Reportérka Lýdia Kokavcová sa pokúsila po nedávnych korupčných škandáloch (a prvých odsúdených) v nemeckom Siemense pozrieť na slovenskú pobočku. Dobrá téma. Reportáž si ale zjavne zobrala priveľké sústo, a jej informácie ma nepresvedčili.
V úvode moderátorka povedala:
Kvôli korupčným škandálom čelí nemecký koncern Siemens viacerým žalobám. ...Podľa svedeckých výpovedí stopy korupčných afér vedú aj na Slovensko. Reportérka Lýdia Kokavcová sa dopracovala k zaujímavému faktu. Siemens sa na Slovensku tešil takmer výsostnému postaveniu. Priveľa štátnych zákaziek, za ktoré zaplatíme my, daňoví poplatníci, dostal v rokovacom konaní bez zverejnenia, a to na dlhé obdobie, čo predražuje samotné služby. Dnes sme sa sústredili najmä na zdravotnú techniku.
Tie svedecké výpovede, ako sa neskôr v reportáži dozvieme, sú o 90-tych rokoch, a konkrétne v energetickom biznise Siemensu (ako sám napísal novinár Wall Street Journal, ktorého reportérka vyspovedala). Kokavcová zas skúma zdravotnícky biznis Siemensu v rokoch 2002-06. Ale dobre, je to jedna firma, síce s takmer pol miliónom zamestnancov, ale možno úplatkárstvo bolo súčasťou firemnej politiky, ako to hovorí ten novinár.
Ako teda reportérka zistila, že Siemens mal na Slovensku „výsostné postavenie“ a „priveľa“ zákaziek dostal neverejne? Bohužiaľ nijako.
Reportérka nám akurát oznámi, že
Zo spomínaných osemdesiatich deviatich dodávok medicínskej techniky, ktoré Siemens urobil, sa štyridsaťtri, teda takmer polovica, uskutočnila rokovacím konaním bez zverejnenia.
Ale nebolo to bežné aj pre iné firmy, nebolo to bežné pre obstarávanie v tých rokoch? Práveže bolo. V reportáži to dokonca potvrdí aj šéfka Transparency International Slovensko, keď povie, že
Viac ako päťdesiat percent verejných zdrojov povedzme v roku 2005 išlo alebo bolo rozdelených bez vážnejšej možnosti verejnej kontroly. To znamená, nie cez verejnú súťaž. Roky predtým to bolo ešte horšie. V roku 2004, no, to bolo viac ako sedemdesiat percent peňazí, ktoré išli takýmto spôsobom.
Pohľad na štatistiky obstarávaní (2002 2003 2004 2005 2006) jej názor potvrdzuje.
Na základe sumárnych čísel o zákazkách pre Siemens sa preto práveže o „výsostnom postavení“ firmy u nás nič zvláštne povedať nedá. Kokavcová ani neponúka celkové čísla za zdravotníctvo. Siemens mal mať za 5 rokov zákazky za 1,4 miliardy, tvrdí v reportáži. Mal vôbec výsostné postavenie v dodávkach zdravotníckej techniky? Aký podiel mal na celkových kapitálových výdavkoch nemocníc v tom období? Žiadne dôkazy o preferovaní Siemensu oproti iným firmám reportáž neponúka, no Siemens aj tak posúva do pochybného svetla.
Prešľapom reportáže bolo aj mixovanie všeobecných výrokov o korupcii v Siemense od novinára Wall Street Journal do časti o konkrétnej zákazke v Košiciach. Navádza falošný dojem, že zahraničný novinár komentuje aj daný príklad, hoci on zjavne hovorí o svedeckých výpovediach z vyšetrovania centrály koncernu.
V neposlednom rade mi chýbala informácia, či reportérka kontaktovala svedka, ktorý hovoril o Slovensku, respektíve aká je šanca, že by prišiel vypovedať pred orgánmi u nás.
V každom prípade je chválitebné, že sa do témy Reportéri pustili. Lenže zjavne urobili príliš málo práce na to, aby si mohli dovoliť tú reportáž aj odvysielať.
PS Siemens je jedným zo sponzorov INEKO (hoci nie projektu SPW), inštitúcie, kde pracujem.
Porovnanie dňa: Čitateľ ma upozornil na smiešne porovnanie v správe TASR/sme.sk o cenách bytov v Česku:
Zatiaľ čo v USA medzi rokmi 1980 a 2005 vzrástla cena bytov 2,5- krát, v ČR sa za kratšiu dobu, a to medzi rokmi 1989 až 2000 zvýšila viac ako 15-krát.
Čitateľ vysvetľuje: „Ceny bytov v roku 1989 boli vsetko ine len nie stanovene trhom, na rozdiel od cenov cien bytov v USA v roku 1980. Pre mna ako citatela by bolo zaujimave porovnanie napr. od roku 2000 do roku 2005, pretoze v tomto obdobi je situacia v USA a SR na realitnom trhoch uz porovnatelna.
Titulok dňa: „Paríž vyhlásil vojnu imigrantom,“ hlási titulok SME zo včera. Vojnu? V podtitulku je "vojna" definovaná takto:
Rodiny imigrantov budú musieť pred prisťahovaním do Francúzska ovládať jazyk a vyznávať hodnoty republiky. Inak dlhodobé víza nedostanú.
Tak neviem...možno sa vojna vyhlasuje a vedie proti teroristom, ale možno tak nálepkovať tieto nové pravidlá voči imigrantom? Prečo si nešetriť silné slová pre skutočne silné skutky?
Bez uvodzoviek?: Marína Zavacká ma upozornila, ako Jana Hoffstädterová-Hoschek včera v SME bez odstupu preberala slovník obhajcov vrážd „zo cti.“
Oficiálne čísla OSN hovoria o tisíckach obetí ročne, podľa odhadov však na celom svete zomrie pre česť rodiny ročne viac ako stotisíc žien....Vraždy zo cti majú tradíciu najmä medzi moslimami, ale nemajú nič spoločné s náboženstvom. ...Česť rodiny môže žena poškvrniť veľmi ľahko. Stačí, ak sa pozerá na cudzieho muža trochu dlhšie alebo si s ním nebodaj niečo začne.
Nemala by to byť tzv. česť rodiny, prípadne „česť“ rodiny?
