred Dzurindovou SDKÚ tak zvýšil podľa agentúry MVK o viac ako 25 percent.
Prieskum MVK totiž vychádza z účasti takmer 80% (zvyšok nevedel alebo by sa v súčasnosti isto volieb nezúčastnil...vo väčšine médií ste sa o takejto drobnosti nedozvedeli). Vo voľbách v minulom roku prišlo voliť 55%. V prieskumoch deklarovaná účasť je v našich reáliách vždy výrazne nižšia ako skutočná účasť. Nižšia očakávaná účasť oproti prieskumu ešte samozrejme neznamená, že preferencie nemôžu ostať rovnaké (hoci povedzme v príklade Smeru a SDKÚ máme iné skúsenosti), ale je stále dobré vysvetliť, že tu ostáva dôležitá neistota/šum medzi preferenciami z prieskumu a výsledkami volieb.
SME korektne porovnalo v grafe len vývoj preferencií za posledného roka podľa MVK, a nezavádzalo čitateľov porovnávaním s volebnými výsledkami, ako to urobila Pravda či aktuálne.sk.
